Zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru

Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 27. apríla 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 925,81 eur s ročným úrokom z omeškania 5,00% zo sumy 2 920,59 eur od 22. decembra 2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa (banka) uzavrela 25. novembra 2013 so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytla peňažné prostriedky 3 000 eur a žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach; celý úver aj s príslušenstvom mal byť splatený do 15. novembra 2023. Keďže žalovaný po vyčerpaní úveru porušil zmluvné povinnosti, vyzvala ho listom z 21. decembra 2015 na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného vo výzve. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade je žaloba podaná prevažne dôvodne. Žalobe nevyhovel iba v časti požadovaného zmluvného úroku, ktorý žalobkyňa požadovala vo výške 17,9% ročne z nezaplatenej istiny 2 767,67 eur od 22. decembra 2015 do zaplatenia.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 18. októbra 2017 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti potvrdil.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, zastával názor, podľa ktorého "zosplatnenie" úveru znamená zmenu podmienok, keď žalobca žiada bezodkladné vrátenie dlhu v stanovenej lehote s tým, že dlžníkovi zanikne zmluvne dojednaná možnosť splácať dlh v mesačných splátkach. Zdôraznil, že veriteľ využitím svojho práva predčasne požadovať splatenie úveru mení zmluvné podmienky, ktorých zmena by nemala byť na úkor spotrebiteľa (dlžníka). Ak by mal dlžník naďalej platiť zmluvné úroky, bola by tým negovaná zmena záväzku a založila by sa hrubá nadvláda dodávateľa nad spotrebiteľom. Zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania spôsobujú narastanie dlhu, vytvárajú nedôvodnú duplicitu a neprimeranú, zákonom nepodloženú finančnú záťaž spotrebiteľa. Ustanovenia § 53 ods. 3 a § 56 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len "OZ") neobmedzujú veriteľa v tom, aby nepožadoval platenie úrokov po zročnosti, súdy ale s prihliadnutím na ne "majú možnosť zakázať taký úrok ako neprijateľnú zmluvnú podmienku". Podľa odvolacieho súdu je preto správne, aby po tzv. zosplatnení (určení novej zročnosti) neboli veriteľovi priznané úroky.

Žalobkyňa podala proti potvrdzujúcemu výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnila odkazom na § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") argumentujúc tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Mala za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa jej presvedčenia tento súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval. Zastávala názor, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom "zosplatnení". Poukázala na § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj len "OBZ") a argumentova