Odplata za postúpenie pohľadávky

Súd prvej inštancie rozsudkom z 25. apríla 2017 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, keďže zmluva o postúpení pohľadávok zo 16. októbra 2012 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou T-S..., s. r. o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že za postupníka ju podpísal len jeden konateľ, hoci podľa výpisu z obchodného registra mali konať dvaja spoločne. Každý právny úkon nadväzujúci na predmetnú zmluvu (t.j. dohoda o spätnom postúpení pohľadávok z 1. júna 2016, ako aj zmluva o postúpení pohľadávok zo 6. júna 2016 medzi obchodnou spoločnosťou T-S..., s. r. o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom) trpí rovnakou vadou, t.j. absolútnou neplatnosťou. Ďalej súd vyslovil, že časť zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorej je uvedená odplata, nie je súdom preskúmateľná, keďže nebola súdu sprístupnená, čo rovnako zakladá jej absolútnu neplatnosť z dôvodu absencie tejto podstatnej náležitosti pre obchádzanie zákona, resp. pre rozpor s dobrými mravmi. Pohľadávky, ktoré boli obsiahnuté v zmluve o postúpení pohľadávok, predstavujú nespôsobilý predmet postúpenia, keďže ide o pohľadávky z nezaplatenej kúpnej ceny za dodané lieky, zdravotnícke pomôcky a ďalšie prostriedky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, a podľa ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") je ich postúpenie zakázané, keďže ich obsah by sa postúpením zmenil, pretože ide o pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu. Súd vyslovil, že žalovaný má eminentný záujem na tom, aby mal povinnosť plniť konkrétnemu veriteľovi a osobitne na tom, aby sa pohľadávky voči nemu nesústreďovali u jedného veriteľa, ktorého jediným cieľom je dosahovanie príjmu z nezaplatených úrokov z omeškania voči pôvodnému veriteľovi.

Odvolací súd rozsudkom z 30. januára 2019 odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu skonštatoval, že prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16. októbra 2012 podpísal len jeden z konateľov, hoci v súlade so znením spoločenskej zmluvy v mene spoločnosti žalobcu mali konať vždy dvaja konatelia spoločne. Preto taký prejav vôle nemožno považovať za prejav vôle spoločnosti, lebo nebol vykonaný spôsobom, ktorým mal konať štatutárny orgán obchodnej spoločnosti. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, či druhá zmluvná strana bola alebo nebola v dobrej viere, pretože žiadny právny predpis nepripúšťa pre taký prípad možnosť namietať dobrú vieru.

Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorým žiadal, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP"), ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

Namietanú vadu zmätočnosti videl dovolateľ v tom, že krajský súd vo svojom rozhodnutí neuviedol odpovede na otázky zásadné pre rozhodnutie vo veci samej, čím mu znemožnil náležite argumentovať v rámci využitia mimoriadnych opravných prostriedkov. Z napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo postupcovi (t.j. obchodnej spoločnosti T-S..., s. r. o.) nepatrila pohľadávka v čase postúpenia, ak bol postupca jej pôvodným veriteľom, ako sa mal postúpením zmeniť obsah pohľadávky a čo viedlo súd k