Protest prokurátora v konaní o vklade do katastra nehnuteľností

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26. januára 2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra z 2. novembra 2015, ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra z 15. októbra 2015 a rozhodnutie z 29. júla 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Okresný úrad Nitra rozhodnutím z 28. júla 2015 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. L. a zapísaných na LV ako parcela registra C č. 2646 - orná pôda vo výmere 1598 m2. Kúpna zmluva z 30. júna 2015 (ďalej len "kúpna zmluva") bola uzavretá medzi predávajúcim - ďalším účastníkom 2/ a kupujúcim - žalobcom.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc z poznatkov o doterajšej rozhodovacej praxi ostatných senátov v právnych veciach, ktoré sa týkajú toho istého žalobcu a majú totožný predmet konania, poukazuje na rozhodnutia KS v Nitre sp. zn. 11 S 32/2016 z 28. júna 2017 a č. k. 15 S 5/2016 z 23. októbra 2017, č. k. 11 S 18/2016 zo 7. júna 2017, č. k. 11 S 19/2016 zo 7. júna 2017, v ktorých sa súd dôsledne vysporiadal s podanou žalobou, a preto súd v odôvodnení tohto svojho rozsudku iba poukazuje na vyššie uvedené totožné rozsudky. Z dôvodov rovnakých, ako sú uvedené v citovaných rozhodnutiach súdu, súd nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale naopak dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP.

O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie § 168 SSP, pretože zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Náhradu trov konania súd nepriznal ani Krajskej prokuratúre Nitra ako ďalšiemu účastníkovi súdneho konania, pretože v súvislosti s týmto konaním prokuratúre nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania. Súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania Otílii S. s odkazom na ustanovenie § 169 SSP, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka.

Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

Žalobca namietal, že krajský súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] a nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP].

V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu žalobca poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, § 139 SSP, rozhodnutia Ústavného súdu SR (II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 311/07, I. ÚS 33/2012) a ESĽP (Suominen v. Fínsko z 1. júla 2003; Tatishvili v. Rusko z 22. februára 2007).

Správny súd v rozsudkoch, na ktoré odkázal, podľa žalobcu nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo by malo byť predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 175/1999 Z.z.") skutočnosťou, na ktorú je katastrálny orgán v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. povinný pri povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadnuť. V tejto súvislosti žalobca namietal, že vzhľadom na neurčitosť právneho pojmu ,,skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu" bolo potrebné zo strany správneho súdu poskytnúť jeho výklad.

Podľa názoru žalobcu správny súd v konaniach, na ktoré odkázal vec nesprávne právne posúdil, keď subsumoval predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. do kategórie skutkových a právnych skutočností v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa názoru žalobcu treba platnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2222/2011 z 29. mája 2012. Ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. nemožno podľa žalobcu interpretovať tak, že správny orgán je povinný posudzovať platnosť právneho úkonu podľa práva účinného v čase rozhodovania o návrhu na vklad.