Glosa k uzneseniu veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 VCdo 4/2017 z 18.12.2017

Skutkový stav prípadu bol v krátkosti nasledujúci. Žalobca mal judikovanú istinu spočívajúcu v náhrade škody z roku 2007, a to v pomerne veľkej výške (150 000 000 slovenských korún - t. j. 4 979 087,83 eur). Dňa 29. júla 2011 podal žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z tejto istiny, a to vo vyčíslenej výške 3 309 899,79 eur k 30. júnu 2011. Následne, 8. apríla 2015 bola pripustená zmena žaloby, a to tak, že sa v nej žalobca domáhal jednak zaplatenia týchto úrokov z omeškania vypočítaných k 30. júnu 2011 vo výške 3 309 899,79 eur, ako aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 14,75% ročne z istiny 4 979 087,83 eur od 1. júla 2011 do zaplatenia. Súd prvej inštancie jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol s tým, že jeho nárok na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania je premlčaný. Prvoinštančný súd mal za to, že úroky z omeškania sa premlčujú jednorazovo ako celok spolu s istinou, pričom istina sa stala splatnou 7. marca 2007, a teda žalovaná sa dostala do omeškania 8. marca 2007. Ak si teda žalobca uplatnil úroky z omeškania na súde až 29. júla 2011, jeho nárok je premlčaný (vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou). Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd sa však s týmto názorom nestotožnil a rozsudok Okresného súdu Bratislava II zmenil tak, že žalobe vyhovel. Krajský súd mal za to, že úroky z omeškania sa premlčujú za každý deň omeškania samostatne, a preto ich, pokiaľ nie je premlčaná istina, možno na súde úspešne požadovať štyri roky spätne odo dňa podania žaloby (keďže v tomto prípade mali súdy za to, že ide o obchodnoprávny vzťah). Senát 5 Cdo Najvyššieho súdu SR vec postúpil veľkému senátu Najvyššieho súdu SR z dôvodu, že zistil rozdielne riešenie otázky premlčania práva na úrok z omeškania v rozhodovacej činnosti senátov dovolacieho súdu. Poukázal pritom na rozhodnutia senátov obchodnoprávneho kolégia (sp. zn. 2 Obdo 23/2012, 2 Obdo 36/2010, 4 Obdo 25/2009, 4 Obdo 319/1999), v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, podľa ktorého sa úroky z omeškania premlčujú za každý deň samostatne. Naopak, senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1 Cdo 157/2009) mal za to, že úroky z omeškania sa premlčujú jednorazovo ako celok. K tomuto záveru dospeli aj senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5 Sžf 40/2015, 5 Sžf 52/2014, 5 Sžf 66/2014), pokiaľ ide o úroky z omeškania z nezaplateného cla. V týchto rozhodnutiach senátov správneho kolégia Najvyššieho súdu SR bol vyslovený právny názor, podľa ktorého podstata inštitútu úrokov z omeškania, s čím súvisí aj premlčanie úrokov z omeškania, je rovnaká pre celý slovenský právny systém. Postupujúci senát 5 Cdo mal tiež názor, že úroky z omeškania sa premlčujú ako celok, a preto sa stotožňuje s právnym posúdením, ktoré bolo vyslovené v uvedených rozhodnutiach senátov občianskoprávneho a správneho kolégia, a teda jeho právny názor je odlišný od právneho názoru, ktorý bol uvedený v rozhodnutiach senátov obchodnoprávneho kolégia.¹⁾ Treba uviesť aj to, že postupujúci senát mal za to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou v danej veci je potrebné posudzovať ako občianskoprávny (a nie obchodnoprávny tak, ako ho posudzovali súdy nižších inštancií).

Veľký senát prijal záver, podľa ktorého v tomto prípad