Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Odpustenie dlhu solidárnemu dlžníkovi
Veriteľ môže odpustiť dlh niektorým alebo všetkým solidárnymdlžníkomalebo len jednému z nich. V prvom prípade by mala táto dohoda určiť, ktorý zo solidárnych dlžníkov je zbavený dlhu a v akom rozsahu. V druhom prípade vzniká otázka, či a v akom rozsahu sa budú účinky tejto dohody vzťahovať na oslobodeného dlžníka a neoslobodených dlžníkov. Túto otázku riešia národné právne úpravy tak, že s odpustením dlhu jednému solidárnemu dlžníkovi spájajú subjektívne, objektívne alebo obmedzené objektívne účinky. V príspevku sa autor pokúša nájsť odpovede na uvedené otázky aj z hľadiska slovenského súkromného práva.
The creditor can release from the debt several or all solidary debtors or only one of them. In the first two cases, agreement should determine which of the solidary debtors are discharged and to what extent. In the latter case, the question arises as to whether and to what extent the effects of this agreement will apply to the discharged debtor and to the non-discharged debtors. National legislations solve the release of debt agreed upon with one solidary debtor by introducing the complete discharging of contracting debtor or all other debtors or partial discharging of the remaining debtors. In the article, the author tries to find the answers to these questions from the point of view of the Slovak private law.
FEKETE, I.: Odpustenie dlhu solidárnemu dlžníkovi; Justičná revue, 73, 2021, č. 2, s. 153 - 173.
Právnym dôvodom pre oslobodenie dlžníka od dlhu je v našom právnom poriadku dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že sa veriteľ vzdáva voči dlžníkovi svojho práva alebo že mu dlh odpúšťa (pozri § 574 Občianskeho zákonníka-ďalej aj "OZ"). V prípade pasívnej solidarity môže takú dohodu s veriteľom uzavrieť jeden dlžník, viacerí alebo všetci dlžníci. Dohoda o odpustení dlhu môže mať v takom prípade rôzne právne účinky, ktoré závisia od prejavu vôle zmluvných strán a v niektorých prípadoch tieto účinky výslovne predvída zákonná úprava. Viaceré národné právne úpravy sa pokúšajú odpustenie dlhu jednému solidárnemu dlžníkovi riešiť tak, že dohode o odpustenídlhu pripisujú buď subjektívne, objektívne alebo obmedzené objektívne účinky.
1)
V tých právnych poriadkoch, ktoré daný problém neriešia výslovnou právnou úpravou (ak je to v slovenskom práve), musí odpoveď na už uvedené otázky dať teória občianskeho práva.Odpustenie dlhu niektorému zo solidárnych dlžníkov
Rímske právo poznalo dve formy odpustenia dlhu. Veriteľ mohol na základe formálnej dohody s jedným solidárnym dlžníkom zbaviť dlhu všetkých solidárnych dlžníkov
(acceptilatio).
Ak veriteľ chcel dlhu zbaviť iba jedného solidárneho dlžníka, a právo voči ostatným dlžníkom si ponechať, mohol tak urobiť na základe neformálnej dohody s ním, že svoju pohľadávku voči nemu nebude uplatňovať
2)
(pactum do non petendo).
Touto dohodou sa veriteľ mohol zaviazať k tomu, že svoju pohľadávku voči dlžníkovi nebude uplatňovať žalobou, a pokiaľ by tak aj urobil, dlžníkovi bola priznaná obrana prostredníctvom osobnej námietky
3)
exceptio pacti de non petendo.
Klasické rímske právo začalo rozlišovať medzi dvoma formami uvedenej dohody. Dohoda o vzdaní sa práva mohla byť uzavretá buď s osobným účinkom vo vzťahu ku konkrétnemu solidárnemu dlžníkovi
4)
(pactum de non petendo in personam)
alebo s účinkom pre všetkých solidárnych dlžníkov
(pactum de non petendo in rem).
5)
Princípy rímskeho práva vo vzťahu k
pactum de non petendo
si osvojilo aj spoločné právo
(ius commune),
ktoré začalo rozlišovať medzi koreálnymi a solidárnymi záväzkami. V prípade koreálnych záväkov, ktoré podľa nemeckej pandektnej vedy (Ribbentrop, Keller) predstavovali jeden záväzkový vzťah (teória jednoty záväzku), individuálne odpustenie dlhu bolo možné dosiahnuť iba prostredníctvom
pactum de non petendo in personam.
Odpustenie dlhu na základe
pactum de non petendo in rem
malo za následok, že na základe takéhoto dojednania urobeného iba s jedným solidárnym dlžníkom boli dlhu zbavení všetci dlžníci.
6)
Dnes sú tieto princípy aj vo vzťahu k solidárnym záväzkom (teória plurality záväzkov) akceptované nielen vo viacerých kontinentálnych právnych poriadkoch,
7)
ale prostredníctvom súdnych precedensov platia aj v anglosaskom
common law.
8)
Vychádzajúc z princípu autonómie zmluvnej vôle, ktorý platí v súčasnom kontinentálnom súkromnom práve, majú zmluvné strany voľnosť dohodnúť sa na akomkoľvek spôsobe odpustenia dlhu. V tých právnych poriadkoch, ktoré v prípade solidarity dlžníkov umožňujú celkové alebo čiastočné odpustenie dlhu, sa môže veriteľ zaviazať k tomu, že solidárneho dlžníka nebude žalovať. Tento inštitút známy ako
pactum de non petendo
znamená, že veriteľ nebude od konkrétneho dlžníka súdne vymáhať splnenie dlhu. Právnym následkom tejto dohody je vznik peremptórnej (zrušovacej) námietky, ktorá veriteľovi nastálo zabráni v tom, aby bol svojou žalobou úspešný proti oslobodenému dlžníkovi. V skutočnosti však
pactum de non petendo
neznamená hmotnoprávne odpustenie dlhu, ale ide iba o vzdanie sa práva na podanie súdnej žaloby
(remise des poursuites).
V dôsledku toho zostáva pôvodná pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi ako hmotnoprávny inštitút nedotknutá. To má ten právny následok, že veriteľ môže síce od ostatných dlžníkov požadovať celé plnenie, ale títo môžu oslobodeného dlžníka postihovať regresom bez ohľadu na existenciu uvedenej dohody.
9)
Právne dokumenty smerujúce k unifikácii súkromného práva, najmä Princípy európskeho zmluvného práva (PECL), Princípy medzinárodných obchodných zmlúv (PICC) a Návrh spoločného referenčného rámca (DCFR), si rovnako osvojili názor, že zmluvné strany majú voľnosť dohodnúť sa na odpustení dlhu pre všetkých dlžníkov bez toho, aby v tomto smere zaviedli presné pravidlá (pozri tiež komentár v bode A. k čl. III.-4:109 DCFR). Takáto úprava nie je samozrejmosťou v tých právnych poriadkoch, ktoré k celkovému odpusteniu dlhu vyžadujú výslovnú dohodu medzi veriteľom a všetkými solidárnymi dlžníkmi.
Alternatívne scenáre odpustenia dlhu niektorému zo solidárnych dlžníkov
Právne účinky odpustenia dlhu (vzdania sa práva) vo vzťahu k pasívnej solidarite patria medzi najspornejšie a teoreticky najzložitejšie otázky záväzkového práva. Je to tak preto, že dohoda o odpustení dlhu zasahuje nielen do právneho vzťahu medzi veriteľom a solidárnymi dlžníkmi (veriteľsko-dlžnícky pomer), ale súčasne aj do právnych pomerov medzi solidárnymi dlžníkmi (spoludlžnícky pomer). Bez existencie vnútorného pomeru medzi spoludlžníkmi by odpustenie dlhu nemalo spôsobovať väčšie problémy. K tomuto názoru vedie jednoduchá úvaha: ak veriteľ môže uplatnením pohľadávky zaťažiť ktoréhokoľvek dlžníka v prospech ostatných spoludlžníkov, potom môže ktoréhokoľvek z nich oslobodiť na ťarchu ostatných spoludlžníkov. Tým sme však nedali, pravda, odpoveď na otázku, ako sa odpustenie dlhu niektorému zo spoludlžníkov prejaví vo vnútornom spoludlžníckom vzťahu, ak takýto vzťah medzi spoludlžníkmi skutočne existuje.
Ak medzi dlžníkmi existuje spoludlžnícky pomer, sú viaceré možnosti, ako môže odpustenie dlhu jednému solidárnemu dlžníkovi ovplyvniť právne postavenie ostatných dlžníkov. Predpokladajme existenciu pasívnej solidarity, pri ktorej sú solidárni dlžníci D1, D2 a D3 spoločne a nerozdielne zaviazaní uhradiť dlh vo výške 3 000 eur, a že vo vnútornom pomere je podiel každého z týchto dlžníkov na spoločnom dlhu rovnaký (nominálna výška každého podielu je 1 000 eur). Do úvahy prichádzajú nasledovné scenáre:
a)
definitívne odpustenie dlhu všetkým dlžníkom;
b)
odpustenie dlhu jednému zo solidárnych dlžníkov s tým, že dlhu nie sú zbavení ostatní dlžníci a voči oslobodenému dlžníkovi nemôžu spoludlžníci uplatniť regresné právo;
c)
odpustenie dlhu jednému zo solidárnych dlžníkov s tým, že dlhu nie sú síce zbavení ostatní dlžníci, avšak tí môžu voči oslobodenému dlžníkovi uplatniť regresné právo;
d)
odpustenie dlhu jednému zo solidárnych dlžníkov s tým, že o podiel tohto dlžníka sa zníži celková výška dlhu.
Ad a) Dohoda medzi veriteľom a jedným zo solidárnych dlžníkov, podľa ktorej veriteľ nebude dlh vymáhať ani od ostatných dlžníkov, má ten právny účinok, že dlhu sú zbavení všetci dlžníci. Aj keby medzi spoludlžníkmi existoval vnútorný pomer, otázka možného vzájomného vysporiadania (regresné právo) medzi dlžníkmi je bezpredmetná.
Ad b) Druhou možnosťou je, že dlžník, ktorému veriteľ odpustí dlh, je zbavený nielen dlhu voči veriteľovi, ale aj regresnej pohľadávky zo strany svojich spoludlžníkov, ktorí však budú v nezmenenom rozsahu zodpovedať za splnenie celého dlhu. Ak napr. veriteľ odpustil D1 dlh, môže dlh v plnej výške (3 000 eur) vymáhať od D2, ktorý môže následne uplatniť regresnú pohľadávku voči D3, nie však voči D1. Právnym následkom takéhoto odpustenia dlhu je, že sa zvýšia podiely D2 a D3 z 1 000 na 1 500 eur, a preto D2 môže po splnení dlhu uplatniť regres proti D3 vo výške 1 500 eur. V rovine zmluvných záväzkov nemôže takýto právny stav nastať bez toho, aby sa na dohode s veriteľom nezúčastnili všetci solidárni dlžníci. Je to tak preto, že pôvodné podiely solidárnych dlžníkov na dlhu nemôžu byťzmenené na základe separátnej dohody medzi veriteľom a niektorým z nich. Z toho dôvodu podiely dlžníkov D2 a D3 na dlhu nemôžu narásť iba preto, že veriteľ dlžníkovi D1 odpustil dlh. V opačnom prípade by sme mali do činenia s neprípustnou zmluvou na ťarchu tretej osoby.
Ad c) Tretia možnosť vychádza z toho, že dohoda o odpustení dlhu pôsobí
inter partes
medzi veriteľom a oslobodeným dlžníkom, a napriek odpusteniu dlhu zostávajú ostatní dlžníci zaviazaní splniť dlh spoločne a nerozdielne v pôvodnom rozsahu. Týmto dlžníkom zostáva zachované právo na vzájomné vysporiadanie (regres) aj voči oslobodenému dlžníkovi. Prakticky to znamená, že ak by veriteľ odpustil D1 dlh, sumu 3 000 eur môže vymáhať od zvyšných dlžníkov. Ak by napr. D2 splnil v takom prípade dlh v plnej výške, môže uplatniť regres voči D1 a D3 až do výšky ich podielov na dlhu (t.j. do sumy 1 000 eur). Napriek tomu, že dohoda s veriteľom neochránila D1 pred regresom plniaceho spoludlžníka, má toto riešenie prinajmenšom tú výhodu, že oslobodený dlžník už nie je priamo vystavený pohľadávke veriteľa a získa nejaký čas, pokiaľ nebude konfrontovaný s regresným právom plniaceho spoludlžníka.Ad d) Pokiaľ chce veriteľ skutočne zbaviť solidárneho dlžníka povinnosti splniť dlh a ochrániť ho pred regresným právom svojich spoludlžníkov, môže to urobiť na svoju ťarchu tak, že sa s jedným solidárnym dlžníkom dohodne na tom, že tento solidárny dlžník bude definitívne zbavený dlhu a pohľadávka veriteľa voči ostatným dlžníkom sa zníži o podiel tohto dlžníka na spoločnom dlhu. Toto riešenie spočíva v tom, že oslobodený dlžníksa zbaví nielen pohľadávky veriteľa, ale aj regresnej pohľadávky svojich spoludlžníkov. Prakticky to znamená, že veriteľ môže žalovať D2 na zaplatenie sumy zníženej o podiel D1 (1 000 eur), teda na sumu 2 000 eur, a po splnenítohto dlhu môže D2 uplatniť regres proti D3 na sumu 1 000 eur, ktorá sa rovná pôvodnému podielu tohto dlžníka. Na rozdiel od predchádzajúceho riešenia neoslobodení dlžníci nebudú musieť splniť pohľadávku veriteľa v pôvodnej výške.
Zákonodarca, ktorý chce zaviesť výslovnú právnu úpravu právnych účinkov odpustenia dlhu vo vzťahu k pasívnej solidarite, by mal v prvom rade nájsť odpoveď na otázku, ktorý z už uvedených scenárov je pre neho najprijateľnejší, resp. v prospech ktorého riešenia by zaviedol vyvrátiteľnú právnu domnienku. Riešenie tejto otázky však bude v prvom rade závisieť od toho, akým spôsobom bude v zákone konštruované regresné právo medzi solidárnymi dlžníkmi. V prípade, ak bude regres konštruovaný vo forme rozvrhového regresu, t.j. ako originárne právo plniaceho solidárneho dlžníka, do úvahy prichádza riešenie uvedené za písmenami c) a d). Ak je regres konštruovaný na báze postúpenia pohľadávky veriteľa na plniaceho dlžníka (subrogačný regres), do úvahy prichádza riešenie uvedené za písmenami b) a d). Väčšina civilných kodifikácií sa priklonila k riešeniu uvedenému za písmenami c) a d) a zaviedla podrobné pravidlá pre vnútorné vysporiadanie medzi solidárnymi dlžníkmi v prípade, keď niektorý z nich sám splnil celý dlh alebo dlh splní vo väčšom rozsahu, než je jeho podiel na ňom.
Právne účinky odpustenia dlhu de lege lata
Pokiaľ ide o právne účinky odpustenia dlhu jednému solidárnemu dlžníkovi, právne poriadky na európskom kontinente ponúkajú štyri možné legislatívne riešenia. Podľa nich odpustenie dlhu môže v takom prípade mať:
a)
objektívne účinky, t.j. účinky zániku pasívnej solidarity voči všetkým solidárnym dlžníkom;
b)
obmedzené objektívne účinky, t.j. o podiel dlhu oslobodeného dlžníka sa zníži celkový dlh neoslobodených dlžníkov;
c)
subjektívne účinky, t.j. odpustenie dlhu nemá právne účinky voči tým solidárnym dlžníkom, ktorí zmluvu s veriteľom neuzavreli; alebo
d)
objektívne alebo subjektívne účinky v závislosti od vôle zmluvných strán.
Ad a) Konštrukcia dohody o odpustení dlhu uzavretá medzi veriteľom a jedným zo solidárnych dlžníkov, ktorá by bez všetkého spôsobila zánik dlhu všetkých dlžníkov, je teoreticky sporná. Takáto právna úprava by logicky negovala záujmy veriteľa, ktorý odpustením dlhu niektorému zo solidárnych dlžníkov zvyčajne nesleduje to, aby sa oslobodenie od dlhu vzťahovalo aj na tých dlžníkov, ktorí neboli účastníkmi tejto dohody. Pokiaľ by právna úprava takúto možnosť pripustila, musí dať jasnú odpoveď na otázku, či oslobodený dlžník môže v takom prípade vystupovať voči veriteľovi ako zákonný zástupca svojich spoludlžníkov
11)
alebo či má ísť o zmluvu v prospech tretej osoby.
10)
Nemožno vylúčiť ani to, aby odpúšťajúci veriteľ dal súčasne verejný prísľub, že svoju pohľadávku ani voči ostatným dlžníkom nebude uplatňovať.Objektívne účinky spojené s odpustením dlhu priznávalo rímske právo iba formálnej dohode medzi veriteľom a jedným zo solidárnych dlžníkov
(acceptilatio).
Na základe nej mohli byť dlhu zbavení všetci dlžníci (pozri Iavolenus D. 45, 2, 2; Ulpianus D. 46, 4, 16).
12)
K tejto dohode sa v druhej polovici 19. storočia vrátila nemecká pandektná veda v súvislosti s koreálnymi obligáciami, ktoré predstavovali náprotivok solidárnych záväzkov. Zánik spoločnej obligácie v prípade odpustenia dlhu jednému dlžníkovi je logickým vyústením názoru, že koreálne obligácie predstavujú jeden spoločný záväzkový vztah, v dôsledku čoho odpustenie dlhu niektorému z dlžníkov malo oslobodzujúce účinky voči všetkým koreálnym dlžníkom.
13)
Pokiaľ však solidárnych dlžníkov viazal vnútorný pomer (napr. v dôsledku spoluvlastníctva), nemohla dohoda o odpustení dlhu oslobodiť dotknutého dlžníka od regresného práva svojich spoludlžníkov.
14)
Veľká časť zahraničných právnych úprav počíta s možnosťou, aby na základe dohody medzi veriteľom a jedným zo solidárnych dlžníkov mohli byť dlhu zbavení všetci solidárni dlžníci.
15)
Ustanovenie čl. 1285 ods. 1 Code civil (pôvodné znenie, ktoré platí doteraz v Belgicku a Luxembursku) uvádza, že odpustenie dlhu v prospech niektorého solidárneho dlžníka oslobodzuje aj ostatných dlžníkov za podmienky, že veriteľ si voči nim nevyhradil svoje právo.
16)
S takou možnosťou počíta aj PECL, ktorý v čl. 10:108 ods. 2 PECL uvádza, že dlžníci sa celkom zbavia dlhu, ak to vyplýva z dohody o odpustení dlhu. Komentár k tomuto ustanoveniu (bod A.) výslovne uvádza, že "na základe zásady zmluvnej slobody môžu tí, ktorí zodpovedajú za odpustenie dlhu alebo urovnanie, oslobodiť ostatných dlžníkov od povinnosti plniť v celom rozsahu, aktakchcú urobiť... Táto vôľa však musí byť jasne vyjadrená."
17)
Podľa DCFR a PICC môžu objektívne účinky dohody medzi veriteľom a jedným zo solidárnych dlžníkov vyplývať z dispozitívneho charakteru právnej úpravy odpustenia dlhu.
18)
Ad b) Veriteľovi, ktorý môže voľne disponovať so svojou pohľadávkou, nič nebráni v tom, aby dlhu natrvalo zbavil iba jedného alebo viacerých solidárnych dlžníkov. V rímskom práve
19)
a neskôr v
ius commune!
bolo možné takýto právny následok dosiahnuť na základe dohody medzi veriteľom a jedným solidárnym dlžníkom.
20)
Pactum de non petendo in rem
nebola na prospech dlžníkov, ktorí sa na nej nezúčastnili, preto sa na ňu nemohli ani odvolávať.
21)
Oslobodený solidárny dlžník sa na ňu mohol odvolávať nielen proti veriteľovi, ale v prípade existencie vnútorného vzťahu aj voči svojim spoludlžníkom.
22)
V takom prípade mala uvedená dohoda obmedzený objektívny účinok, ktorý sa prejavuje v tom, že o odpustenú časť dlhu, ktorá sa týkala podielu dotknutého solidárneho dlžníka, sa znížila pohľadávka veriteľa voči zvyšným dlžníkom. Tento právny dôsledok je obhajovaný logickou premisou, že solidárny dlžník by nemal z odpustenia dlhu žiadny úžitok, pokiaľ by mal byť vystavený regresnému právu svojich spoludlžníkov.
23)
V prípade regresu by síce mohol uplatniť právo na refundáciu regresnej náhrady od veriteľa, avšak iba v situácii, keby mu verite
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 2/2021
