Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí a právna argumentácia (judiciálna justifikácia)

Žalobkyňa (ako nájomníčka bytu) sa v konaní domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného (ako predávajúceho) na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k dvojizbovému bytu č. X., na prízemí obytného domu súpisné číslo X., vchod č. X. nachádzajúceho sa na ulici X, postaveného na pozemku č. X. - zastavaná plocha vo výmere X. m2, katastrálne územie X. v podiele X./X. za kúpnu cenu 3 930 Sk v znení predloženým žalobkyňou, ktorá tvorí súčasť rozsudku (ďalej len "byt"). Žalobu odôvodnila v zmysle § 16 ods. 1 a § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon č. 182/1993 Z.z.").

Okresný súd (súd prvého stupňa) rozsudkom (v poradí druhým) z 8. februára 2012, č. k. 17 C 138/2006-225 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Súd rozhodol tak po zistení, že na základe nájomnej zmluvy uzavretej 3. marca 2004 a potvrdenej 18. februára 2011 žalovaný ponechal žalobkyni v nájme predmetný byt. V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že stavba súpisné číslo X. (v ktorej sa nachádza byt) je vo vlastníctve žalovaného a nie je k nej založený list vlastníctva. Zo znaleckého posudku č. 2/2009 z 8. apríla 2009 súd zistil, že stavba (obytný dom) je umiestnená na parcele č. X. a č. KN X. v katastrálnom území X., tvorí jeden celok a má dve súpisné čísla (X. a X.) a dve orientačné čísla (X. a X.). Posudzovanú nehnuteľnosť, rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, nemožno rozdeliť. Súd bol toho názoru, že uvedený rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami nevykazuje znaky bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Z hľadiska definície "spoločné časti domu" a "spoločné zariadenia domu" (§ 2 ods. 4 a 5 zákona č. 182/1993 Z.z.) je vylúčené, aby stavba tvorila jeden celok, dispozične je rozdelená spoločným stredovým múrom na dva samostatné celky. Podľa názoru súdu aj po novelizácii zákona č. 182/1993 Z.z. zákonom č. 367/2004 Z.z. (od 1. júla 2004) vyplýva vôľa zákonodarcu vyňať v zmysel § 29a ods. 1 byty v rodinných domoch spod povinnosti obce tieto previesť na nájomníkov. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. predstavuje fakultatívnu povinnosť vlastníka domu previesť vlastníctvo k bytu na nájomcu. Poukázal na žalobu zamietavé rozhodnutie OS Ž. vo veci sp. zn. 17 C 139/2006 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Ž. sp. zn. 5 Co 329/2009 v obdobnej veci, pokiaľ išlo o byt č. X. (pomerná časť rodinného domu súpisné číslo X., orientačné číslo X. na ulici X., parcela č. X.) opierajúc sa o rešpektovanie ustálenej judikatúry a princíp právnej istoty. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že zákon č. 182/1993 Z.z. sa nevzťahuje na byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu. V konaní bolo žalovaným preukázané, že územie, kde sa nachádza predmetná nehnuteľnosť je zaradené do asanačného pásma, táto skutočnosť má vyplývať z územného plánu sídelného útvaru vypracovaného v roku 1980, ktorý nebol zmenený a je platný aj v súčasnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s 150 ods. 1 OSP.

Krajský súd (ďalej aj "odvolací súd"), na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 28. januára 2013, sp. zn. 8 Co 247/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 1 OSP) a rozhodol o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP).

Krajský súd uviedol, že vo svojom zrušujúcom uznesení zo 17. mája 2010, sp. zn. 8 Co 314/2009 konštatoval, že od podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu (20. mája 1998) do podania návrhu na začatie konania (5. septembra 2006) s odkazom na ustanovenie § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení zákona účinného do 30. júna 2007 pred novelou zákona č. 268/2007 Z.z. žalobkyni naďalej trvalo právo na prevod vlastníctva bytu, pretože k prevodu bytu do vlastníctva v lehote podľa tohto zákona nedošlo a žalobkyňa ako nájomníčka svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzala späť. Po novelizácii zákona č. 182/1993 Z.z. zákonom č. 367/2004 Z.z. účinným od 1. júla 2004 došlo v § 1 ods. 2 aj k spresneniu právnych vzťahov k bytom, na ktoré sa zákon výslovne nevzťahuje. Medzi týmito je aj predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt. Je zrejmé, že z takého negatívneho vymedzenia možno odvodiť, že zákon sa vzťahuje na predaj všetkých bytov, ktoré sú v rodinných domoch, ktoré majú aspoň dva byty, ktoré spĺňajú definíciu podľa § 2 ods. 1 zákona. Vzhľadom na uvedené v čase podania žaloby (5. septembra 2006) sa zákon č. 182/1993 Z.z. už predaja bytu v rodinnom dome, ktorý mal 2 byty (podľa znaleckého posudku v danom prípade ide o rodinný dom s 2 bytovými jednotkami) týkal. Odvolací súd sa stotožnil