Ako môžu "čachre-machre" pri výbere sudcov porušiť právo na zákonom zriadený súd

V tektonickej dobe naplnenej snahami o reformu súdnictva sa na konci roka 2020 "narodil" v parlamente projekt Najvyššieho správneho súdu. Takmer 30 rokov sa hľadala politická vôľa na presadenie myšlienky vytvorenia súdu, ktorý z hľadiska svojej kompetencie (v rovine príslušnosti aj v rovine právomoci) má bližšie k ústavnému súdnictvu ako k všeobecnému súdnictvu. Samotné správne právo je len podrobnejšie rozpísaným itinerárom riadenia štátu, ktorého základné pravidlá určuje ústava a ústavné právo, čím vytvárajú samotnú podstatu systému verejného práva. Odrazom toho by malo byť špecializované súdnictvo rozhodujúce spory v oblasti verejného práva, ako aj na kontrolu ústavnosti (ústavné súdnictvo) a zákonnosti (správne súdnictvo) normotvorby. K tomuto modelu sa krajiny západoeurópskej demokracie dostávali buď francúzskym modelom (osamostatňovaním rozhodovacej činnosti) v rámci verejnej správy alebo germánskym modelom (špecializáciou v rámci všeobecného súdnictva). Krajiny strednej a východnej Európy si mohli na troskách totalitného štátu vybrať, ktorou cestou sa vyberú, avšak cieľ bol fakticky spoločný - vytvorenie samostatného systému správneho súdnictva, ktorého žiarivým symbolom je ako európsky Mont Blanc správneho súdnictva. Relevantnou otázkou preto je: nie prečo vznikol Najvyšší správny súd, ale prečo to tak dlho trvalo? Na to dajú odpoveď (možno) právni historici a dobre by bolo, keby využili ešte spomienky pamätníkov.

Francúzsky (viac) aj germánsky (iným spôsobom) model ukazujú, že najvýraznejším znakom, priam rodovým archetypom správneho súdnictva je zdroj legitimity sudcov správneho súdnictva. Je všeobecná zhoda v tom, že je to predovšetkým vysoká kvalifikovanosť a bohaté praktické skúsenosti, pričom samozrejmosťou je morálna bezúhonnosť. V zásade menej dôležitým je potom proces výberu, resp. forma (spôsob) kreovania sudcovskej funkcie, kde napríklad ESLP dlhodobo akceptuje širokú škálu rôznych systémov výberu a menovania sudcov a akcentuje absenciu jednotného európskeho modelu za podmienky, že kreujúce orgány nebudú mať neskôr neprimeraný vplyv na rozhodovanie týchto sudcov.

Minulá dekáda však priniesla viaceré znepokojujúce signály presadzovania politického vplyvu na personálne zloženie súdov a najmä vrcholných, či už všeobecných, správnych alebo ústavných, pričom sa niet čomu čudovať, pretože Smutnými symbolmi týchto snáh sa stali Viktor Orbán a Jarostaw Kaczynski a právna veda dokonca reaguje potrebou Politická reakcia Európskej únie na situáciu v Maďarsku a Poľsku je dostatočne známa , a pridáva sa k nej aj Súdny dvor Európskej únie.

Veľká komora Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku z 19. novembra 2019 sa zaoberala prejudiciálnou otázkou, či novovzniknutá disciplinárna komora Najvyššieho súdu v Poľsku, vzhľadom na okolnosti svojho kreovania, spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, vyžadované článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, a to z dôvodu, že bola obsadená výlučne sudcami volenými vnútroštátnym orgánom dohliadajúcim na nezávislosť sudcov V rámci odpovedí sa Súdny dvor Európskej únie v zásade odvolal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vychádza z požiadavky, aby hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá vzniku sudcovskej funkcie nemohli vzbudiť vo verejnosti pochybnosti o ich tzv. objektívnej nezávislosti a ich odolnosti voči vonkajším vplyvom.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej "ESLP") vychádza z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej "Dohovor"), ktoré zaručuje individuálne právo na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom s dosahom na organizáciu súdnictva. V zmysle rozhodnutia spojenie "zriadený zákonom" predpokladá existenciu právneho predpisu, ktorý upravuje postup pre zriadenie súdu a jeho porušenie bude znamenať aj porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. Požiadavka na zriadenie súdu sa vzťahuje aj na proces menovania sudcov v rámci súdnej sústavy. Organizácia súdnictva v demokratickej spoločnosti však nemôže byť závislá od úvahy výkonnej moci a musísa riadiť zákonom schváleným parlamentom. Práve požiadavka na znižovanie vplyvu výkonnej moci na kreovanie sudcovských funkcií je určujúca pre súdne reformy vo viacerých krajinách.