Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Obrátené dôkazné bremeno v civilnom sporovom konaní

Autor sa v článku venuje problematike tzv obráteného dôkazného bremena. Cieľom tohto článku je poukázať na prípady, kedy k takejto procesnej situácii dochádza a aký má dosah na procesné strany sporu.
The author deals with the issue ofthe so-called the reverse burden ofproof. The aim of this paper is to point out the cases in which such a procedural situation occurs and what effects it has on the procedural parties.
POBIJAK, T.: Obrátené dôkazné bremeno v civilnom sporovom konaní; Justičná revue, 72, 2020, č. 12, s. 1486 - 1499.
Úvod
Dôkazné bremeno je častým predmetom záujmu právnej teórie aj súdnej praxe. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že dôkazné bremeno je nielen zaujímavým procesno-právnym inštitútom, ale zároveň z neho pre strany sporu vyplývajú významné praktické dôsledky. Práve dôkazné bremeno, resp. jeho rozloženie alebo rozdelenie medzi strany sporu totiž podstatne ovplyvňuje proces dokazovania, od výsledkov ktorého následne závisí úspech danej strany v jej spore.
1)
V rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní môže dôjsť aj k tzv. obráteniu dôkazného bremena, čo predstavuje odklon od všeobecného alebo základného pravidla jeho delenia medzi sporové strany.
K takejto situácii môže dôjsť najmä na základe výslovnej právnej úpravy, keď zákon pri určitých typoch súdnych sporov obracia dôkazné bremeno. Jedným z takýchto prípadov sú spory o náhradu škody voči členom štatutárnych orgánov, ktorým sa budeme venovať aj v tomto článku.
Súdna prax však rozšírila možnosť obrátenia dôkazného bremena aj na tie prípady, keď zákon výslovne nepočíta s obráteným dôkazným bremenom. V tejto súvislosti poukážeme na oblasť tzv. medicínskych sporov, a to najmä v kontexte nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 716/2016, zo dňa 24.10.2017.
I Stručne k teoreticko-právnym východiskám dôkazného bremena
Ako sme uviedli v úvode, dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré je späté s procesom dokazovania v sporovom konaní. Dôkazné bremeno sa vždy uplatňuje iba vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam a nie vo vzťahu k právnemu posúdeniu, keďže v tejto otázke platí zásada
iura novit curia.
Z toho dôvodu procesnú stranu nemôže nikdy zaťažovať požiadavka správnej právnej kvalifikácie svojho nároku a taktiež nikdy nemôže znášať jej prípadné nepriaznivé následky. V prípade, ak si aj súd osvojí nesprávnu právnu kvalifikáciu daného nároku zo strany procesnej strany, tak vždy pôjde výlučne iba o chybu súdu.
2)
Zároveň platí, že prípadné nesprávne posúdenie dôkazného bremena zo strany súdu nemožno považovať za vadu právneho posúdenia veci, keďže v prípade dôkazného bremena ide o integrálnu súčasť zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov.
3)
Pri dôkaznom bremene v súlade s vedou civilného procesného práva rozlišujeme objektívne dôkazné bremeno a subjektívne dôkazné bremeno.
4)
Objektívne dôkazné bremeno rieši situáciu, keď po skončení dokazovania nastane tzv.
non liquet
stav, t.j. vtedy, ak súd vyčerpal všetky možnosti objasňovania skutkového stavu, a aj napriek tomu ostala daná skutková okolnosť neobjasnená. Ako totiž uvádza predstaviteľ českej procesualistiky P. Lavický, výsledkom dokazovania môžu byť tri rôzne varianty, a to: a) skutkový prednes bude preukázaný, b) skutkový prednes bude vyvrátený alebo c) skutkový prednes ostane neobjasnený (t.j. nebude preukázaný ani vyvrátený). Práve k prekonaniu posledného z týchto variantov slúži objektívne dôkazné bremeno, ktoré vyjadruje, v prospech ktorej strany súd za takejto dôkaznej situácie rozhodne.
5)
Z toho dôvodu objektívne dôkazné bremeno nie je - na rozdiel od subjektívneho dôkazného bremena - primárne určené stranám sporu, ale ide skôr o povinnosť súdu neprihliadať k určitej skutočnosti, ktorá ostala neistá, resp. nepreukázaná.
Subjektívne dôkazné bremeno zase určuje, ktorá sporová strana má preukázať určitú skutočnosť, aby v spore uspela, resp. aby odvrátila prehru v spore.
6)
K preukázaniu danej skutočnosti musí strana uskutočniť dôkazný návrh. So subjektívnym dôkazným bremenom úzko súvisí bremeno tvrdenia, ktoré zase vyjadruje, aké skutkové tvrdenia musí sporová strana zaťažená dôkazným bremenom uviesť, aby v danom spore uspela. Lebo platí, že ak majú byť preukazované, resp. objasňované rozhodujúce skutočnosti, je nevyhnutné, aby tieto skutočnosti boli sporovými stranami vôbec tvrdené. CSP
7)
v tejto súvislosti uvádza, že sporové strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
8)
II Miera dôkazu
S problematikou dôkazného bremena, resp. jeho unesenia priamo súvisíaj tzv. miera dôkazu.
V prípade dokazovania ide o postup založený na ľudskom vnímaní, poznávaní a uchopení reality vonkajšieho sveta, kedy sa ľudská činnosť uskutočňuje vždy prostredníctvom človeka a v rámci jeho kauzálne obmedzených možností.
9)
Výsledkom dokazovania preto často nie je a často ani nemôže byť poznatok o tom, že došlo k danej skutočnosti s úplnou istotou. Naopak, pri dokazovaní by malo ísť o dosiahnutie najvyššieho možného stupňa istoty/pravdepodobnosti o tom, že daná udalosť sa odohrala zisteným spôsobom.
V tejto súvislosti hovoríme o tzv. miere dôkazu, ktorá vyjadruje mieru tejto pravdepodobnosti. Platí,že čímje vyššia miera dôkazu, tým sú vyššie aj nároky na unesenie dôkazného bremena. Ak nie je pravdepodobné, že došlo alebo nedošlo k danej skutočnosti, následkom je stav
non liquet,
v dôsledku čoho strana neunesie v danom tvrdení dôkazné bremeno.
10)
Práve určenie tohto stupňa pravdepodobnosti je však v aplikačnej praxi často problematické.
11)
III Rozdelenie dôkazného bremena
Obrovský význam pre sporové strany má, samozrejme, delenie dôkazného bremena a v súvislosti s tým aj eventualita presúvania, resp. obrátenia dôkazného bremena. Platí, že nielen žalobca, ale aj žalovaný je zaťažený dôkazným bremenom. Samotné procesné postavenie strany sporu totiž nemôže mať
per se
rozhodujúci vplyv na rozloženie dôkazného bremena v sporovom konaní.
12)
Žalobca - vzhľadom na to, že iniciuje, resp. začína sporové konanie - má v tejto súvislosti "iba" tzv. bremeno substancovania, na základe ktorého musí tvrdiť skutočnosti, ktoré individualizujú jeho požiadavku tak, aby bol petit dostatočne určitý, resp. vykonateľný, a aby skutkový základ danej žaloby nebol zameniteľný s iným.
13)
Každopádne, rozloženie dôkazného bremena medzi strany sporu nie je v právnom poriadku SR predmetom žiadnej výslovnej právnej úpravy. To znamená, že žiadna právna norma nám explicitne nestanovuje, ktorá zo strán sporu a v akom rozsahu je povinná dokazovať v sporovom konaní. Absenciu zákonnej úpravy rozloženia dôkazného bremena možno pozorovať v právnych poriadkoch aj iných štátov.
14)
Nemecká a česká veda civilného procesného práva sa preto v tejto súvislosti pokúsila univerzálne uchopiť pravidlá pre rozloženie dôkazného bremena a priniesla tzv. základné pravidlo delenia dôkazného bremena. Toto pravidlo vychádza z tzv. Rosenbergovej normovej teórie alebo teórie analýzy noriem
15)
a znie:
"Strana, ktorej procesný návrh by nemohol mať úspech bez použitia určitej právnej normy, nesie bremeno tvrdenia dôkazného bremena ohľadne toho, že všetky znaky skutkovej podstaty tejto normy sú naplnené."
16)
Inými slovami povedané, každú procesnú stranu ťaží dôkazné bremeno ohľadne skutkových predpokladov pre ňu priaznivej právnej normy (t.j. tej právnej normy, ktorej právne následky sú pre stranu prospešné). To znamená, že každá z procesných strán je v rámci subjektívneho dôkazného bremena povinná preukazovať skutkové predpoklady pre ňu priaznivej právnej normy, pričom z pohľadu objektívneho dôkazného bremena sa jej k ťarche pripíšu nepriaznivé následky toho, že tieto skutkové predpoklady nebudú objasnené.
17)
Predmetné pravidlo považujeme za racionálne a uplatnitelné aj v podmienkach SR. Dokonca si dovoľujeme konštatovať, že podstata tohto pravidla bola sformovaná už predvojnovou československou vedou civilného procesná práva.
18)
Zároveň platí, že uvedené pravidlo je v zásade akceptované aj konštantnou judikatúrou súdov SR.
19)
IV Povaha pravidla rozdelenia dôkazného bremena
Na doplnenie k uvedenému pravidlu rozdelenia dôkazného bremena je potrebné ešte uviesť, že v poslednej dobe sa vo vede civilného procesného práva ohľadom (právnej) povahy tohto pravidla vedú polemiky.
P. Lavický s odkazom na časť nemeckej vedy civilného procesného práva zastáva názor, že toto pravidlo má charakter nepísanej právnej normy.
20)
Prítomnosť tohto pravidla ako právnej normy, podľa neho, nepriamo potvrdzujú napríklad výslovné špeciálne zákonné pravidlá delenia dôkazného bremena či vyvrátiteľné domnienky, ktoré by však bez existencie základného pravidla delenia dôkazného bremena nemali žiadny zmysel. V ich prípade ide vlastne o modifikáciu základného pravidla delenia dôkazného bremena, pričom sú explicitne upravené v právnych normách.Z toho dôvodu aj samotné základné pravidlo delenia dôkazného bremena musí mať povahu právnej normy, aj keď nepísanej.
21)
K tomuto názoru sa očividne priklonil vo svojom nedávnom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR.
22)
Na druhej strane, napríklad K. Svodoba uvedené pravidlo delenia dôkazného bremena zaradil k voľnej úvahe súdu, uplatňovanej pri procese dokazovania.
23)
To však podľa neho neznamená, že sudca bude v konkrétnej veci uplatňovať rôzne hľadiská delenia dôkazného bremena. Naopak, pravidlo delenia dôkazného bremena, podľa ktorého žalobca preukazuje tie skutočnosti, ktoré jeho nárok podľa hmotného práva preukazujú, zatiaľ čo žalovaný preukazuje tie skutočnosti, ktoré tento nárok oslabujú alebo vylučujú, vyplýva zo zásad formálnej logiky, ktorými je sudca v rámci svojej voľnej úvahy viazaný a ktoré neumožňujú sudcovi svojvoľné rozhodovanie.
24)
S týmto názorom K. Svobodu sa stotožňujeme. Aj podľa nášho názoru možno uvedené pravidlo zaradiť k pravidlám formálnej logiky uplatňovanej v rámci voľnej úvahy súdu, keďže zodpovedá všeobecnému logickému pravidlu sporu, podľa ktorého dokazuje ten, kto sa niečoho domáha
(affirmanti incumbit probatio).
25)
K uvedenému by sme si však dovolili dodať, že podľa nášho názoru ide o natoľko racionálne
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 12/2020

12/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov