Disciplinárna zodpovednosť sudcov v Bulharsku

Rok po vydaní kľúčového rozhodnutia vo veci bol naplnený rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP"), ktoré sa týkali posudzovania súdnych reforiem v krajinách strednej a východnej Európy, uskutočnených prevažne od polovice druhej dekády tohoto milénia. V predmetných rozhodnutiach ESĽP v princípe nekomentoval legitimitu týchto súdnych reforiem, ale pozastavil sa nad prostriedkami ("nástrojmi") ich uskutočňovania z pohľadu rešpektovania nezávislosti súdnictva a sudcov ako základného princípu právneho štátu. Touto optikou hodnotil predovšetkým zásahy orgánov verejno-politickej moci do nezávislosti súdov a sudcov v Poľsku, Albánsku a na Ukrajine. Na konci októbra došlo "na rad" Bulharsko v rozhodnutiach vo veciach a

Pre pochopenie disciplinárnych konaní vedených proti bulharským sudcom, ktoré sa stali predmetom rozhodovania ESĽP o týchto sťažnostiach, je dôležité najprv stručne popísať - spoločensko-politický kontext doby, v ktorej boli tieto disciplinárne konania vedené, - systém uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov v Bulharsku.

Príbehy predmetných disciplinárnych konaní sa odohrávali po vstupe Bulharska do Európskej únie v roku 2007. Európska komisia vzhľadom na ťažkosti krajiny pri zabezpečovaní riadneho fungovania súdneho systému a v boji proti korupcii a organizovanému zločinu vytvorila mechanizmus spolupráce a monitorovania reformných krokov bulharskej vlády v tejto oblasti. V správe z júla 2008 sa Európska komisia k týmto opatreniam vyjadrila veľmi kriticky. Na základe tejto správy predseda bulharskej vlády 27. júla 2008 vyhlásil, že boj proti korupcii a kriminalite vrátane efektívnejšieho fungovania súdnictva patria medzi priority jeho vlády. V následnej správe Európska komisia silne kritizovala prieťahy v trestnom konaní a vyzvala príslušné orgány, vrátane Najvyššej súdnej rady ("CSM"), aby urýchlene konali bez ohľadu na zavádzanie prebiehajúcich štrukturálnych reforiem justície. Súčasťou opatrení bola aj výmena predsedov súdov, ktorú však kritizovalo Združenie sudcov Bulharska ("UJB" - najväčšie stavovské združenie sudcov v Bulharsku) a kritizovalo nielen personálne opatrenia CSM, ale aj mediálne vyhlásenia najmä vtedajšieho ministra vnútra na adresu trestného súdnictva, ktorý napríklad vo februári 2010 po jednom rozhodnutí o prepustení obvineného z väzby verejne uviedol: "... " Osobitne sa UJB postavilo proti nominácii predsedu Mestského súdu v Sofii, ktorý bol blízkym priateľom ministra vnútra.

Disciplinárne konanie v Bulharsku sa vedie v réžii CSM. Bulharský ústavný súd definoval CSM ako ústavou zriadený špecifický kolektívny orgán súdnictva, ktorého hlavnou úlohou je garantovať jeho nezávislosť. Skladá sa z 25-tich členov a jeho členmi sú predseda Najvyššieho kasačného súdu, predseda Najvyššieho správneho súdu a generálny prokurátor. Jedenásť členov volia spomedzi seba sudcovia, zvyšných jedenásť členov parlament. Má exaktne vymedzené správne a organizačno-inštitucionálne právomoci, z ktorých vyplýva, že nie je súdnym orgánom, ale vyšším správnym orgánom, ktorý však nespadá pod zákonodarnú a ani výkonnú moc.

Na účely plnenia úloh CSM je vytvorený Inšpektorát CSM, zložený z generálneho inšpektora a inšpektorov volených parlamentom z radov právnikov s vysokými odbornými a morálnymi kvalitami, ktorých úlohou je aj kontrola organizácie a fungovania justície, vrátane sledovania dodržiavania procesných lehôt súdnych konaní.Výsledkom kontrolných zistení môže byť aj iniciovanie disciplinárneho konania voči sudcom. Po prijatí podnetu na disciplinárne stíhanie kreuje CSM spomedzi svojich členov trojčlennú vyšetrovaciu komisiu, ktorá podáva disciplinárny návrh a o ňom rozhoduje plénum CSM. Proti disciplinárnym rozhodnutiam CSM je možné odvolanie na Najvyšší správny súd. Na prvom stupni o odvolaní rozhoduje trojčlenný senát a na druhom stupni päťčlenný senát tvorený sudcami Najvyššieho správneho súdu. Najvyšší správny súd je kasačným orgánom a po zrušení disciplinárneho rozhodnutia vracia vec CSM na opätovné rozhodovanie.

(podaná 8. novembra 2011) sav prípade týkala odvolania sťažovateľa z funkcie predsedu súdu a aj sudcu v dôsledku disciplinárneho konania vedeného voči