Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu a určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 12. januára 2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 270,01 eur titulom náhrady škody a 8 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vychádzal z toho, že ak Najvyšší súd SR (ďalej len "najvyšší súd") odmietol vykonať európsky zatýkací rozkaz a žalobkyňu prepustil z väzby na slobodu, došlo de facto k zastaveniu konania o ňom v zmysle § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). V danom prípade žalobkyni prináleží náhrada škody vo forme nákladov vynaložených v priamej príčinnej súvislosti s vedením trestného konania voči jej osobe. Rovnako jej patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ako spravodlivá a dostatočná forma zadosťučinenia; výšku tejto náhrady určil súd s prihliadnutím na intenzitu, rozsah, ako aj na dĺžku trvania neoprávneného zásahu. Vzal na zreteľ, že žalobkyňa bola vystavená väzbe a s ňou spojenému obmedzeniu osobnej slobody v trvaní takmer tri mesiace, v dôsledku ktorej bola nútená prežívať strach o svoje maloleté deti odkázané na starostlivosť starých rodičov, ako aj obavy z budúcnosti a možných následkov trestného stíhania. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa riadil ustanovením § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., prihliadol aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ("ďalej len "ESĽP"), ako aj na výšku odškodnenia priznávaného v obdobných prípadoch.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 26. októbra 2017 odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.

Na podklade výsledkov vykonaného dok