Stavebné práce vykonané rodinnými príslušníkmi jedného z manželov na nehnuteľnosti druhého manžela

Žalobkyňa sa v konaní domáhala usporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM").

Sporným medzi stranami sporu (bývalými manželmi) nebolo, či a ktoré hnuteľné alebo nehnuteľné veci patria do ich BSM. Rozpory medzi nimi ale pretrvávali v otázke, čo sa z ich prostriedkov uhradilo na rekonštrukciu domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Odlišnosť ich názorov sa prejavovala najmä z hľadiska aplikácie § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), rozsahu vlastných prostriedkov strán sporu, ako aj ceny prác vykonaných na dome žalovaného rodinnými príslušníkmi žalobkyne, ktorí túto cenu prác považovali za ich dar žalobkyni.

Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 27. októbra 2017 a/ určil, že z vecí patriacich do BSM pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného suma 3 245,09 eur, b/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 6 486,09 eur a c/ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Súd prvej inštancie pri uplatnení zásad usporiadania BSM podľa § 150 OZ dospel k záveru, že hodnota prác vykonaných rodinnými príslušníkmi žalobkyne, za predpokladu, že je kvalifikovaná ako dar žalobkyni, predstavuje masu výlučných prostriedkov žalobkyne, na ktorú treba pri usporiadaní BSM vziať zreteľ.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 11. júla 2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

V odôvodnení rozsudku odvolací súd poukázal na správny záver súdu prvej inštancie, že do BSM patrí hodnota materiálu na rekonštrukciu domu, ako aj zostatok na účte v banke. Konštatoval, že žalobkyňa má nárok na vrátenie peňažnej čiastky v rozsahu prác na dome žalovaného vykonaných jej rodinnými príslušníkmi, ktorí tieto práce považovali za dar výlučne pre žalobkyňu. Do vyrovnávacieho podielu žalobkyne bolo preto potrebné započítať aj cenu takto vykonaných stavebných prác.

Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.

Prípustnosť dovolania žalovaný vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Tou otázkou podľa žalovaného je: "Práca ako predmet daru len jednému z manželov, jej ohodnotenie a vznik práva na kompenzáciu podľa § 150 OZ". Zastával názor, že odvolací súd predmetnú otázku vyriešil nesprávne, pretože a/ práca nemôže byť predmetom darovania, b/ vlastnícke právo môže vzniknúť len k výsledku práce, nie k práci samej, c/ nastala situácia, kedy sa výlučný majetok žalobkyne vynaložil na výlučný majetok žalovaného, pričom úprava § 150 OZ takú kompenzáciu nepozná, d/ ide o spoločenskú úsluhu, ktorá síce má ekonomickú hodnotu, nie je však predmetom práva. Z