Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
P. Bourdieu na ústavnom súde alebo môžu sa poslanci NR SR stávať sudcami ústavného súdu?
The aim of the paper is to demonstrate an influence of P. Bourdieu's reflexive sociology on action of constitutional court judges. The subjects of research are the judges of the Slovak Constitutional Court that came to the bench directly from the Parliament and acted as double agents. At first, they voted on a bill in the National Council as MPs and later they reviewed the same act as judges. The author assumes that their behaviour can be explained by the existence of habitus and influence of legal field.
ĽALÍK, T.: P. Bourdieu na ústavnom súde alebo môžu sa poslanci NR SR stávať sudcami ústavného súdu?; Justičná revue, 73, 2021, č. 3, s. 309 - 322.
ÚVOD
Podľa názorov v komparatívnom ústavnom práve existujú štyri základné modely výberu kandidátov na sudcov ústavných súdov, resp. najvyšších súdnych inštancií, ktoré vykonávajú funkcie ústavného súdnictva.
1)
Prvý model je založený na kvalite kandidáta
(merits model).
Aktívne legitimované subjekty vyberú takého kandidáta, ktorý je najviac kvalifikovaný na základe profesionálnych kritérií. Druhým modelom je tzv. protekčný model
(patronage model),
kde subjekt vyberá takého kandidáta, ktorému buď dlží určitú láskavosť alebo ktorému verí, že bude ďalej vykonávať agendu či politiku tohto subjektu. Tretím modelom je ideologický model
(ideology model),
pri ktorom sa navrhuje osoba, ktorá má silné ideologické zázemie a ktorá budí dôveru, že bude hlasovať pri rozhodovaní ideologicky konzistentným spôsobom. A posledným štvrtým modelom je tzv. voličský
(constituency model),
kde sa vyberá osoba s vlastnosťami podľa politických požiadaviek, akými sú napr. regionálny pôvod, určitá rasa, etnikum alebo náboženská identita. Až tri z týchto modelov sa netýkajú "kvality" daného kandidáta, ale skôr jeho lojality voči subjektu, ktorý ho do funkcie navrhne, resp. rozhodujúce sú vonkajšie vlastnosti osoby, ktorá sa o funkciu uchádza. Kvalita kandidátov na sudcu najvyššej súdnej inštancie nie je na prvom mieste skoro nikde na svete.
2)
Ostatný proces voľby sudcov Ústavného súdu SR v roku 2019 (ďalej ako "ústavný súd"), ktorý sa natiahol na niekoľko mesiacov, ponúkol slovenskej doktríne možnosť reflexie pri výbere kandidátov na sudcov ústavného súdu. Jedným dychom možno dodať, že doktrína reagovala na rôznych frontoch. Od prvotnej analýzy priamo zainteresovaného kandidáta J. Matulníka,
3)
cez analýzu novej právnej úpravy, ktorá regulovala celý proces v roku 2019
4)
až po zhodnotenie mediálneho diskurzu k tejto selekcii.
5)
Tento príspevok bude trochu odlišný, pretože sa bude zaoberať sociologickou perspektívou výberu sudcov s dôrazom na sociologickú teóriu P. Bourdieua. Cieľom je upriamiť pozornosť na problematiku konania (správania sa) zo sociologickej perspektívy, kde konanie je výsledkom interakcie poľa, kapitálu a habitu.
6)
Použitie tejto teórie zjednodušene znamená, že konanie osoby určujú jej osobné vlastnosti či túžby (napr. kvalita alebo jej kvalifikácia) len do určitej miery, pričom jej konanie je viac determinované prostredím (poľom), v ktorom sa táto osoba nachádza na určitom stupni hierarchie. V skratke to potom vedie k téze, že nie je tak celkom rozhodujúce
kto
vykonáva funkciu, ale dôležitejšie je poznanie,
aké existuje prostredie
a
aké sú spoločenské očakávania od konkrétne zastávanej funkcie.
Kľúčovým pojmom je habitus, na ktorý poukázal aj nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 575/2016, týkajúci sa rozsahu úvahy prezidenta pri menovaní sudcov ústavného súdu.
7)
Okrem teoretických úvah o sociologickej teórii P. Bourdieua, článok obsahuje aj empirickú časť pozostávajúcu z rozhodovacej činnosti niekoľkých sudcov ústavného súdu, ktorí v histórii ústavného súdu prešli priamo z NR SR na ústavnýsúd a kde už ako sudcovia museli posudzovať "svoju" prácu z NR SR. Vystupovali v úlohe dvojitých hráčov. Práve oni predstavujú dobrý výskumný materiál z viacerých dôvodov. Prvým z nich je ten, že ako poslanci boli priamo zainteresovaní na legislatívnom procese v parlamente (ultimátne v podobe hlasovania o návrhoch zákonov) a potom plynule prešli na funkciu sudcu ústavného súdu. Z hľadiska sociologicko-právneho skúmania je dôležitá otázka, ako títo sudcovia (bývalí poslanci) postupovali pri prieskume právnych predpisov, na ktorých schvaľovaní sa podieľali. Do akej miery im habitus sudcu ústavného súdu a sila právnického poľa bránili v tom, aby postupovali, resp. nepostupovali určitým a očakávaným spôsobom.
Druhým dôvodom pre vhodnosť zaradenia empirickej časti a jej prepojenia s teóriou P. Bourdieua je skutočnosť, že v diskurze stále existuje prúd, ktorý dáva do kontrastu prácu v parlamente s prácou na ústavnom súde, resp. sa snaží diferencovať medzi politikou (ktorú reprezentuje parlament, politické strany a politici) a právom (ktoré stelesňuje ústavný súd, jeho nestranní a apolitickí sudcovia a právomoci).
8)
Dokonca možno uviesť, že kým politika predstavuje svet sprofanovaný, tak právo má predstavovať
sacrum.
Podľa nášho názoru, tieto postoje nie sú celkom správne, resp. reflexívna sociológia P. Bourdieua tieto tvrdenia relativizuje do tej miery, že každá inštitúcia a verejná funkcia má iné očakávania a rozličné obmedzenia, abstrahujúc od kategórií politika
9)
contra
právo. Koniec-koncov v právnej vede nie je sporné, že ústavný súd je aj silný politický hráč (orgán).
10)
Práve empirická časť ponúka synergiu a prepojenie medzi právom a politikou so záverom o obmedzenom vplyve straníckych štruktúr na správanie sa sudcu ústavného súdu.Predmetná stať má podľa nás relevanciu pri každej ďalšej voľbe sudcov ústavného súdu, a to tak na normatívnej úrovni, ako aj na úrovni výberu konkrétnych kandidátov.
HABITUS ALEBO PREČO SA OPLATÍ ODOKRÝVAŤ PRAVDU O SPOLOČENSKOM ŽIVOTE
Problematiku habitu vo svojich dielach rozvíjali mnohí autori - od gréckych filozofov až po súčasnosť.
11)
My sa zameriame na koncepciu tohto pojmu u francúzskeho sociológa P Bourdieua. Triumf jeho reflexívnej sociológie spočíva v zničení spoločenských dichotómií, akými sú materiálny/ideálny, spoločný/individuálny, objektívny/subjektívny, svätý/svetský, teoretický/praktický atď.
12)
Prostredníctvom habitu sa vysvetľuje dialektika spoločenského sveta, dynamika konania ľudí a ich schémy myslenia. Habitu je ťažké porozumieť, ak niekto zostáva uzavretý v tradičných opozitách (sloboda/determinizmus, vedome/nevedome, jednotlivec/spoločnosť), ktoré chce habitus presiahnuť.
13)
P. Bourdieu zaraďoval habitus medzi triádu pojmov, kde okrem neho vystupujú aj pole (štruktúra) a kapitál (zdroje, prostriedky). V skratke, na konanie jednotlivca v sociálnej oblasti má vplyv medzihra konkrétneho poľa, kapitálu a habitu. Aby sme pochopili význam habitu, je dôležité sa zmieniť aj o týchto pojmoch, pretože s ním úzko súvisia.V koncepcii P. Bourdieua je spoločenský priestor zložený z rôznych relatívne autonómnych mikrokozmov či sociálnych svetov, ktoré sa volajú poľami (pole kultúry, politiky, ekonómie, práva, športu atď.).
14)
Tie vo svojich dominujúcich častiach tvoria univerzum nazývané metapole moci. Všetky mikrokozmy sú od seba relatívne nezávislé, ale každé z nich sa snaží posilňovať súperením s inými poľami, pričom si vytvára svoj vlastný jazyk, inštitúcie, záujmy a kapitál (stávky, o ktoré prebieha vojna o dominanciu). Každé pole má vlastné pravidlá hry, ktoré sú záväzné a ktoré riadia jeho fungovanie.Polia však nie sú uzavreté, ale sú skôr priestormi praktiky (praxe), pričom súťažia s inými poľami. Medzi poľami existujú prepojenia, ktoré umožňujú prechod medzi nimi. Aby sa prechod z jedného poľa do druhého mohol uskutočniť, obsah jedného poľa musí byť prevedený druhému v jazyku poľa, do ktorého smeruje. To v praxi znamená zneutralizovanie a scenzurovanie konkrétneho obsahu. Tento aspekt má kľúčový význam pre právne pole, ktoré preberá mnohé politické a ideologické obsahy a hovorí o nich už objektívne a neutrálne (napr. spravodlivosť, sloboda atď.).
15)
Keďže právo podľa P. Bourdieua ponúka odpovede na konkrétne spoločenské problémy, má aj praktický dosah - vytvára správnu, resp. legitímnu víziu sociálneho sveta (má sociálnu funkciu).
16)
Z tohto dôvodu sa právo potrebuje neustále ukrývať, čo robí využívaním právnického jazyka, ktorý si privlastňuje (právnický diskurz transformuje elementy všeobecného jazyka do špecializovaného právnického jazyka). Ako uvádza sám P. Bourdieu, právnický jazyk k tomu využíva univerzalitu a neutralitu. Univerzalita je vyjadrená všeobecnosťou práva s odkazom na nadosobné hodnoty, ktoré predpokladajú etický konsenzus, a používaním formulácií, ktoré nechávajú malý priestor k individuálnym odchýlkam. Neutralita je zasa vyjadrená použitím pasívnych a neosobných gramatických konštrukcií, ktoré pomáhajú normatívnym výrazom vyzerať nestranne a objektívne. Výsledkom týchto prepojených lingvistických procesov je symbolická vláda práva ako prostriedku určovania politiky bez potreby robiť nevyhnutne politiku.
17)
Systém existujúcich vzťahov v rámci spoločenského sveta má dva zásadné dosahy. Prvým, a pre naše účely menej významným dôsledkom relácií spoločenského sveta, je prebiehajúca vojna (súperenie) medzi jednotlivými subjektmi v konkrétnom poli moci. Každý subjekt zastáva v poli pozíciu podľa veľkosti a foriem svojho kapitálu. Pole je sieť, resp. konfigurácia objektívnych vzťahov medzi pozíciami. Právne pole je priestorom súperenia, ktoré sa odohráva medzi právnikmi o víziu práva, resp. možnosť legitimizovaného vnucovania interpretácie práva.
Spoločenské subjekty vedú medzi sebou vojnu prostredníctvom prostriedkov, ktoré sú uznané v danom poli ako cenné (kapitál). Každé pole si vytvára svoju konkrétnu symbolickú ekonómiu valorizácie konkrétnych kombinácií a foriem kapitálu. Kapitál umožňuje získať prevahu a plní funkciu jednak zbrane a jednak stávky v hre. Vojna medzi subjektmi - vedená záujmami, vierou, odhodlaním-vedie kzmene štruktúry poľa a znamená rekonfiguráciu zastávaných pozícií, pričom výsledkom je dominancia jedných nad druhými. Boj nie je fyzický, ale má skrytú formu a prebieha symbolicky (v štruktúrach jazyka).
18)
Cieľom je presadiť dominantné vízie a rozdelenie poľa, čo pomáha vytvárať nielen logiku samotného poľa a jeho limity, ale taktiež aj zasvätené mechanizmy, ktoré umožňujú prenesenie externého sveta na konkrétny kódex azáležitosti poľa.
19)
Pole je tak sociálny priestor vytvorený súťažiacimi pozíciami. Úlohou reflexívnej sociológie v teórii P. Bourdieua je odhaľovať túto dominanciu a útlak jedných nad druhými.Druhým dôsledkom prepojenia vzťahov v rámci spoločenského sveta je dialektika poľa a habitu, ktorá nás bude zaujímať viac vzhľadom na predmet článku. Pole treba chápať ako sieť, konfiguráciu obj
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 3/2021
