Veľká zmena Trestného zákona

Veľkú novelu Trestného zákona predstavila ministerka spravodlivosti M. Kolíková koncom minulého roka. Vzhľadom na zmeny, ktoré sa do pôvodného návrhu premietli po zapracovaní pripomienok v rámci doterajšieho procesu, ale aj vzhľadom na komplexnosť materiálu a v záujme čistoty legislatívneho procesu sa ministerka rozhodla opätovne predložiť návrh zákona do pripomienkového konania. Keďže ide o rozsiahly a dôležitý materiál, ministerka M. Kolíková zároveň rozhodla o predĺžení lehoty na pripomienkovanie až na 60 pracovných dní, čím je daný dostatočný priestor na diskusiu a dôsledné vyhodnotenie všetkých pripomienok k návrhu.

Novela Trestného zákona obsahuje zásadné zmeny, ku ktorým sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, či už je to podpora pri presadzovaní alternatívnych trestov, prísnejšie postihovanie environmentálnej trestnej činnosti, ale tiež komplexná úprava vo vzťahu k drogovým trestným činom.

Prehľad najpodstatnejších zmien v Trestnom zákone:

– Komplexná úprava drogových trestných činov, vrátane určovania množstva na účely kvalifikácie skutku a zmiernenie trestnoprávnych dopadov na užívateľov drog

Neprimerané tresty odňatia slobody ukladané užívateľom drog v zmysle platnej úpravy  nás opätovne viedli k prehodnoteniu nastavenia drogovej trestnej legislatívy. Je potrebné zdôrazniť, že držba akéhokoľvek množstva drogy ostáva naďalej protiprávnym konaním. Teda návrhom nedochádza k dekriminalizácii, či legalizácii drog. Cieľom návrhu je miernejšie postihovanie užívateľov drog od prísnejšieho postihovania dílerov drog. Prvýkrát tak dochádza k ich odlíšeniu v rámci nových trestných činov.

V návrhu zákona odstraňujeme vágny pojem „pre vlastnú potrebu“ a „obvyklá jednorazová dávka drogy“. Naopak, ustanovujeme presné množstvá drog, od ktorých sa následne odvíja aj trestnosť daného skutku.Osobitne reagujeme na najčastejšie páchaný drogový delikt, prechovávanie  marihuany v množstve do 1 gramu, (po novom tzv. nepatrné množstvo marihuany), pri ktorom  by sa už neukladal trest odňatia slobody, ale niektorý z alternatívnych trestov nespojených s odňatím slobody. Účelom návrhu v tejto časti je minimalizovať negatívne dopady na spoločenské uplatnenie spravidla mladistvých prvopáchateľov spôsobené okrem iného aj viacročným zápisom v registri trestov.

– Rozšírenie osobitného motívu  nenávisti voči určitým skupinám obyvateľstva a nový osobitný motív – „Pre výkon zamestnania, povolania alebo funkcie“ a nové nastavenie trestného činu – „Podnecovania“

Reagujeme na nárast útokov, ktorých svedkami sme boli najmä na vrchole pandemickej krízy a ktoré boli smerované hlavne voči lekárskemu personálu, učiteľom, bezpečnostným zložkám, novinárom, ale aj zamestnancom podnikov poskytujúcich tovary a služby potrebné pre každodenný život. Medzi osobitné motívy spáchania trestného činu zaraďujeme aj spáchanie trestného činu pre výkon zamestnania, povolania alebo funkcie. Spáchanie trestného činu z osobitného motívu zvyšuje trestnú sadzbu. V tejto súvislosti tiež upravujeme aj trestný čin podnecovania, vzhľadom na to, že narastá nebezpečnosť prejavov nenávisti a stupňujúce sa útoky, čo môže vyústiť do niečoho oveľa vážnejšieho. Je nemysliteľné, aby skupinky samozvaných „obrancov“ obťažovali a útočili na ľudí, ktorí si len riadne robia svoju prácu. Štát sa nemôže na takéto útoky bezmocne prizerať a musí jasne deklarovať netolerovanie takéhoto nebezpečného konania.

– Komplexná úprava alternatívnych trestov ako aj úprava pri ukladaní primeraných obmedzení a povinností

Trestný zákon je v súčasnosti nastavený tak, že v zásade predpokladá uloženie trestu odňatia slobody. Využívanie alternatívnych trestov u nás stále zaostáva. Máme za to, že uloženie alternatívneho trestu vytvára v porovnaní s trestom odňatia slobody nepochybne adresnejšie možnosti individualizovať ukladaný trest na konkrétneho páchateľa a tým ho viesť efektívnejšie a lacnejšie k jeho náprave.  V  záujme väčšej vymožiteľnosti dodržiavania týchto trestov preto zavádzame sankciu za ich nedodržiavanie, ktorou je tzv. náhradný trest odňatia slobody. Súd rovno pri ukladaní alternatívneho trestu, povinností a obmedzení uloží aj náhradný trest odňatia slobody, čím sa zvyšuje aj právna istota odsúdeného, ktorý bude už pri odsúdení vedieť následok nedodržiavania podmienok alternatívneho trestu.

– Zlepšujeme vymožiteľnosť náhrady škody poškodeného  

Nastavujeme jasnejšie pravidlá, aby sa poškodený skôr dostal k náhrade škody, ktorá mu bola spôsobená. Poškodený musel častokrát čakať až do posledného dňa skúšobnej doby, či mu podmienečne odsúdený škodu uhradí, a to aj v prípadoch, kde páchateľ mal tieto prostriedky k dispozícii už skôr. Po novom súd pri ukladaní trestu uloží odsúdenému aj konkrétnu lehotu, v ktorej je povinný nahradiť poškodenému škodu, či zameškané výživné a poškodený tak nebude musieť čakať celú skúšobnú dobu, ktorá je niekoľkoročná, kým mu bude škoda nahradená. Ak odsúdený v podmienke alebo s uloženým alternatívnym trestom túto lehotu nedodrží, pôjde do výkonu trestu.

Zároveň posilňujeme restoratívne prístupy v trestnom konaní, ktoré lepšie prispejú k dosiahnutiu náhrady škody dohodou.  Navrhujeme zohľadňovať u páchateľa, ktorý prevzal zodpovednosť za spáchaný trestný čin a spoločne s poškodeným v mediácii dospejú k vzájomnej dohode na odstránení ujmy vzniknutej trestným činom, aby mu na základe tohto jeho prístupu umožnené skoršie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré máme jedno z najprísnejších. Restoratívna justícia prispieva k úspešnejšej reintegrácii páchateľa do spoločnosti a k lepšiemu vysporiadaniu sa poškodeného s následkami trestného činu a k ich odstráneniu.

– Zavedenie nového inštitútu náhrady výkonu trestu odňatia slobody peňažným trestom

Navrhujeme aj zavedenie nového inštitútu náhrady výkonu trestu odňatia slobody peňažným trestom pre páchateľov majetkových a hospodárskych trestných činov, ktorí uhradili spôsobenú škodu alebo vydali výnos z trestnej činnosti. Vnímanie trestu odňatia slobody ako prvotného a prioritného trestu v rámci trestnej politiky, spôsobilo, že štát musí neustále zvyšovať kapacity zariadení ústavov na výkon trestu odňatia slobody a budovať nové zariadenia. Pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný efekt postih cez financie a majetok, ako trest odňatia slobody. Z toho dôvodu navrhujeme zavedenie nového inštitútu náhrady výkonu trestu odňatia slobody peňažným trestom, aby sme tak zamedzili aj negatívnym dopadom na rodinný a pracovný život odsúdeného, a zároveň eliminovali vysoké finančne výdavky štátu na výkon trestu odňatia slobody a prispeli k jeho príjmom.

– Zvýšenie hranice malej škody na 500 € a pomerne aj ostatných rozsahov škody

Uvedená zmena bola požiadavkou od asi všetkých subjektov, ktoré sme v súvislosti s prípravou novely Trestného zákona oslovili, či už to bola Generálna prokuratúra, Ministerstvo vnútra SR, Slovenská advokátska komora, Najvyšší súd SR, podnikateľské prostredie… Od prijatia Trestného zákona v roku 2005 sa fakticky výška škody nemenila. Nezohľadňovala infláciu, ani ekonomický vývoj v krajine. Od výšky škody sa pritom odvíja trestnosť spáchaného trestného činu, a teda aj uložený trest. Prvýkrát od prijatia Trestného zákona zvyšujeme hranicu malej škody z pôvodných 266 € na 500 €, čo stále nedosahuje ani minimálnu mzdu. Zavádza sa tiež nová kategória škody – škoda  mimoriadne veľkého rozsahu, ktorej hranica je najmenej 1 000 000 €, ktorá nachádza svoje využitie najmä pri daňových trestných činoch a trestných činoch proti životnému prostrediu, ktoré sú nezriedka páchané v tomto rozsahu. Súčasne sa pri väčšine daňových trestných činov hranica trestnosti posúva na hodnotu väčšej škody, aby sme zbytočne nekriminalizovali malých a stredných podnikateľov v prípadoch, kde je postačujúci postih daňového úradu. Z tohto dôvodu aj odstraňujeme trestný čin marenia výkonu správy daní.

– Rozsiahla úprava daňových trestných činov, sprísnenie podmienok pre uplatnenie účinnej ľútosti

Jednou z podstatných zmien v tejto časti je, že skracujeme čas, dokedy možno využiť tzv. účinnú ľútosť a dodatočne zaplatiť splatnú daň, jej príslušenstvo alebo poistné, a to na 60 dní od právoplatnosti vznesenia obvinenia. Skoncujeme tak s nežiadúcim javom, že k zaplateniu dochádza páchateľom špekulatívne až potom, čo prebehne celé nákladné a náročné vyšetrovanie s jasným záverom preukázania spáchania trestného činu. Navrhovanou zmenou tak sledujeme aj šetrenie prostriedkov štátu a kapacít orgánov činných v trestnom konaní. Účinnú ľútosť bude zároveň po novom možné uplatniť len do výšky škody nepresahujúcej 250-tis. €.

– Úprava trestného činu znásilnenia

Reagujeme na požiadavky upraviť koncept trestných činov sexuálneho násilia, aby postihovali sexuálny styk akéhokoľvek druhu, ktorý je vykonaný bez súhlasu zúčastnenej osoby. Sexuálny styk by mal za každých okolností prebiehať dobrovoľne.  Súčasný koncept Trestného zákona vyžadujúci použitie priameho násilia alebo hrozby bezprostredným násilím túto požiadavku nenapĺňa.

– Prepracovanie skutkových podstát trestných činov proti životnému prostrediu, ich jednotné naviazanie na rozsah trestného činu, úprava definície takéhoto rozsahu trestného činu a posun hranice trestnosti na väčšiu škodu

Pri trestných činoch proti životnému prostrediu výrazne zvyšujeme trestnú sadzbu hlavne tam, kde je následkom vplyv na životné prostredie, pretože poškodenie životného prostredia má citeľné negatívne dopady na zdravie širokej skupiny ľudí. Návrhom zákona zároveň dochádza k prehodnoteniu a precizovaniu viacerých skutkových podstát trestných činov proti životnému prostrediu.

-. Úprava trestných činov korupcie

Sprísňujeme volebnú korupciu a upravujeme aj jej formuláciu, keďže prax ukázala, že skutková podstata nepokrýva veľmi časté a závažné prípady, kedy niekto zoberie úplatok vo vyššej sume za to, že vybaví, aby väčšie množstvo osôb volilo určitého kandidáta. To znamená, že zoberie úplatok za to, že nie on, ale iné osoby budú určitým spôsobom voliť. Preto skutkovú podstatu uvedeného trestného činu dopĺňame o prípady, kedy niekto žiada, alebo príjme úplatok za to, že zabezpečí, aby iné osoby určitým spôsobom volili, či hlasovali.

– Vyberajú sa skutkové podstaty, pri ktorých súd nebude môcť uložiť trest odňatia slobody

Návrhom zákona sa upúšťa od trestu odňatia slobody ako univerzálneho trestu a za vybrané trestné činy bude môcť súd ukladať iba tresty nespojené s odňatím slobody (napr. držba marihuany v nepatrnom množstve, ohováranie).

– Zvýšenie trestných sadzieb pri vybraných trestných činoch

Pri vybraných trestných činoch navrhujeme s ohľadom na ich spoločenské dopady zvýšiť trestné sadzby (napr. Marenie spravodlivosti, Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, Volebná korupcia, Násilie proti skupine obyvateľov, Nebezpečné vyhrážanie, Nebezpečné prenasledovanie, ublíženie na zdraví na chránenej osobe).

– Nové trestné činy

Zavádzame nové trestné činy, napr. Využívanie služieb obete obchodovania s ľuďmi, Výroba a držba prostriedkov určených na prekonanie zabezpečenia, Nekalé korporátne praktiky, Porušovanie ochrany zvierat,  Šírenie inváznych nepôvodných druhov,  Porušovanie ochrany oznamovateľa, Účasť detí v ozbrojených konfliktoch.

– Dosah na právoplatne odsúdených

Nakoľko návrhom dochádza aj k výrazným zmenám Trestného zákona, ktoré majú vplyv na samotnú právnu kvalifikáciu drogových trestných činov ako zločinu či prečinu, či na trestnú sadzbu, navrhujeme, aby sa tieto zmeny dotýkali aj právoplatne odsúdených. Sme toho názoru, že neskoršia zmena zákona, ktorá je priaznivejšia pre odsúdených, nemá vytvárať dualizmus postihovania tých istých konaní v závislosti od toho, či boli odsúdení pred účinnosťou novely alebo po jej účinnosti. Obzvlášť citeľné by to bolo napr. v prípadoch mladých ľudí pristihnutých s malým množstvom marihuany, ktorí by po účinnosti novely mohli byť potrestaní aj trestom nespojeným s odňatím slobody, ale odsúdení pred účinnosťou novely by zostali „sedieť“ dlhé tresty, ktoré presahujú často sedem aj desať rokov. 

Účinnosť zákona navrhujeme od 1. júna 2023.