Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

HÁJOVSKÝ proti Slovenskej republike - rozsudok z 1. júla 2021 k sťažnosti č. 7796/16

Článok 8 • Súkromný život • Pozitívne záväzky • Zverejnenie súkromných informácií a nerozostrených fotografií sťažovateľa v novinách, ktoré boli vyhotovené potajomky a pod falošnou zámienkou • Vyvažovanie medzi právom na súkromný život a slobodou prejavu vnútroštátnych súdov nebolo v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Súdu • Chybné hodnotenie predchádzajúceho konania sťažovateľa pri rozhodovaní o úrovni ochrany, ktorá mu bola poskytnutá podľa článku 8 • Nedostatok náležitej úvahy o nezákonnom spôsobe získania materiálu a o údajnej neexistencii dobrej viery • Neposúdenie toho, ako sťažovateľove nerozmazané fotografie prispeli k diskusii vo verejnom záujme 
V prípade Hájovský proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Ksenija Turkovic,
predsedníčka,
Péter Paczolay,
Krzysztof Wojtyczek,
Alena Poláčková,
Gilberto Felici,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato,
sudcovia a sudkyne,
a Liv Tigerstedt,
zástupkyňa tajomníka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 7796/16) podanú na Súd proti Slovenskej republike podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") 4. februára 2016 slovenským občanom, pánom Miroslavom Hájovským ("sťažovateľ");
rozhodnutie oznámiť sťažnosť vláde Slovenskej republiky ("vláda");
stanoviská strán;
po neverejnom zasadnutí 8. júna 2021,
vyhlasuje tento rozsudok, ktorý bol prijatý k uvedenému dátumu:
ÚVOD
1.
Prípad sa týka namietaného porušenia práva sťažovateľa na súkromný život v zmysle článku 8 Dohovoru zverejnením, okrem iného, jeho fotografií a následných rozhodnutí vnútroštátnych súdov, ktorými boli zamietnuté jeho nároky s tým súvisiace.
FAKTY
2.
Sťažovateľ sa narodil v roku 1941 a žije v Bratislave. Pred Súdom bol zastúpený pánom M. Kaľavským, advokátom vykonávajúcim svoju prax v Bratislave.
3.
Vláda bola zastúpená svojou spoluzástupkyňou, pani M. Bálintovou, z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
4.
Skutkové okolnosti prípadu tak, ako boli predložené stranami, možno zhrnúť takto.
5.
Sťažovateľ si prial stať sa biologickým otcom prostredníctvom náhradného materstva, čo je spôsob, ktorý slovenské právo neupravuje. V marci 2005 uverejnil so svojou údajnou partnerkou krátky inzerát v celoštátnom denníku, v ktorom hľadal ženu, ktorá by bola ochotná a schopná porodiť "ich" dieťa, a ponúkal za to finančnú odmenu. V inzeráte nebola zverejnená totožnosť sťažovateľa a zároveň v ňom bolo prisľúbené, že rokovania budú utajené. Investigatívna reportérka z televízie, ktorá sa vydávala za potenciálnu náhradnú matku, skrytou kamerou zaznamenala svoje stretnutia so sťažovateľom, na ktorých sa hovorilo o dojednaniach o náhradnom tehotenstve. Dňa 27. júna 2005 bola v slovenskej televízii odvysielaná jej reportáž o zámere sťažovateľa "kúpiť" dieťa, ktorá obsahovala videozáznamy sťažovateľa. Podľa sťažovateľa, reportáž obsahovala nepodložené domnienky, ktoré mali spôsobiť senzáciu, a naznačovali, že bol členom organizovanej skupiny, predávajúcej deti do zahraničia.
6.
Obľúbený denník s celoštátnou pôsobnosťou uverejnil 29. júna 2005 článok s názvom "Kšefty s nenarodenými deťmi", v ktorom je opísaný príbeh sťažovateľa tak, ako bol odvysielaný v televíznej reportáži, a ktorý bez jeho súhlasu zobrazoval fotografie zhotovené z tejto reportáže. Pokiaľ išlo o podrobnosti súkromného života sťažovateľa, v článku sa uvádzalo, že sťažovateľ prinútil svoju sestru vydávať sa za jeho manželku, a že sťažovateľ, ktorý žil dlhší čas v Spojených štátoch amerických, získal slovenské občianstvo len nedávno. V článku bola tiež spomenutá úloha lekárov, ktorí boli údajne pripravení pomôcť pri asistovanej reprodukcii a falšovaní dokumentov. Článok sa končil konštatovaním, že hoci obchodovanie s nenarodenými deťmi bolo na Slovensku nezákonné, sťažovateľ a jeho falošná partnerka by pravdepodobne unikli spravodlivosti a neboli by potrestaní, pretože neexistovala žiadna legislatíva, ktorá by umožňovala stíhanie ich skutkov.
Článok bol uverejnený aj v online verzii novín, kde bol k dispozícii ešte v júni 2020.
7.
Sťažovateľ následne podal dve žaloby na ochranu svojej osobnosti na základe § 11 - § 13 Občianskeho zákonníka, jednu proti Slovenskej televízii a druhú proti vydavateľovi novín. V januári 2007 vyhral pred prvostupňovým súdom spor proti Slovenskej televízii a bola mu priznaná náhrada škody vo výške viac ako 16 500 EUR; toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu z 26. októbra 2011 (ktorý nadobudol právoplatnosť 3. februára 2012). Súdy konštatovali, že Slovenská televízia porušila práva sťažovateľa tým, že ho kriminalizovala, ako aj tým, že nelegálne získané obrazové a zvukové záznamy sťažovateľa odvysielala v rozpore so zákonom, a to bez toho, aby mu umožnili vyjadriť sa ku skutočnostiam uvádzaným v reportáži.
8.
Žaloba sťažovateľa voči vydavateľovi novín bola následne zamietnutá súdmi na dvoch stupňoch konania z dôvodu, že cieľom článku bolo informovať čitateľov o otázkach verejného záujmu, pričom otázka asistovanej reprodukcie je mimoriadne citlivá a trochu kontroverzná; že sťažovateľ sám upútal pozornosť verejnosti a médií zverejnením svojho inzerátu, čím vylúčil príslušné skutočnosti zo svojej súkromnej sféry; a že predmetný článok obsahoval iba pravdivé informácie, ktoré už boli odvysielané verejnoprávnou televíziou. Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodoval ako súd odvolací, zastával názor, že podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo možné fotografie sťažovateľa použiť na účely spravodajstva bez jeho predchádzajúceho súhlasu, a že konanie sťažovateľa bolo z právneho hľadiska neprijateľné a morálne trestuhodné.
9.
Sťažovateľ následne podal ústavnú sťažnosť, v ktorej predovšetkým tvrdil, že zverejnenie jeho fotografií predstavuje zneužitie práva na slobodu prejavu zo strany žalovaného. Ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu z 15. januára 2014. Podľa názoru ústavného súdu, krajský súd nedal primeranú odpoveď na všetky relevantné argumenty sťažovateľa, a tým porušil jeho práva garantované článkom 6 ods. 1 a článkom 8 Dohovoru. Konkrétne, neposkytol dostatočné odôvodnenie pre svoj záver, že článok a fotografie sťažovateľa boli kvalifikované ako "spravodajstvo" v zmysle § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka; náležite neposúdil požiadavku proporcionality pri analýze toho, či fotografie identifikujúce sťažovateľa prispeli k diskusii o veciach verejného záujmu; a nevysvetlil skutkový základ, o ktorý oprel svoje konštatovanie, že v článku bol vyjadrený hodnotiaci úsudok nad spôsobom, akým sťažovateľ konal, čo predstavovalo kritiku
ad personam
.
10.
Prípad sa vrátil späť na krajský súd a strany boli vyzvané na predloženie dodatočných vyjadrení.
11.
Rozsudkom zo 17. júla 2014 krajský súd potvrdil zamietnutie žaloby sťažovateľa prvostupňovým súdom. V prvom rade usúdil, že aj keď sťažovateľ nie je verejne známou osobnosťou, rozhodol sa vstúpiť do verejnej sféry zverejnením svojho inzerátu, mal teda očakávať väčšiu pozornosť verejnosti, atotým skôr, že jeho totožnosť už odhalila televízna reportáž. Z tohto dôvodu s ním nebolo možné zaobchádzať ako s "bežným občanom", a preto sa úroveň ochrany jeho súkromnej sféry čiastočne znížila.
Pokiaľ ide o prípustnosť hodnotiacich úsudkov konania sťažovateľa, súd poukázal na to, že slovenské právo nepripúšťa náhradné materstvo, a že každá zmluva, ktorá je v rozpore so zásadou, že matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila, je neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Komerčný aspekt náhradného materstva navyše vyvolal vážne etické otázky, čo bol nepochybne jeden z dôvodov, prečo inzerát sťažovateľa vyvolal taký veľký záujem v médiách a medzi verejnosťou; a že otázka náhradného materstva bola záležitosťou legitímneho verejného záujmu, ku ktorej bola tlač prizvaná, abyo nej informovala verejnosť. Podľa názoru súdu, predmetný článok neobsahoval hanlivé ani vulgárne výrazy a kritizoval nielen spôsob, akým sa sťažovateľ pokúsil získať dieťa, ale aj konanie ďalších osôb, ktoré mali byť zapojené v procese asistovanej reprodukcie. Niet pochýb o tom, že článok a v ňom obsiahnutá kritika vychádzali zo skutkového základu a zakladali sa na pravdivých a nesporných skutočnostiach. Na základe týchto úvah dospel odvolací súd k záveru, že uverejnenie článku nepredstavovalo neoprávnený zásah do práv sťažovateľa, pričom v danom prípade nad právami sťažovateľa prevyšovalo právo žalovaného na slobodu prejavu.
Pokiaľ ide o zverejnenie fotografií sťažovateľa, na ktoré nedal súhlas, odvolací súd poukázal na zákonnú výnimku ustanovenú v § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje použitie fotografií bez súhlasu dotknutej osoby na účely spravodajstva. Pojem "spravodajstvo" nezahŕňa iba informovanie o skutočnostiach verejného záujmu, ale aj ich kritické zhodnotenie. Aj keď sa článok obsahujúci fotografie sťažovateľa týkal jeho súkromného života, tohto života sa dotkol ako druhoradého problému (pre ilustráciu motívov sťažovateľa), jeho hlavnou témou - a otázkou verejného záujmu - bol spôsob, akým sa sťažovateľ snažil získať dieťa ponúknutím finančnej odmeny, to znamená prostredníctvom náhradného materst
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 10/2021

10/2021
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov