Predaj časti podniku

Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 14. marca 2018 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 844,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,03% zo sumy 4 844,71 eur za každý deň omeškania od 16. marca 2017 do zaplatenia a žalobu vo zvyšnej časti zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dodávky zemného plynu do označeného odberného miesta, ktoré prešlo v dôsledku Zmluvy o predaji časti podniku z 1. augusta 2016 (ďalej len "Zmluva") na žalovaného. Povinnosť dodať plyn bola splnená umožnením odberateľovi plyn odobrať, čo v konaní nebolo sporné. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že na žalovaného s predajom časti podniku prešla aj povinnosť uhradiť žalobcovi cenu dodaného zemného plynu. Zo Zmluvy bolo nepochybné, že prevádzaná časť podniku, označená ako "Doprava Dvorčianska", je samostatným organizačným útvarom predávajúceho. Daná časť podniku predstavovala priemyselný areál na adrese Dvorčianska. V rámci predaja časti podniku došlo aj k prevodu nehnuteľností v tomto areáli, z ktorého vyplynulo, že titulom ich nadobudnutia je Zmluva. Žalovaný sa stal nástupcom definovanej časti podniku a podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ") na neho prešli všetky práva a povinnosti, ktoré sa týkajú tejto časti podniku. Skutočnosť, že priamo zmluvný záväzok zo zmluvy o dodávke plynu z 15. decembra 2015 nebol v Zmluve uvedený v zozname prechádzajúcich záväzkov z predávajúceho na kupujúceho, neznamená, že tento nebol súčasťou prevádzanej časti podniku. Na kupujúceho prešli všetky práva a záväzky, ktoré slúžia k prevádzkovaniu predávanej časti podniku, a je nepochybné, že dodávka zemného plynu do tohto odberného miesta bola súčasťou prevádzky areálu na Dvorčianskej, a teda aj táto prešla na žalovaného ako kupujúceho. Cena dodávky zemného plynu bola vyúčtovaná za december 2016, v tomto čase už bol areál na Dvorčianskej vo vlastníctve žalovaného, a tento ho používal na prevádzkovanie svojej činnosti. S vyjadrením žalovaného, že plyn odoberala spoločnosť ZZZ, s. r. o. (prevodca časti podniku), sa súd nestotožnil, pretože išlo o dodávku plynu do odberného miesta, ktorého trafostanica ako aj pozemok, na ktorom sa nachádza, boli vo vlastníctve žalovaného. Spoločnosť ZZZ, s. r. o. už v mesiaci december 2016 nemala vlastnícke právo k danej časti podniku. Činnosť podniku v tomto areáli prevádzkoval práve žalovaný, ktorý k prevádzke podniku využíval aj odbery energií.

Krajský súd (ďalej aj "odvolací súd") rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom zo 14. mája 2019, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Krajský súd poukázal na to, že odvolacie námietky žalobcu vo veci samej boli sčasti totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli podľa odvolacieho súdu privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd skonštatoval správnosť zistení a záverov súdu prvej inštancie. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdil, že 1. augusta 2016 došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji časti podniku medzi žalovaným a ZZZ, s. r. o., na základe ktorej žalovaný kúpil