Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Doplnková ochrana
64/2011
Doplnková ochrana
Čl. 53 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky
§ 8,
§ 10 ods. 1 písm. a),
b),
c) ods. 2,
§ 13 ods. 1,
§ 13a,
§ 13b,
§ 13c ods. 1,
§ 20 ods. 1,
4 zákona č.
480/2002 Z.z. o azyle
§ 32 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov
§ 10 ods. 2,
§ 250ja ods. 2,
§ 219,
§ 250k ods. 1 v spojení s
§ 224 ods. 1 a
§ 246c Občianskeho súdneho
poriadku
Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť
legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol
udelený azyl, ale u nich by bolo neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce (z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone o azyl) požadovať ich vycestovanie.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
1 Sža 77/2010
Skutkový stav:
Krajský súd v K.
napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie z 26. januára
2010, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13c
ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č.
480/2002 Z.z. o azyle a zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi
azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 mu neposkytol doplnkovú ochranu. Navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky
pre udelenie azylu a ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Krajský súd dospel k záveru,
že odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav
veci. Stotožnil sa s názorom odporcu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal opodstatnenosť ani
existenciu obáv a ani prenasledovanie z dôvodu prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine.
Krajský súd uviedol, že odporca správne konštatoval, že navrhovateľ v priebehu azylového konania
neuviedol žiadne podstatné skutočnosti a nepredložil žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by
potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti týkajúcej sa udelenia azylu. Ako aj sám navrhovateľ
potvrdil, v Pakistane nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozila akákoľvek perzekúcia, do
styku s políciou, armádou, či inými zložkami štátu nikdy neprišiel a rovnako nikdy žiadnemu
prenasledovaniu zo strany týchto orgánov nečelil.
Krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu ohľadne neexistencie pôvodcu prenasledovania ako aj
samotného prenasledovania v prípade navrhovateľom udávaných dôvodov žiadosti o azyl. Navrhovateľ
totiž skutočnosť, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný, v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a
samotná prítomnosť obáv o svoj život (z dôvodu údajnej možnosti prípadného prenasledovania
príslušníkmi Talibanu, s ktorými dokonca v živote do osobného kontaktu ani neprišiel), je s ohľadom
na zistenia odporcu, uvedené v rozhodnutí, pre rozhodnutie irelevantnou. Podľa krajského súdu
odporca navyše správne konštatoval, že údajné usmrtenie navrhovateľovho brata na rodinnom pozemku
príslušníkmi Talibanu nebolo ničím preukázané a zo strany navrhovateľa a jeho rodiny sa jednalo len
o akési domnienky vzhľadom na skutočnosť, že na území Pakistanu príslušníci Talibanu skutočne
operujú.
Krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľa ohľadne nedostatočného a nesprávneho
zistenia veci, potrebného pre posúdenie navrhovateľovej žiadosti a taktiež námietky
nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu pre nezrozumiteľnosť za nedôvodné, ničím nepodložené a
nereálne.
Krajský súd sa stotožnil aj so závermi a zisteniami odporcu o tom, že v prípade navrhovateľa
neboli splnené ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany.
Krajský súd uviedol, že vzhľadom na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku za
účelom posúdenia súčasnej bezpečnostnej situácie v mieste bydliska navrhovateľa, doplnil na
pojednávaní dokazovanie správami z dokumentačného strediska o bezpečnostnej a politickej situácii v
meste Lespur v okrese Gujrat v provincii Pandžáb v Pakistane.
Správy podľa zdroja Pakistanský inštitút pre mierové štúdie, Pakistan, Správa o bezpečnosti
(január 2010), na č. l. 20-30 spisu krajského súdu, neuvádzajú žiadne samovražedné útoky za úvodné
mesiace roku 2010 v Pandžábe, pričom potvrdzujú relatívnu stabilitu v Pandžábe a taktiež v
Kašmíre.
Vychádzajúc zo zisteného stavu, krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu ohľadom neposkytnutia
doplnkovej ochrany navrhovateľovi a v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia odporcu odkázal.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom vyjadril presvedčenie, že spĺňa
podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Uviedol, že dôvodom jeho žiadosti o azyl, resp.
doplnkovej ochrany bola obava o jeho život a bezpečnosť v Pakistane. Talibanci v Pakistane pod
hrozbou násilia "presviedčajú" mladých ľudí na spoluprácu, aby sa aktívne zapájali do bojov proti
Američanom. On takúto spoluprácu odmietol. Spolu so svojim bratrancom sa niekoľko mesiacov skrýval
na rôznych miestach Pakistanu, avšak potom ako objavili bratrancovo bezvládne telo, z obavy o svoj
život z Pakistanu odišiel. Uviedol, že nepochybuje o tom, že za smrťou bratranca stojí Taliban.
Navrhovateľ uviedol, že v prípade návratu do Pakistanu by bol vystavený neľudskému zaobchádzaniu,
ke
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).