Konanie proti prejavu poslednej vôle poručiteľa

Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 27. septembra 2018 určil, že žalovaný je nespôsobilý dediť po poručiteľke.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že poručiteľka zanechala závet spísaný 5. decembra 2002, ktorým žalovaného ustanovila za dediča nehnuteľností v jej vlastníctve (ďalej len "poručiteľkin závet") a že 10. októbra 2006 bola uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej poručiteľka predala tieto nehnuteľnosti žalovanému a jeho manželke (ďalej len "kúpna zmluva"). Vzhľadom na spornú pravosť podpisu poručiteľky na kúpnej zmluve bolo nariadené znalecké dokazovanie, výsledky ktorého preukázali, že kúpnu zmluvu za poručiteľku podpísala manželka žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný musel o sfalšovaní podpisu poručiteľky minimálne vedieť. Jeho tichý súhlas s týmto konaním manželky považoval súd prvej inštancie za zavrhnutiahodné konanie. Uzavrel, že úkon, ktorý smeruje k tomu, aby závetný dedič bez vôle alebo proti vôli poručiteľky nadobudol vlastnícke právo k majetku, ktorý mu bol v poručiteľkinom závete odkázaný, má znaky konania proti poručiteľkinej poslednej vôli [§ 469 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ")], pretože marí zámer poručiteľky vyjadrený v závete, aby závetný dedič nadobudol označený majetok až okamihom smrti poručiteľky.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 13. marca 2019 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný minimálne vedel o tom, že jeho manželka neoprávnene podpísala kúpnu zmluvu za poručiteľku. To, spolu so skutočnosťou, že v poručiteľkinom závete bola prejavená vôľa, aby sa žalovaný ako závetný dedič stal vlastníkom nehnuteľností (tvoriacich predmet kúpnej zmluvy) až jej smrťou, treba posudzovať ako zavrhnutiahodné konanie proti prejavu poručiteľkinej poslednej vôle. Je pritom bez právneho významu skutočnosť, že posledná vôľa poručiteľky zostala - čo do predmetu nadobudnutia - zachovaná a rešpektovaná, lebo kúpnou zmluvou mal žalovaný nadobudnúť iba tie nehnuteľnosti, ktoré mu poručiteľka odkázala.

Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a namietal, že napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa dovolateľa súdy vec nesprávne právne posúdili v otázke zavrhnutia