Glosa k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 195/2015 z 29.3.2017 (hypotetický ušlý zisk)

Po vynechaní nepodstatných detailov skutkový stav prípadu vyzerá takto: Žalobkyňa (NOVEX Martin, s. r. o.) bola v roku 1996 rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR určená za správcu zdroja prírodnej minerálnej vody v Kláštore pod Znievom. Na základe žaloby inej spoločnosti však bolo toto rozhodnutie v roku 1999 ako nezákonné zrušené. Žalobkyňa preto podala novú žiadosť o udelenie povolenia využívať daný zdroj, no aj vzhľadom na to, že žiadosť nebola úplná, nebola za správcu zdroja určená. Následne - na základe zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zákon č. 58/1969 Zb.) - žalobkyňa požadovala od štátu náhradu skutočnej škody, ktorá jej mala vzniknúť v podobe márne vynaložených investícií, ako aj ušlého zisku za obdobie desiatich rokov od straty oprávnenia využívať daný zdroj.

Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Odvolací súd však žalobu v časti ušlého zisku zamietol. Dôvodil, že žalobkyňa si pre dosiahnutie zisku nevytvorila základné predpoklady. Predovšetkým si nevybudovala plničku minerálnych vôd, ktorá bola nevyhnutným predpokladom pre tvorbu zisku. Taktiež nepredložila súdu napríklad zmluvy o odbyte, zmluvy s odberateľmi, prípadne zamestnancami, z čoho by sa dalo zistiť, či mohla žalovaný zisk dosahovať. Jej podnikateľský zámer tak nebol podľa odvolacieho súdu " ". Za daných okolností sa dosiahnutie zisku javilo odvolaciemu súdu ako . Uzavrel preto, že žalobkyňa nepreukázala základný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to vznik škody. Najvyšší súd ako súd dovolací súhlasil.

Pred tým, ako sa dostaneme k samotnej podstate tejto glosy, všimnime si istú nelogickosť v postupe žalobkyne. Tá totiž požadovala ušlý zisk za obdobie desiatich rokov po strate oprávnenia využívať daný zdroj. Nárok na takýto ušlý zisk jej však už zo svojej podstaty nemohol vzniknúť. Po zrušení rozhodnutia už predsa nebola oprávnená zdroj využívať; nemohla preto ani produkovať zisk. Príčinou ušlého zisku je teda fakt, že žalobkyňa nebola správkyňou zdroja. To znamená, že aj keby preukázala, že plničku minerálnych vôd vybudovala a že mala uzavreté zmluvy, ktoré od nej požadoval odvolací súd, aj tak by nárok na náhradu ušlého zisku nemala. Z tohto pohľadu sa preto môže javiť nelogickým aj postup odvolacieho i najvyššieho súdu, keď sa primárne zaoberali otázkou vzniku škody. Za chybu to však považovať nemožno. Už Š. Luby tvrdil, že