Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Rezolúcia parlamentného zhromaždenia Rady Európy a judikatúra ESĽP vo veci medzištátneho osvojenia
REZOLÚCIA PARLAMENTNÉHO ZHROMAŽDENIA RADY EURÓPY A JUDIKATÚRA ESĽP VO VECI MEDZIŠTÁTNEHO
OSVOJENIA
Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1909 (2012) "Medzištátne osvojenie:
zabezpečenie, že najlepšie záujmy dieťaťa sú dodržiavané" zdôrazňuje potrebu bojovať proti
nezákonným praktikám, ktoré predstavujú riziko spojené s medzištátnym osvojením a potrebu pri
osvojení rešpektovať najlepšie záujmy dieťaťa. Ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva týkajúcej sa medzištátneho osvojenia, stanovenie najlepších záujmov dieťaťa sa musí zakladať
na konkrétnych okolnostiach prípadu.
Úvod
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký právny vzťah ako medzi rodičom a
dieťaťom.1) Hoci inštitút osvojenia siaha hlboko do histórie, medzištátne
osvojenie dieťaťa z krajiny jeho pôvodu do iného štátu je relatívne nové. Rozvinulo sa po druhej
svetovej vojne ako humanitárna odpoveď na množstvo detí, z ktorých sa v dôsledku vojny stali siroty.
Počet medzištátnych osvojení sa zvýšil začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia a vyvrcholil
v roku 2004. V posledných rokoch je na zostupe v dôsledku zmeny postojov a reštriktívnejšej politiky
štátov v tejto oblasti.2)
Medzištátne osvojenie môže byť dlhodobým riešením pre deti, ktorým hrozí, že v štáte svojho
pôvodu zostanú v ústavnej starostlivosti. Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z
roku 1989 v preambule uznáva, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti by malo dieťa
vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Podľa článku 21 sa má v
prvom rade brať do úvahy najlepší záujem dieťaťa. Medzištátne osvojenie možno využiť, iba ak dieťa
nemôže byť umiestnené v pestúnskej rodine alebo rodine osvojiteľa alebo sa oň nemožno starať iným
vhodným spôsobom v krajine jeho pôvodu. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa,
sú povinné zabezpečiť, aby osvojenie do iného štátu neviedlo k neoprávnenému finančnému zisku
zúčastnených osôb.
Rámec pre medzinárodnú spoluprácu
a "záruky, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa a pri
rešpektovaní jeho základných práv"3), sú upravené v Dohovore o ochrane detí a
o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993 (ďalej len "Haagsky dohovor"). Spolu s
princípom najlepšieho záujmu Haagsky dohovor uznáva princíp subsidiarity. Tento princíp spočíva
jednak v tom, že dieťa by malo zostať v starostlivosti svojej rodiny a len ak to nie je možné, môže
byť riešením jeho situácie osvojenie.4) Tento princíp zahŕňa aj prednosť
vnútroštátnych možností starostlivosti. Medzištátne osvojenia by sa mali uskutočňovať, iba ak
nemožno nájsť vhodnú rodinu v štáte pôvodu dieťaťa.
Haagsky dohovor obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je predchádzať zneužitiu systému
medzištátnych osvojení. Avšak v dôsledku nesprávnej implementácie Haagskeho dohovoru niektorými
štátmi a skutočnosti, že mnohé štáty nie sú jeho zmluvnou stranou, sa vyskytujú prípady, keď
najlepšie záujmy dieťaťa neboli brané do úvahy ako prvoradé. Ide o prípady nezákonných praktík ako
únos, obchodovanie s deťmi, prinútenie alebo manipulácia biologických rodičov a "pranie detí" cez
adopčné systémy falšovaním dokumentov, korupciou alebo inými podvodnými
spôsobmi.5) Väčšina takýchto nezákonných praktík sa týkala súkromných
osvojení, keď potenciálny osvojitelia samostatne cestovali do štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou
Haagskeho dohovoru bez toho, aby sa obrátili na akreditovanú agentúru.6)
Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy
V Odporúčaní 1443 (2000) "Medzinárodné osvojenie: rešpektovanie práv detí" Parlamentné
zhromaždenie zdôraznilo, že "účelom medzinárodného osvojenia musí byť poskytnutie matky a otca deťom
spôsobom, ktorý rešpektuje ich práva, nie umožnenie zahraničným rodičom za každú cenu si splniť
túžbu po dieťati, nemôže byť žiadne právo na dieťa". Odsúdilo všetky trestné činy spáchané za účelom
uľahčenia osvojenia a komerčné praktiky premieňajúce medzinárodné osvojenie na nič viac než "trh
regulovaný kapitalistickými zákonmi ponuky a dopytu".7)
Všetky formy obchodovania s deťmi odsúdilo aj Odporúčanie 1828 (2008) o zmiznutí novorodencov na
nezákonné osvojenie v Európe. Odporúčanie poukázalo najmä na absenciu prísnych pravidiel pre
evidenciu narodení v niektorých štátoch a prípady zmiznutia novorodencov, ktorí boli predaní do
cudziny na účely nezákonného osvojenia. Na druhej strane Zhromaždenie vyjadrilo ľútosť nad tým, že v
niektorých štátoch žije veľké množstvo detí v detských domovoch a vyzvalo na prijatie pravidiel
berúcich do úvahy záujmy detí, vrátane monitorovacích postupov zahŕňajúcich pravidelné postadopčné
správy. V tejto súvislosti možno spomenúť rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
"Súd") v prípade Zorica Jovanović proti Srbsku (rozsudok z 26. marca 2013) týkajúci sa nezvestných
novorodencov, ktorí zmizli zo srbských nemocníc. Súd v tomto prípade dospel k záveru, že
neposkytnutie vieroho
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).