Rozhodovanie o námietke zaujatosti a prieťahy vo väzobnom konaní

101. Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"). So zreteľom na to, že čl. 6 Dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky tu uvedené nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 Dohovoru, no určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru, aj keď nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 (II. ÚS 108/08 zo 16. októbra 2008).

102. Z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby následky prípadného nesprávneho zloženia senátu išli na úkor základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy SR (ďalej len "Ústava") a práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 Dohovoru (I. ÚS 217/05 zo 14. júna 2006).

103. Z čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva právo účastníka súdneho konania (strany konania) na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom (stranám) postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu ústavne akceptovateľným spôsobom prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (mutatis mutandis I. ÚS 73/97, II. ÚS 285/2015).

104. O zákonnosti väzby podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru rozhoduje súd. Z organického hľadiska pojem súd tu má rovnaký význam ako v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, t.j. musí ísť o orgán nezávislý od výkonnej moci a od strán a nestranný. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru. Zákonnosťou (podľa čl. 5 ods. 4) sa rozumie to isté ako v čl. 5 ods. 1, t.j. nielen rešpektovanie hmotnoprávnych podmienok ustanovených vnútroštátnym právom, ale aj súlad s Dohovorom vrátane všeobecných právnych princípov v ňom obsiahnutých. Námietka zaujatosti je spravidla účinným prostriedkom nápravy porušenia práva na nestranný súd, ktorý treba vyčerpať v zmysle čl. 35 ods. 1 Dohovoru. Pokiaľ obvinený v námietke zaujatosti uvádza okolnosti znamenajúce protizákonný, resp. svojvoľný postup sudcu v konaní (napr. vyjadrenie sudcovho názoru o vine obžalovaného), treba takú námietku zaujatosti považovať za spôsobilú námietku v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku (ďalej aj "TP"), o odôvodnenosti či neodôvodnenosti ktorej sa preto musí zákonom predpísaným spôsobom konať a rozhodnúť (II. ÚS 111/2018 z 23. mája 2018).

105. Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že rozhodujúce skutkové okolnosti tejto veci sú medzi účastníkmi konania nesporné. Konkrétne ide o to, že obhajca sťažovateľa po predložení spisu Najvyššiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti prokurátorky a po zistení, že vec bola pridelená senátu vedenému Dr. Klimentom, 2. júla 2020, doručil najvyššiemu súdu námietku zaujatosti Dr. Klimenta podanú v mene sťažovateľa. Dr. Kliment po zistení, že sťažovateľ namieta jeho zaujatosť, 3. júla 2020 sám požiadal o preskúmanie vlastnej zaujatosti, resp. nezaujatosti. Výslovne pritom uviedol, že sa necíti byť vôbec zaujatý, a vyvracal všetky konkrétne tvrdenia, ktoré sťažovateľ vo svojej námietke zaujatosti uvádzal. Tvrdil zároveň, že námietku vlastnej zaujatosti podáva aj preto, aby on sám, resp. ním vedený senát, nemusel rozhodovať v prvej inštancii o jeho tvrdenej zaujatosti na základe námietky sťažovateľa tak, aby sa otázka jeho vylúčenia, resp. nevylúčenia z rozhodovania riešila priamo iným senátom najvyššieho súdu. Iný senát Najvyššieho súdu o námietke vlastnej zaujatosti podanej Dr. Klimentom rozhodol tak, že Dr. Kliment nie je vylúčený z rozhodovania o veci.

106. Pri aplikovaní uvedených všeobecných zásad vyplývajúcich z judikatúry Ústavného súdu, opierajúcej sa o judikatúru ESĽP, ako aj príslušných ustanovení Trestného poriadku na daný prípad možno predovšetkým konštatovať, že v zásade je povinnosťou všeobecného súdu v predpísanom konaní rozhodnúť o námietke zaujatosti uplatnenej stranou s výnimkou prípadov, keď je námietka zaujatosti založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo keď námietka nebola vznesená bezodkladne a napokon, keď je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu (§ 32 ods. 6 TP).

107. Napriek uvedenému Ústavný súd už judikoval výnimku z pravidla, podľa ktorého sa o námietke zaujatosti nekoná, ak jej dôvodom je len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. Dospel totiž k záveru, že pokiaľ sa v námietke zaujatosti uvádzajú okolnosti znamenajúce protizákonný, resp. svojvoľný postup orgánu činného v trestnom konaní či súdu, treba takú námietku zaujatosti považovať za spôsobilú námietku v zmysle § 32 ods. 6 TP, o odôvodnenosti či neodôvodnenosti ktorej sa preto musí zákonom predpísaným spôsobom konať a rozhodnúť.

108. Najvyšší súd zastáva v danej veci názor, podľa ktorého existuje výnimka z pravidla vyplývajúceho z ustanovenia § 32 ods. 6 TP aj z opačného hľadiska, podľa ktorého aj keď stranou uplatnená námietka zaujatosti sudcu nespadá pod žiadnu z výnimiek taxatívne ustanovených v uvedenom ustanovení, napriek tomu sa o námietke nemusí konať a rozhodnúť. Má ísť o prípad, keď