Rozhodnutie ESĽP v prospech Slovenskej republiky v prípade Július Pereszlényi-Servis Tv-Video proti Slovenskej republike

​Sťažujúca sa spoločnosť je súkromným vysielateľom televíznej programovej služby v meste Štúrovo a 6. júla 2012 na svojej televíznej stanici odvysielala spravodajský príspevok v maďarskom jazyku bez titulkov v slovenskom jazyku alebo následného odvysielania príspevku v slovenskom jazyku. Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) následne začala voči sťažujúcej sa spoločnosti správne konanie a 26. februára 2013 rozhodla, že sťažujúca sa spoločnosť v tejto súvislosti porušila povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a za toto porušenie jej uložila pokutu vo výške 165 EUR. Rozhodnutie RVR 21. mája 2014 potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažujúca sa spoločnosť sa obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý 14. apríla 2015 jej ústavnú sťažnosť odmietol. V sťažnosti podanej ESĽP sťažujúca sa spoločnosť namietala porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), pretože najvyšší súd ani ústavný súd údajne nereagovali na jej argumenty týkajúce sa porušenia jej práv zaručených Dohovorom. Ďalej tvrdila, že došlo k zásahu do jej slobody prejavu (článok 10 Dohovoru) a že uložená pokuta a relevantné ustanovenia právnej úpravy predstavovali diskrimináciu z dôvodu jazyka a spojenia s národnostnou menšinou (článok 14 Dohovoru).

ESĽP uznal argumentáciu vlády, ktorá v súvislosti s právom na spravodlivé súdne konanie tvrdila, že sťažnosť je zjavne nepodložená. Vláda trvala na tom, že sťažujúca sa spoločnosť v odvolaní proti dotknutému rozhodnutiu RVR, podanom v zákonnej lehote, predostrela len argumenty o tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a následných nesprávnych právnych a skutkových zistení, avšak argumenty o porušení jej práva na slobodu prejavu uviedla až v ďalšom podaní, podanom viac ako rok po podaní odvolania. S argumentáciou uvedenou v odvolaní sa najvyšší súd vysporiadal a argumentami uvedenými v ďalšom podaní sa v dôsledku uplatňovania koncentračnej zásady v civilnom konaní nemohol zaoberať. Výhradami sťažujúcej sa spoločnosti proti rozhodnutiu najvyššieho súdu sa následne náležite zaoberal ústavný súd. ESĽP dospel k záveru, že odpoveď vnútroštátnych súdov na argumenty sťažujúcej sa spoločnosti nemožno považovať za nezlučiteľnú s požiadavkami článku 6 ods. 1 Dohovoru a túto námietku zamietol ako zjavne nepodloženú. Čo sa týka údajného porušenia slobody prejavu a zákazu diskriminácie, vláda tvrdila, že sťažujúca sa spoločnosť vlastne namieta proti zneniu príslušnej právnej úpravy a keďže takúto námietku nebola oprávnená vzniesť pred ústavným súdom, šesťmesačná lehota na podanie sťažnosti ESĽP začala plynúť najneskôr od vtedy, keď v roku 2010 získala licenciu na vysielanie. Sťažnosť podaná ESĽP v roku 2015 bola preto podľa vlády zjavne oneskorená. ESĽP sa stotožnil s argumentmi vlády, že sťažujúca sa spoločnosť vlastne namieta proti zneniu zákona a proti zákonnej povinnosti zabezpečiť pre program vysielaný v cudzom jazyku titulky v štátnom jazyku alebo odvysielať následne identický program v štátnom jazyku a proti pokute uloženej v súlade so zákonom za porušenie tejto povinnosti. Poukázal na to, že sťažujúca sa spoločnosť nepredložila žiadne argumenty umožňujúce posúdiť, aký konkrétny dopad na ňu mala predmetná legislatíva a dospel k záveru, že nie sú dané náznaky toho, že by predmetné vnútroštátne právo samo osebe predstavovalo porušenie práv sťažujúcej sa spoločnosti, zaručených dotknutými ustanoveniami Dohovoru. ESĽP súhlasil so záverom ústavného súdu, že sťažujúca sa spoločnosť sa v ústavnej sťažnosti domáhala vyriešenia otázky, vo vzťahu ku ktorej nemala oprávnenie podať ústavnú sťažnosť. V prípade sťažujúcej sa spoločnosti teda vo vzťahu k jej tvrdeniam podľa článkov 10 a 14 Dohovoru ústavná sťažnosť nebola účinným prostriedkom nápravy, ktorý bola povinná vyčerpať pred podaním sťažnosti ESĽP. ESĽP uzavrel, že aj za predpokladu, že by takým prostriedkom bolo odvolanie podané najvyššiemu súdu, námietky vznesené podľa týchto článkov boli podané oneskorene. Vzhľadom na uvedené ESĽP sťažnosť ako celok vyhlásil za neprijateľnú.