Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 90/2019 z 24.6.2020, R 64/2021 (pasívna vecná legitimácia v odporovacom konaní)

I. Veriteľ sa môže podľa § 42b ods. 3 OZ domáhať, aby súd určil, že právny úkon dlžníka uvedený v § 42a ods. 2 až ods. 5 OZ, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, je právne neúčinný nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil.

II. Treťou osobou v zmysle § 42b ods. 3 OZ je zásadne singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.

GLOSA
Hoci
1)
základ inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov spočíva v hmotnom práve, len ťažko možno prehľadnúť jeho prepojenie na otázky, ktoré sú vo svojej podstate procesného charakteru. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 90/2019 z 24.6.2020 sa dotýka práve procesných aspektov odporovateľnosti právnych úkonov a v rámci riešenia sporu ponúka podrobné vysvetlenie otázky pasívnej vecnej legitimácie v odporovacom konaní. Základné problémy, ktoré uvedené rozhodnutie rieši, pritom spočívajú v prípustnosti odporovacej žaloby voči tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný úkon dojednala, a v analýze podmienenosti a prepojenosti tejto odporovacej žaloby s odporovacou žalobou voči osobe, ktorá s dlžníkom nepoctivý úkon dojednala. V konečnom dôsledku najvyšší súd vysvetľuje, či nutnou podmienkou úspešného odporovania voči tretej osobe vystupujúcej v pozícií singulárneho právneho nástupu je úspešné odporovanie voči osobe, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon uskutočnila.
Ak si uvedomíme, že podľa § 42b ods. 3 OZ
"právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi,"
nevyznievajú závery glosovaného rozhodnutia zhrnuté v rámci právnej vety na prvý dojem zvlášť prekvapujúco. Prínos tohto rozhodnutia však vidíme v inom. Detailnejším objasnením otázky pasívnej vecnej legitimácie v odporovacom konaní veľmi výrazne prispieva do diskusie vedenej z úrovne doktríny k možnosti odporovať právnemu úkonu proti tretej osobe ako sukcesorovi osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.
2)
Okrem toho je rozhodnutie najvyššieho súdu zaujímavé z nášho pohľadu aj s ohľadom na ďalšie poznatky, ktoré ponúka v rámci odôvodnenia. V širšom náhľade v ňom totiž môžeme vidieť prepojenie riešených procesných aspektov na súvisiace témy z oblasti spôsobilého predmetu odporovania pri reťazení právnych úkonov a právnych následkov úspešného odporovania, ak sa odporovalo proti tretej osobe podľa § 42b ods. 3 časť vety za bodkočiarkou OZ. Pri uvedomení si problémov spojených s praktickou využiteľnosťou odporovateľnosti právnych úkonov pri ďalších nadväzujúcich prevodoch majetku je prínosné, že v odôvodnení glosovaného rozhodnutia formuluje najvyšší súd pomerne jasný postoj, ako môže veriteľ postupovať pri uplatnení odporovacieho práva proti tretím osobám ako sukcesorom osôb, ktoré s dlžníkom nepoctivý úkon dojednali. V tomto smere súd konštatoval, že veriteľ má možnosť odporovať právnemu úkonu dlžníka proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon dojednal, bez ohľadu na to, či táto osoba "uniknutý" majetok prevedie ďalej na ďalšiu osobu. Rovnako má možnosť odporovať nepoctivý úkon dlžníka aj voči tretej osobe, ktorá ako singulárny právny nástupca nadobudla majetok od osoby, ktorá alebo v prospech ktorej bol nepoctivý úkon dlžníka zrealizovaný. O priblíženie toho sa pokúsime v nasledujúcich častiach príspevku.
1. Skutkový stav a popis priebehu odporovacieho konania
Faktický stav riešeného sporu možno popísať nasledujúco. Žalobca sa domáhal právnej neúčinnosti dvoch na seba nadväzujúcich úkonov, a to konkrétne:
- zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o zriadení vecného bremena z roku 2013 uzatvorenej medzi dlžníčkou a jej manželom (vystupujúci v procesnej pozícií žalovaný v 2. rade) ako predávajúcimi a žalovaným v 1. rade (obchodná spoločnosť) ako kupujúcim;
- zmluvy o prevode vlastníctva bytu a dohody o zrušení vecného bremena z roku 2015 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim.
V priebehu odporovacieho konania došlo k zániku obchodnej spoločnosti (žalovaného v 1. rade), ktorá s dlžníkom dojednala prvý úkon napadnutý odporovacou žalobou. Keďže odporovacia žaloba na vyslovenie právnej ne­účinnosti prvého úkonu (zmluvy o prevode
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).