Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Predpoklady vzniku zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným, zabezpečovacím alebo iným opatrením súdu v civilnom procese

Článok sa zaoberá problematikou zodpovednosti za ujmu, ktorá vznikne v dôsledku nariadenia rôznych druhov opatrení v zabezpečovacích konaniach v civilnom procese. Skúma vybrané teoreticko-právne i aplikačno-právne problémy, ktoré sú spojené s týmto druhom zodpovednosti. V nadväznosti na prvú teoreticko-právnu časť analyzujúcu tento druh objektívnej zodpovednosti, ktorého hmotnoprávna úprava sa nachádza v procesnoprávnom kódexe, sa článok zaoberá zákonom stanovenými predpokladmi – dôvodmi vzniku zodpovednosti. Autor kriticky vníma aktuálnu právnu úpravu dôvodov vzniku zodpovednosti a legislatívnu techniku ich zakotvenia negatívnym výpočtom, ktoré môžu spôsobovať mnohé aplikačno-právne problémy. V závere článok navrhuje konštrukciu legislatívneho riešenia predpokladov vzniku zodpovednosti.

1. Úvod
Každý
1)
zo subjektov súkromnoprávnych vzťahov, pokiaľ má procesnú subjektivitu,
2)
môže v civilnom procese uplatňovať alebo brániť svoje práva, predovšetkým podaním žaloby a iných návrhov, používaním prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a pod. Uskutočňovanie procesných úkonov sa však považuje za uplatňovanie práva, nie za porušenie povinnosti. V prípade, ak v dôsledku uplatňovania alebo bránenia práva vznikne druhej strane alebo tretej osobe, ktorá nie je stranou sporu, ujma, nie je tak naplnený jeden z predpokladov všeobecnej zodpovednosti za ujmu. Preto sa táto strana, prípadne tretia osoba, nemôže domáhať náhrady ujmy, ktorá bola spôsobená uplatňovaním práv v civilnom procese. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí judikoval:
"Pre účely naplnenia jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ, a to predpokladu protiprávnosti konania, nemožno považovať také konanie žalovaného, ktorým je podanie žaloby spochybňujúcej vlastnícke právo žalobcu, pretože žalovaný podaním takejto žaloby len realizuje svoje právo v zmysle čl. 46 Ústavy SR - domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde."
3)
Otázne je, či v niektorom, skôr výnimočnom prípade, keď uplatnenie práva v civilnom procese je súčasne naplnením iných predpokladov zodpovednosti za ujmu, nevzniká poškodenej strane nárok na náhradu takejto ujmy. Napríklad ak podanie žaloby predstavuje úmyselné konanie proti dobrým mravom [povedzme, že podaním žaloby žalobca sleduje iný cieľ, ako je uplatnenie svojho práva (napr. dopustenie sa podvodu, poškodenie veriteľa a pod.), čím zneužije svoje právo]. V takom prípade by malo ísť o nárok na náhradu ujmy nie z titulu všeobecnej zodpovednosti za ujmu, ale z titulu naplnenia iných predpokladov vzniku zodpovednosti za ujmu. Ide však o rozsiahlejšiu problematiku, ktorá presahuje tému tohto príspevku.
Kompenzácia ujmy spôsobnej inému subjektu realizáciou práva na súdnu ochranu v samotnom civilnom procese sa preto pripúšťa iba výnimočne. Je tomu tak v prípade, ak tak ustanovuje zákon, ktorý určuje aj reštriktívne podmienky takejto kompenzácie. Takýmto prípadom zákonom značne obmedzenej kompenzácie spôsobenej ujmy je napríklad inštitút náhrady trov konania, pri ktorej zákon ustanovuje podmienky, za ktorých bude priznaná náhrada trov konania, určuje podmienky stanovenia výšky takejto náhrady a procesný postup pri rozhodovaní o takejto náhrade.
4)
Istú kompenzačnú funkciu plní napríklad aj súdny poplatok, pri ktorom sa kompenzujú náklady súdu, alebo inštitút svedočného a znalečného.
5)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania však nepredstavujú osobitný druh súkromnoprávnej zodpovednosti za ujmu, keďže sa pri nich zásadne neskúma a nepreukazuje naplnenie predpokladov zodpovednosti za ujmu (predovšetkým absentuje predpoklad zisťovania skutočnej ujmy). Priznaná náhrada trov konania tak predstavuje skôr fiktívnu paušálnu kompenzáciu. Náhrada trov konania má povahu zákonom ustanovenej procesnej sankcie za neúspech v spore, resp. za procesné zavinenie.
Výnimku zo zásady, že strana nezodpovedá za ujmu spôsobenú realizáciou práva na súdnu ochranu v civilnom procese, predstavuje prípad, keď strana podá návrh na nariadenie neodkladného, zabezpečovacieho alebo iného opatrenia súdu.
6)
Neodkladné opatrenia sú vydávané v skrátenom (sumárnom) konaní, keď súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádza iba z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom, a bolo by nespravodlivé, aby odporca vždy niesol následky takéhoto konania navrhovateľa. Zodpovednosť navrhovateľa
7)
za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením má vyvažovať faktickú nerovnoprávnosť odporcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré prebieha zvyčajne
ex parte
. Zakotvenie zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením popri reparačnej funkcii plní aj preventívnu funkciu,
8)
keďže môže ovplyvniť správanie toho, kto by sa svojvoľne domáhal vydania neodkladného opatrenia.
2. Náhrada ujmy spôsobenej neodkladným opatrením ako druh osobitnej súkromnoprávnej zodpovednosti za ujmu
Právnu úpravu zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením zakotvuje predovšetkým § 340 CSP nazvaný "Náhrada škody a inej ujmy", podľa ktorého platí:
"(1) Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
(2) Odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e); všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté."
Napriek tomu, že ide o ustanovenie nachádzajúce sa v procesnoprávnom predpise, toto ustanovenie má hmotnoprávny charakter. Na jeho základe totiž nevznikajú, nemenia sa a nerušia procesnoprávne vzťahy, ale zakladá sa ním hmotnoprávny nárok na náhradu ujmy z titulu súkromnoprávnej zodpovednosti za ujmu. To platí aj napriek tomu, že jedným z predpokladov vzniku tejto zodpovednosti sú určité procesnoprávne vzťahy.
Z teoreticko-právneho hľadiska ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej navrhovateľ zodpovedá bez ohľadu na zavinenie.
9)
Zákon dokonca explicitne nepozná žiadne liberačné dôvody z tejto zodpovednosti. K vzniku zodpovednosti môže prísť nielen bez ohľadu na zavinenie, ale dokonca aj bez akéhokoľvek protiprávneho konania, keďže podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je porušením práva a treba ho považovať za realizáciu práva na súdne konanie (spravodlivý proces), ktoré samo osebe nenesie v sebe prvky protiprávnosti.
10)
Obdobnú objektívnu zodpovednosť za ujmu spôsobenú obdobným opatrením súdu možno nájsť zakotvenú aj v iných právnych poriadkoch stredoeurópskych štátov, ako je napríklad Česká republika
11)
, Poľsko
12)
, Nemecko
13)
alebo Francúzsko.
14)
Obdobné ustanovenia o objektívnej zodpovednosti za ujmu možno nájsť i v predchádzajúcich civilnoprocesných kódexoch platných na území Slovenskej republiky, ako bol Občiansky súdny poriadok z roku 1963
15)
, zákon o konaní v občianskych právnych veciach z roku 1950
16)
, exekučný zákon z roku 1881
17)
(navrhovateľovi popri náhrade ujmy mohla byť dokonca uložená pokuta)
18)
či občiansky súdny poriadok z roku 1868
19)
.
Pre úplnosť treba uviesť, že osobitnú úpravu zodpovednosti za ujmu spôsobenú príkazom na zablokovanie účtu pozná aj nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach.
20)
Tá je však zakotvená ako subjektívna zodpovednosť, pri ktorej navrhovateľ zodpovedá za zavinenie (
fault
).
21)
3. Predpoklady vzniku zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením
Z § 340 ods. 1 CSP vyplýva, že skutková podstata zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením je naplnená vtedy, ak sú súčasne splnené tieto skutočnosti:
a) nariadenie neodkladného opatrenia,
b) zánik alebo zrušenie takéhoto neodkladného opatrenia z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
c) vznik škody alebo inej ujmy,
d) existencia príčinnej súvislosti medzi neodkladným opatrením a vznikom ujmy.
V ďalšej časti sa článok bude zaoberať iba prvými dvoma predpokladmi, ktoré sa javia ako problematické. Pre zvyšné predpoklady vzniku zodpovednosti platí vo všeobecnosti to, čo platí pre iné druhy súkromnoprávnej zodpovednosti za ujmu.
3.1 Nariadenie neodkladného opatrenia ako predpoklad vzniku zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením
Prvým z predpokladov vzniku zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením je skutočnosť, že súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie. V prvom rade treba uviesť, že zodpovednosť nevzniká pri nariadení všetkých neodkladných opatrení v civilnom súdnom konaní. Zákon explicitne vylučuje tento druh zodpovednosti pri neodkladnom opatrení, ktorým sa strane uložilo, aby
"nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia"
podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP.
22)
Obdobne zákon vylučuje
en bloc
tento druh zodpovednosti pri všetkých neodkladných opatreniach nariadených v mimosporových konaniach.
23)
V oboch prípadoch sa však možno domáhať náhrady ujmy, ak boli splnené predpoklady zodpovednosti za ujmu podľa iných zákonných ustanovení o zodpovednosti za ujmu. Zákon v § 340 ods. 2 CSP a § 364 CMP nepresne a nadbytočne uvádza, že
"všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté"
. Nepresnosť znenia tohto ustanovenia tkvie v tom, že týmito ustanoveniami nie sú dotknuté nielen ustanovenia o zodpovednosti za škodu, ale aj ustanovenia za ujmu, ktorá nie je škodou. Taktiež týmito ustanoveniami nie sú dotknuté nielen všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za ujmu, ale aj iné, t. j. osobitné ustanovenia o zodpovednosti za ujmu (napr. osobitné ustanovenia o zodpovednosti za ujmu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom alebo o zodpovednosti za ujmu spôsobenú pri výkone verejnej moci).
Ako už bolo uvedené, prvý predpoklad vzniku zodpovednosti je splnený, ak súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie a nejde o výnimku z tohto druhu zodpovednosti. Tento predpoklad tak nie je naplnený v prípade, ak navrhovateľ síce podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, no súd neodkladné opatrenie nenariadil. Zodpovednosť tak nevzniká v prípade, ak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď zamietol (§ 328 ods. 1 CSP), odmietol (§ 327 CSP), alebo na neho neprihliadal (§ 125 ods. 2 CSP). Zodpovednosť nevzniká ani v prípade, ak navrhovateľ zobral návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu späť pred vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a súd konanie o nariadení neodkladného opatrenia zastavil.
3.2 Zrušenie alebo zánik nariadenia neodkladného opatrenia ako predpoklad vzniku zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením
Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením je skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ktoré nariadil súd, zaniklo alebo bolo zrušené, pričom dôvodom jeho zániku nebola skutočnosť, že sa žalobe vyhovelo alebo že sa uspokojilo právo navrhovateľa.
Pre zodpovedanie otázky vzniku druhého predpokladu zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením treba skúmať, čo zákonodarca rozumie pod výrazmi "neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené". Ustanovenia § 333 až 339 CSP s názvom "Zánik a zrušenie neodkladného opatrenia" obsahujú výpočet jednotlivých spôsobov zrušenia a zániku neodkladných opatrení. Pri reštriktívnom výklade týchto ustanovení by sme mali dospieť k záveru, že neodkladné opatrenie nemôže zaniknúť alebo byť zrušené z iného dôvodu, než poznajú tieto ustanovenia. Pri gramatickom výklade však dospejeme k záveru, že výraz "neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené" má širší význam. K zrušeniu alebo zániku neodkladného opatrenia totiž môže prísť aj z iných dôvodov, než poznajú § 333 až 339 CSP. Za zrušenie, resp. zánik neodkladného opatrenia treba považovať nielen prípad, keď neodkladné opatrenie zanikne
ipso facto
uplynutím času podľa § 333 CSP alebo keď súd vydá uznesenie o zrušení neodkladného opatrenia (napr. podľa § 334 CSP). Takýmto je aj prípad, keď súd vydá rozhodnutie, ktorým zruší alebo zmení uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia (napr. ak odvolací alebo dovolací súd zruší uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia alebo ak zmení uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne), pretože samotným zrušením uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia sa ruší (resp. zaniká)
24)
aj samotné neodkladné opatrenie, ktoré bolo predtým uznesením súdu nariadené. Mimochodom, ani samotný zákonodarca dôsledne nerozlišuje medzi "uznesením o zrušení neodkladného opatrenia" a "uznesením o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia". Bez zjavného dôvodu sa v rámci rubriky "Zánik a zrušenie neodkladného opatrenia" v Civilnom sporovom poriadku na jednom mieste používa výraz "zrušenie neodkladného opatrenia" napríklad v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), alebo v prípade, ak sa žaloba zamieta, odmieta alebo sa konanie vo veci samej zastavuje (§ 335 ods. 1 CSP). No na inom mieste sa píše o "zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia", napríklad ak žaloba, ktorú bol povinný podať navrhovateľ podľa uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, nebola podaná včas (§ 336 ods. 3 CSP) alebo v prípade, ak sa vyhovelo žalobe podľa § 337 ods. 3 CSP. Výraz "neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené" treba v rámci predpokladu zodpovednosti za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením vykladať extenzívne a zahrnúť do neho aj prípady, ak sa neodkladné opatrenie zrušilo uznesením o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.
Z gramatického výkladu § 340 ods. 1 CSP môže vyplynúť (čiastočne nesprávny) záver, že pri všetkých spôsoboch zániku alebo zrušenia neodkladného opatrenia vzniká zodpovednosť za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením, ak sú naplnené i ďalšie predpoklady zodpovednosti, samozrejme, s výnimkou prípadu, ak neodkladné opatrenie bolo zrušené z dôvodu, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené.
In concreto
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 3/2020

3/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov