Vybrané otázky odvolacích dôvodov (1. časť) - Vady konania

Aktuálna právna úprava sporového konania vyžaduje, aby odvolanie bolo odôvodnené aspoň jedným z dôvodov taxatívne uvedených v § 365 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "CSP"). Pre zaujímavosť možno hneď v úvode uviesť, že v rámci prebiehajúcej českej rekodifikácie civilného procesu pôvodne zamýšľaný český Civilní řád soudní nepočítal s taxatívnym zakotvením odvolacích dôvodov. V jeho vecnom zámere sato odôvodňuje tým, že doterajší taxatívny výpočet odvolacích dôvodov v zákone č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSŘ") (a podobne aj v CSP) aj tak pokrýva všetky mysliteľné situácie, a preto vlastne nemá zmysel. Zároveň autori zverejneného vecného zámeru tvrdia, že taxatívny výpočet odvolacích dôvodov, ktorý sa nezhoduje s dôvodmi pre zmenu či zrušenie napádaného rozhodnutia, pôsobí skôr mätúco ako nápomocne. Podľa tohto názoru preto postačuje výslovne upraviť iba to, čím sa má odvolací súd zaoberať (t. j. vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok).

Podoba právnej úpravy, taxatívne ustanovujúca odvolacie dôvody, sa odvíja od neúplného apelačného systému príznačného pre sporové konania a v podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava taxatívne enumerujúca odvolacie dôvody uplatňuje od 1.9.2003. Keďže bol neúplný apelačný systém v sporovom konaní plne etablovaný ešte pred prijatím CSP, nemožno povedať, že by právna úprava CSP dramatickým spôsobom zmenila vymedzenie odvolacích dôvodov. Určite však prispela k jeho väčšej transparentnosti, keďže po novom sú odvolacie dôvody pre sporové konanie zakotvené iba v jednom ustanovení. V právnej úprave sporového konania taktiež naďalej platí, že súd je v zmysle § 380 CSP v zásade viazaný odvolacími dôvodmi, z dôvodu čoho v odvolacom konaní nezisťuje iné dôvody než tie, ktoré uplatnil odvolateľ.

V mimosporovom konaní je situácia zásadne odlišná, pretože sa odvíja od úplného apelačného systému. Odvolanie je preto podľa § 62 CMP možné zdôvodniť okrem dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 a ods. 2 CSPaj tým, že prvoinštančný súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný ( , nie skutkový) stav veci, čo súvisí s vyšetrovacím princípom uplatňujúcim sa v rámci tohto druhu konaní. Súd tiež v mimosporovom konaní v zmysle § 66 CMP nie je viazaný odvolacími dôvodmi. Ak preto odvolací súd zistí, že je daný ďalší, účastníkom konania neuplatnený dôvod odvolania, môže pristúpiť k preskúmaniu veci aj z tohto dôvodu. Napriek tomu poznať odvolacie dôvody a správne nimi odôvodniť odvolanie aj v mimosporovom konaní má význam minimálne z hľadiska argumentačnej sily, resp. presvedčivosti a kvalifikovanosti odvolania.

V odvolaní nie je potrebné subsumovať odvolací dôvod pod konkrétne písmeno zákonného ustanovenia. Na druhej strane taktiež nie je postačujúce iba formálne odcitovať v zákone uvedený dôvod. Nevyhnutnou náležitosťou podaného odvolania je vymedzenie, ktorý právny záver a z akého dôvodu či dôvodov nepovažuje odvolateľ za správny. Zákon totiž požaduje odôvodnenie odvolania, nie iba uvedenie dôvodu (porovnaj znenie § 365 ods. 1 CSP). Je preto potrebné určitý dôvod odvolania riadne explikovať na konkrétnej nezrovnalosti.

V tomto smere sa javí dôležitejšie vedieť to, čo vlastne predstavuje z pohľadu odvolania napadnuteľnú vadu, než to, pod aký konkrétny odvolací dôvod (písmeno) možno danú vadu subsumovať. Náležitá kvalifikácia odvolacieho dôvodu však z pohľadu odvolateľa nepochybne zohráva veľkú rolu v rámci argumentácie o namietanej vade a presvedčivosti odvolania ako takého. Čo je však zrejme ešte dôležitejšie, náležitá klasifikácia odvolacích dôvodov má význam aj z pohľadu prípustnosti novôt v odvolacom konaní.

, ako bolo v doterajšom texte, ak bude odvolanie podané celkom bez odôvodnenia, alebo ak bude odvolanie obsahovať iba formálny odkaz na v zákone uvedený dôvod, alebo odvolanie síce bude obsahovať určité konkrétne nezrovnalosti, avšak bez vzťahu k predmetu konania, pôjde v takom prípade o odvolanie bez uvedenia odvolacích dôvodov, ktoré môže byť eventuálne odmietnuté [§ 386 písm. d) CSP].

Za neuvedenie odvolacích dôvodov však nebude možné považovať situáciu, ak odvolateľ uvedie v odvolaní určité skutkové tvrdenia, ktoré bude považovať za právne relevantné, avšak ktoré súd ako právne relevantné nevyhodnotí (hoci aj z dôvodu, že objektívne ich za právne relevantné ani nemožno považovať). Podstatné totiž je, že takéto odvolacie dôvody budú mať priamy vzťah k predmetu konania (k predmetu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej), a že takéto odvolacie dôvody je možné subsumovať pod niektorý zo zákonom vymedzených odvolacích dôvodov. Inými slovami, odvolateľ v zásade vyhovie požiadavke na odôvodnenie odvolania, aj keď vo svojom odvolaní uvedie taký dôvod, ktorý je z hľadiska možnej nesprávnosti namietaného rozhodnutia či konania, ktoré mu predchádzalo, "neprípadný", alebo na ktorého základe vôbec nemožno posúdiť správnosť namietaného rozhodnutia či konania, ktoré mu predchádzalo.

Zároveň dodáme, že ak sme v predošlých odsekoch hovorili o odvolacom dôvode v singulári, neznamená to, že by odvolanie nebolo možné odôvodniť aj viacerými dôvodmi. Právna úprava takýto postup nevylučuje a súčasne nevylučuje kumuláciu akýchkoľvek dôvodov odvolania. Naopak, skutočnosť, že odvolanie možno odôvodniť viacerými dôvodmi, vyplýva z § 363, § 365 ods. 3, či § 387 ods. 2, § 389 ods. 2 CSP, v rámci ktorých zákon predpokladá uvedenie odvolacích dôvodov v pluráli.

Odvolacími dôvodmi odvolateľ poukazuje na vady, ktorými je zaťažené konanie pred súdom prvej inštancie alebo už samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Vzhľadom nato z hľadiska všeobecného vymedzenia právnej doktríny ich možno členiť na vady konania alebo vady rozhodnutia.

Medzi doktrinálne vyčlenené vady konania, známe tiež ako procesnoprávne vady, patria tzv. vady zmätočnosti, normované v § 365 ods. 1 písm. a), b) a písm. c) CSP, a iná vada konania uvedená za písm. d) tohto ustanovenia.

Ako vady rozhodnutia sú označované vady skutkové, uvedené v § 365 ods. 1 písm. e), f) a písm. g) CSP a vady hmotnoprávne, subsumované pod písm. h) tohto ustanovenia. Osobitnou vadou je aj vada právoplatného uznesenia prvoinštančného súdu, ktoré predchádzalo meritórnemu rozhodnutiu. Táto vada je zakotvená v § 365 ods. 2 CSP. Týka sa rozhodnutia. Môže však v sebe subsumovať aj jednotlivé vady konania, čomu sa bližšie venujeme v relevantnej substati tohto príspevku.

Aj keď sa viaceré odvolacie dôvody môžu javiť ako ustálené (čo je nepochybne dané aj etablovanosťou odvolania ako riadneho opravného prostriedku), v praxi sa naďalej neraz vyskytne s nimi spätá otázka, na ktorú nie vždy možno dohľadať priamu odpoveď, a to či už v odbornej alebo komentárovej literatúre.

Ďalej sa preto vo dvoch na seba nadväzujúcich príspevkoch zaoberáme napríklad otázkou, či má absencia povinného zastúpenia advokátom v prípadoch podľa § 90 ods. 1 CSP potenciál vady konania, ktorú by bolo možné v odvolacom konaní