Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Právna zodpovednosť člena dozornej rady
PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ ČLENA DOZORNEJ RADY
Byť členom dozornej rady v obchodnej spoločnosti sa považuje v niektorých prípadoch len za
formálnu, prípadne čestnú funkciu. Pôsobenie kompetentných odborníkov v dozornej rade by však malo
mať predovšetkým za cieľ zodpovedné plnenie dozorných a kontrolných úloh.
Motiváciou na dôsledný výkon funkcie by u členov nemala byť len finančná stránka, ale aj obava z
vyvodenia prísnej zodpovednosti za porušenie svojich povinností.
V článku sa budem zaoberať právnou zodpovednosťou členov dozornej rady podľa slovenského
obchodného práva. Slovné spojenie právna zodpovednosť chápem v extenzívnom zmysle a preto pod jeho
obsah zaraďujem nielen zodpovednosť za škodu, ale aj zodpovednosť za porušenie povinností, pri
ktorých nemusí byť následkom vzniknutá škoda. Sankciou za porušenie primárnej právnej povinnosti je
teda podľa mňa nastúpenie právnej zodpovednosti v podobe vzniku novej sankčnej povinnosti -
povinnosti nahradiť vzniknutú škodu prípadne povinnosť strpieť zníženie odmeny alebo zbavenie
funkcie. Úmyselne sa nebudem venovať trestnoprávnej zodpovednosti členov dozornej rady, keďže tá by
vyžadovala samostatné spracovanie.
Zriadenie dozornej rady (ďalej aj "rady") je podľa slovenského obchodného práva obligatórne u
akciových spoločností. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným sa však rada zriaďuje len v
prípade, ak tak určuje spoločenská zmluva. Výhodou jej zriadenia sú predovšetkým prípady, keď je v
spoločnosti viac spoločníkov a vzťahy v spoločnosti s ručením obmedzeným sú menej prehľadné. Podľa
môjho názoru by však jej zriadenie bolo výhodné rovnako aj v prípade, keď stupeň dôvery medzi
spoločníkmi absentuje od začiatku alebo nastane v priebehu podnikania a vhodnejším riešením pre
spoločníka by nebolo "opustenie" spoločnosti. Samotné vytvorenie dozornej rady však bezpochyby
nenaplní samotný účel tohto orgánu. Zmysel každého orgánu v obchodnej spoločnosti je naplnený až
dostatočnými kompetenciami a predovšetkým kvalitou jeho "personálneho vybavenia." V prípade
neadekvátneho plnenia funkcie by mala nasledovať primeraná sankcia, ktorá by nemala pôsobiť len ex
post v pozícii "trestu," ale aj preventívne v pozícii
ex ante
, ale najmä by mala byť mravne
dostatočná a prijateľná [1]. Vo všeobecnosti existuje právna zodpovednosť členov dozornej rady v
troch hlavných podobách - ako zodpovednosť voči spoločnosti, voči spoločníkom a voči veriteľom
spoločnosti. [2]Dozorná rada v spoločnosti s ručením obmedzeným
Základným kompetenčným ustanovením je § 138 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v z.
n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník" alebo aj "ObchZ"). Podľa neho dozorná rada dohliada nad
činnosťou konateľov, nahliada a kontroluje účtovné, obchodné knihy a iné doklady. Ďalším oprávnením,
ale podľa mňa súčasne aj povinnosťou, je prieskum účtovných uzávierok, návrhov na rozdelenie zisku
alebo úhradu strát spojený s predkladaním vyjadrení valnému zhromaždeniu podľa § 138 ods. 1 ObchZ.
Určitým formálnym výstupom z kontrolnej a dohľadovej činnosti rady by mala byť správa podávaná
valnému zhromaždeniu minimálne raz ročne, ak túto frekvenciu neupraví spoločenská zmluva prísnejšie.
Uvedené kompetencie dozornej rady by boli skutočne bezzubé, keby členovia rady nemali podľa § 138
ods. 2 ObchZ: "právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach
spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti."
Významnou slabinou týchto základných kompetencií je podľa môjho názoru to, že zákon nedefinuje
sankcie za nesplnenie týchto povinností. V prípade porušenia týchto základných povinností členov
rady ich možno brať na zodpovednosť ex lege len v prípade, že ich nesplnením došlo súčasne aj ku
vzniku škody. Ak by teda rada napríklad nepodávala vyjadrenia valnému zhromaždeniu, no súčasne by
tým nespôsobila žiadnu škodu, nedali by sa aplikovať ani ustanovenia upravujúce výkon pôsobnosti v
rozpore s odbornou starostlivosťou. Preto navrhujem, aby si tieto prípady aj s výpočtom sankcií
upravila spoločnosť vo svojich spoločenských dokumentoch.
Zákaz konkurencie
Na člena dozornej rady sa vzťahuje aj významná povinnosť upravená v § 136 ods. 1 ObchZ, ktorou je
dodržiavanie zákazu konkurencie. Člen dozornej rady teda nesmie uzavierať obchody súvisiace s
podnikateľskou činnosťou spoločnosti s ručením obmedzeným vo vlastnom mene a na vlastný účet. Zákaz
sa vzťahuje aj na sprostredkúvanie obchodov spoločnosti pre iné osoby, ako aj na účasť na podnikaní
inej spoločnosti v statuse spoločníka s neobmedzeným ručením. Podľa § 136 ods. 1 d) ObchZ je
zákonom reprobovaný aj výkon činnosti štatutárneho orgánu, člena takéhoto orgánu alebo iného orgánu
právnickej osoby, ktorá má podobný predmet podnikania. Výnimkou z tohto posledného pravidla je
situácia, keď ide o takú právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej
súčasne vykonáva funkciu konateľa. Ako však poukazuje prof. Pokorná, sankcia by v tomto prípade
podľa § 136 ods. 1 d) ObchZ nemohla byť využitá, ak by daná osoba vo všetkých spoločnostiach
rešpektovala jej záujmy a vykonávala svoju funkciu korektne [3]. Ak by však inak člen dozornej rady
porušil už spomenuté povinnosti, musel by znášať nastúpenie právnej zodpovednosti za svoje
pochybenie v podobe vydania prospechu z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie. Spoločnosť by
ďalej mohla požadovať prevod určitých práv na spoločnosť, ako aj žiadať náhradu škody. Určenie
jednoznačných sankcií za porušenie povinností v prípade tohto právneho inštitútu hodnotím pozitívne.
Ak by bol člen dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným súčasne aj spoločníkom, čo súčasná
práva úprava nevylučuje, rozšíril by sa okruh možných sankcií aj o prípad jeho vylúčenia zo
spoločnosti [4].
Dozorná rada a valné zhromaždenie
Obchodný zákonník v § 140 ods. 1 hovorí, že: "členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom
zhromaždení." Citované ustanovenie by sme bezpochyby mohli chápať ako vymedzenie kompetencie. Osobne
som však názoru, že účasť dozornej rady (jej člena) na valnom zhromaždení je nielen jej právom, ale
najmä jej povinnosťou. Rovnaký názor mám aj v prípade § 140 ods. 2 ObchZ, podľa ktorého: "dozorná
rada zvolá valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti." Som toho názoru, že je kľúčovou
povinnosťou dozornej rady zvolať valné zhromaždenie a zasiahnuť vždy, keď to vyžadujú záujmy
spoločnosti. Ak by si túto povinnosť rada nesplnila, niesla by právnu zodpovednosť za vznik
prípadných škôd. V tejto situácii by však podľa mňa nenastúpila právna zodpovednosť dozornej rady
ako celku (teda všetkých členov), ale len tých, ktorí by hlasovali proti zvolaniu valného
zhromaždenia. No ak by nikto z nich ani len nenavrhol zvolanie valného zhromaždenia a následné
hlasovanie o tomto zvolaní v rade napriek tomu, žeby bol k tomu oprávnený, niesol by právnu
zodpovednosť podľa môjho názoru každý člen rady. Slovenskí komercialisti sú toho názoru, že tieto
situácie, pri ktorých je dozorná rada povinná zasiahnuť, sú napríklad tieto: výkon pôsobnosti
konateľov v rozpore s § 56a ods. 2 a § 59a ObchZ, porušenie povinností súvisiacich s rezervným
fondom, atď. [5]. Aj tu však podľa mňa platí, že v prípade porušenia povinnosti zvolať valné
zhromaždenie, keď to vyžadujú záujmy spoločnosti, nie je zákonom určený žiaden nepriaznivý právny
následok okrem prípadu, keby došlo aj ku vzniku škod
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).