Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Informácia o rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásených v období od 21. mája do 30. júna 2024 - Pietrzak a Bychawska-Siniarska a ďalší proti Poľsku

rozsudok z 28. mája 2024 k sťažnostiam č. 72038/17 a č. 25237/18 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a korešpondencie) v kontexte rešpektovania súkromného života pri používaní informačno-technických prostriedkov a uchovávania údajov získaných týmto spôsobom
Dňa 15. januára roku 2016 poľský parlament prijal zákony, ktorými novelizoval zákon o polícii a zákon o prevencii terorizmu (antiteroristický zákon). Novely čelili kritike najmä organizácií občianskej spoločnosti, ktoré považovali novú právnu úpravu pod rúškom implementácie rozsudku ústavného súdu
1)
za posilnenie kontrolných právomocí štátnych orgánov v niektorých oblastiach, ktoráje nezlučiteľná s medzinárodnými záväzkamiPoľska v oblasti ľudských práv.
Sťažovateľmi v prejednávanom prípade sú piati poľskí štátni príslušníci narodení v rokoch 1973 - 1987. Prvý sťažovateľ je advokát a predseda varšavskej advokátskej komory. Ostatní štyria sťažovatelia sú zamestnanci alebo experti mimovládnych organizácií so sídlom vo Varšave.
Sťažovatelia mali podozrenie, že podľa novej právnej úpravy sú ich telefonické rozhovory odpočúvané. Kancelária predsedu vlády na ich žiadosti o informácie však odpovedala tak, že opatrenia, ktoré umožňuje právna úprava, vrátane metód a použitých prostriedkov, sú dôverné a chránené legislatívou upravujúcou činnosť príslušných informačných služieb a zákonom o ochrane osobných údajov.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a korešpondencie v zmysle článku 8 Dohovoru a práva na efektívny prostriedok nápravy v zmysle článku 13 Dohovoru. Tvrdia, že režimy tajného odpočúvania zavedené zákonom z 15. januára 2016 a antiteroristickým zákonom zasiahli do ich práva na rešpektovanie súkromného života. Ďalej tvrdia, že nemali k dispozícii žiaden účinný prostriedok nápravy, ktorý by im pomohol zistiť, či boli predmetom tajného odpočúvania, a v prípadepotreby nechať posúdiť jeho zákonnosť súdom.
Európsky súd pre ľudské práva vec preskúmal z hľadiska článku 8 Dohovoru.
Rozhodnutie Súdu
Článok 8 Dohovoru - postavenie sťažovateľov ako obetí porušenia a existencia zásahu
Súd uviedol, že vnútroštátna právna úprava ustanovuje dva rôzne právne režimy pre tajné odposluchy. Prvý sa týka operatívnej kontroly a druhý sa týka uchovávania a používania komunikačných dát.
Podľa názoru Súdu, napadnutá právna úprava vytvorila režim dohľadu, v ktorom údaje každého užívateľa telekomunikačných služieb a internetu možno získavať a ucho
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 8-9/2024

8-9/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov