Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Dočasná ochrana podnikateľov a jej právne účinky
Príspevok sa zameriava na právnu analýzu nového inštitútu na ochranu podnikateľov pred dôsledkami spôsobenými epidémiou Covid 19. Príspevok rieši aplikačné problémy nielen z pohľadu podnikateľa, ktorý o dočasnú ochranu žiada, ale aj možné dosahy na veriteľov. Súčasne formuluje procesné postupy súdu pri rozhodovaní o dočasnej ochrane.
The paper focuses on the legal analysis of the new institute for the entrepreneurs" protection from the consequences of the Covid 19 pandemic. The paper addresses the application problems not only from the perspective of the entrepreneur requesting temporary protection, but also the possible impacts on creditors. The paper formulates the court's procedural steps when deciding on temporary protection.
ĎURICA, M.: Dočasná ochrana podnikateľov a jej právne účinky; Justičná revue, 72, 2020, č. 6-7, s. 776 - 789.
V súčasnosti sme svedkami nebývalej ingerencie štátu do všetkých možných oblastí fungovania spoločnosti.
1)
Všetky opatrenia sledujú legitímny cieľ, ktorým je ochrana života a zdravia obyvateľov, ale aj ochrana ekonomiky. Je nesporné, že prioritu musí mať ochrana života a zdravia. V poslednom období však politici a ekonómovia vyvíjajú tlak na zásahy štátu, ktoré by chránili a aktivovali ekonomiku. Robí to tak väčšina štátov, ktoré sú postihnuté
"corona
krízou" a akosi sa rýchlo zabudlo na formuláciu o všemocnom trhu, ktorý všetko vyrieši. Pozornosť sa sústredila predovšetkým na ochranu dlžníkov pred konkurzným konaním. Prvé ochranárske opatrenia boli zavedené zákonom č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivého ochorenia COVID-19; zákonom sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj "pôvodná úprava"). Tento zákon bol však v krátkom čase novelizovaný zákonom č. 92/2020 Z.z. (ďalej len "zákon").
2)
Zákon, ktorý obsahuje proces- noprávne a hmotnoprávne ustanovenia a predstavuje tak právny predpis
suigeneris,
zaviedol inštitút "dočasnej ochrany" podnikateľov. Cez optiku právnych vzťahov ide o právnu ochranu dlžníka pred veriteľmi.Historické reflexie
Pretože od roku 1991 sa venujeme konkurzom, po prijatí prvých opatrení, ktoré majú chrániť dlžníkov pred konkurzným konaním, sa nám okamžite vybavila situácia, ktorá nastala u nás potom, ako sa konkurzné právo prinavrátilo do nášho právneho poriadku v podobe zákona o konkurze a vyrovnaní v roku 1991.
3)
V dôsledku prechodu na trhovú ekonomiku sa väčšina štátnych podnikov dostala do prvotnej a druhotnej platobnej neschopnosti. Štát chcel svoje podniky ochrániť, preto opakovane odkladal účinnosť zákona o konkurze a vyrovnaní a súčasne rozširoval vybrané subjekty (štátne podniky), ktorým poskytoval konkurznú imunitu. Dôsledky tejto ochrany boli devastačné. Potom ako sa konkurzy v roku 1998 uvoľnili aj vo vzťahu k dlžníkom, ktorí boli platobne neschopní, bol podaný enormný počet návrhov na vyhlásenie konkurzu, ktoré znefunkčnili vtedajšie tri konkurzné súdy na dlhý čas. Dĺžka konkurzného konania neúmerne narástla, pričom pri takom počte prípadov zlyhávali nielen správcovia, ale aj súdna kontrola týchto konaní. Nastalo obdobie, ktoré medzi iným vtlačilo konkurzom negatívny imidž. Vývoj potvrdil, že ekonomickým bankrotom sa aj tak nepodarilo zabrániť. Na konkurznom trhu sa následne objavilo v ponuke veľké množstvo majetku, v dôsledku čoho cena tohto majetku klesla, nehovoriac o tom, že dlžnícisa počas poskytnutého ochranného obdobia zbavovali svojho majetku na úkor veriteľov a zvyšoval sa objem dlhov.Súčasné obdobie, pokiaľ ide o motiváciu zavedenia právnej ochrany, nemožno porovnávať so situáciou po roku 1989 (ani politicky ani ekonomicky), avšak aj teraz platí, že keď sa podnikateľ objektívne ocitne v ekonomickom bankrote, musí nasledovať konkurz, ktorý je jediným legálnym inštitútom na odchod neúspešného podnikateľa z trhu. Z týchto dôvodov azda najväčším umením konkurznej legislatívy je stanoviť podmienky, za ktorých súd môže a musí vyhlásiť konkurz. Tieto pravidlá by mali na jednej strane zabrániť tomu, aby sa konkurz nevyhlásil na majetok podnikateľa, ktorý má len prechodné finančné problémy, a na druhej strane zabrániť tomu, aby sa nepredlžovala agónia takého podnikateľa, ktorý už ekonomicky zbankrotoval. Počas ekonomického bankrotu nielenže dochádza k zvyšovaniu dlhov a k zmenšovaniu hodnoty majetku neúspešného podnikateľa, ale takýto podnikateľ môže vyvolať druhotnú platobnú neschopnosť u ďalších podnikateľov, ktorým neuhradí ich pohľadávky, ale aj zánik pracovných miest a pod. V tomto období, ktoré je závislé od množstva premenlivých veličín, je mimoriadne zložité určiť pre koho, v akom rozsahu a na aké obdobie poskytovať právnu ochranu.
1 Procesnoprávne a hmotnoprávne podmienky pre poskytnutie dočasnej ochrany
Dočasná ochrana, ktorá je zameraná na ochranu podnikateľov a ich podnikania, sa poskytuje len na základe rozhodnutia súdu. O poskytnutie dočasnej ochrany môže požiadať podnikateľský subjekt, s výnimkou taxatívne určených subjektov,
4)
bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, za predpokladu, že oprávnenie na podnikanie mu vzniklo pred 12. marcom 2020 (ďalej len "rozhodujúci deň")
5)
. Pokiaľ by si žiadateľ rozšíril právo na podnikanie po tomto termíne na ďalší predmet činnosti, nemá to vplyv na možnosť podať si žiadosť o poskytnutie právnej ochrany. Táto skutočnosť by však mohla mať vplyv na posudzovanie oprávnenosti žiadosti alebo na zrušenie dočasnej ochrany, ak ekonomické problémy žiadateľa nastali z predmetu podnikania, na ktoré získal podnikateľ oprávnenie po rozhodujúcom dni. Podnikateľ musí mať sídlo (u právnickej osoby) alebo miesto podnikania (u fyzickej osoby) na území SR.1.1 Formálne náležitosti žiadosti a spôsob jej podania
Podnikateľ môže požiadať súd o poskytnutie právnej ochrany len na formulári, ktorý je na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Spôsob podania takto predpísanej žiadosti závisí od toho, či žiadateľom je právnická alebo fyzická osoba. Právnická osoba môže podať žiadosť o poskytnutie ochrany len elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu a jej žiadosť musí byť autorizovaná.
6)
To platí aj v prípade, ak žiadosť za právnickú osobu podáva jej zástupca. Podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, môže podať žiadosť na príslušný súd aj osobne alebo poštou. Zákon explicitne stanovuje, že podpis žiadateľa nemusí byť úradne osvedčený, avšak pre zvýšenie jeho identifikácie musí k žiadosti pripojiť fotokópiu platného občianskeho preukazu. Ak by žiadateľom bol cudzí štátny príslušník, musí pripojiť obdobný identifikačný doklad, ktorý vydal príslušný orgán cudzieho štátu. Fyzická osoba môže podať žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany aj prostredníctvom zástupcu, a v takom prípade musí byť k žiadosti pripojené plnomocenstvo, ktoré žiadateľ musí autorizovať (ak je žiadosť podaná do elektronickej schránky súdu), alebo podpis žiadateľa na listinnom splnomocnení musí byť úradne osvedčený.1.2 Obsahové náležitosti žiadosti
Okrem všeobecných obsahových náležitostí žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany, ktoré sa týkajú najmä identifikácie súdu, žiadateľa, jeho emailovej adresy a vyhlásenia o pravdivosti uvedených údajov, zákon stanovuje osobitné obsahové náležitosti žiadosti. V porovnaní s pôvodným vládnym návrhom sa sprísnili podmienky pre podávanie žiadosti a poskytovanie dočasnej ochrany v tom smere, že dočasná ochrana sa môže poskytnúť len v príčinnej súvislosti s pandémiou, ktorá podnikateľovi spôsobila značné zvýšenie pohľadávok. Žiadateľ musí v žiadosti vyhlásiť, že má zvýšený počet pohľadávok po lehote splatnosti, v dôsledku čoho je ohrozené prevádzkovanie jeho podniku. V prvom rade je potrebné uviesť, že zákonodarca nerozlišuje pohľadávky a záväzky. Podnikateľ, ktorý žiada o ochranu, je v tomto prípade v právnej pozícii dlžníka a teda nejde o pohľadávky, ale o záväzky, ktoré má po lehote splatnosti v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Podnikateľ môže požiadať o dočasnú ochranu aj bez ohľadu na stav pohľadávok (správne záväzkov), ak došlo k poklesu jeho tržieb opäť v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, pričom tento pokles tržieb ohrozuje jeho prevádzku. Je len logické, že pokles tržieb vyvolá aj zvýšenie záväzkov, pretože inak by podnikateľ nemal dôvod žiadať o poskytnutie dočasnej ochrany. V prípade, že podnikateľ v roku 2019 nepodnikal, porovnateľným obdobím je február 2020. Kritérium ohrozenia podnikania bude relevantné nielen pre tých podnikateľov, ktorí budú reálne podnikať, ale aj pre tých, ktorí po rozhodujúcom dni už nepodnikajú, pretože časť podnikateľov nebude podnikať práve v dôsledku zákazu podnikania z dôvodu karanténnych opatrení.
Žiadateľ o poskytnutie ochrany musí v žiadosti vyhlásiť, že k rozhodujúcemu dňu nebol platobne neschopný a ani predĺžený.
7)
Pokiaľ by bol podnikateľ už v úpadku z predchádzajúceho podnikania, nie je dôvod na poskytnutie cielenej dočasnej ochrany, pretože jeho úpadok nebol spôsobený pandémiou COVID-19 (ďalej aj "pandémia"). Rovnako musí žiadateľ vyhlásiť, že ku dňu podania žiadosti nebol na jeho majetok vyhlásený konkurz a ani mu nebola povolená reštrukturalizácia. Širokospektrálne hmotnoprávne a procesnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu vylučujú poskytnutie dočasnej ochrany a boli by v rozpore s účelom poskytnutia dočasnej ochrany, pretože vyhlásenie konkurzu smeruje k ukončeniu podnikania. Povolenie reštrukturalizácie síce sleduje ekonomickú a aj právnu záchranu podnikateľského subjektu, avšak osobitným postupom ochrany pred veriteľmi. To však nevylučuje, že do poskytnutia ochrany súdom dôjde k vyhláseniu konkurzu, resp. k povoleniu reštrukturalizácie.
8)
V takom prípade súd nemôže rozhodnúť o poskytnutí dočasnej ochrany. V zásade totiž nemožno vylúčiť, že ku dňu podania žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany je na súde podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na povolenie reštrukturalizácie, aj keď ešte nebude na majetok žiadateľa vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia. Po poskytnutí dočasnej ochrany súd už nemôže vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka pod dočasnou ochranou. Povolenie reštrukturalizácie zákon explicitne nevylučuje.V žiadosti musí žiadateľ vyhlásiť, že k rozhodujúcemu dňu nie je daný dôvod na jeho zrušenie. Povinnosť takého vyhlásenia sa vzťahuje len na právnické osoby. Dôvod na zrušenie môže vyplývať zo zákona, zo spoločenskej zmluvy alebo zo stanov.
Pre úspešné podanie žiadosti o poskytnutie ochrany zákon ďalej vyžaduje, aby k rozhodujúcemu dňu neprebiehalo exekučné konanie na uspokojenie pohľadávky, ktorá sa týka podnikateľskej činnosti žiadateľa a nebol začatý ani výkon záložného práva vo vzťahu majetku, ktorý patrí k podniku žiadateľa. Toto rozlišovanie má význam pri žiadateľovi, ktorým je fyzická osoba. Exekučné konanie, ktoré sa netýka jeho záväzku z podnikateľskej činnosti, nebráni úspešnému podaniu žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany. Na rozdiel od výkonu záložného práva, zákon nerozlišuje, či exekúcia prebieha na majetok žiadateľa, ktorý patrí do jeho podniku alebo na jeho osobný majetok, a pri výkone záložného práva zákon nerozlišuje právny dôvod pohľadávky, pre ktorú sa záložné právo realizuje. Uvedené konania, ktoré začali pred rozhodujúcim dňom, diskvalifikujú žiadateľa z možnosti úspešne podať žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany, pretože nie sú dôsledkom pan
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 6-7/2020
