Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Interný a súdny prieskum rozhodnutí orgánov právnickej osoby podľa návrhu rekodifikácie Občianskeho zákonníka

Návrh rekodifikácie Občianskeho zákonníka zamýšľa priniesť podstatne prepracovanejšiu všeobecnú úpravu právnických osôb. Do rámca základných pravidiel spoločných pre všetky právnické osoby zahrnul aj problematiku rozhodnutí orgánov právnickej osoby, ich vád, následkov vád a možnosti ich interného a súdneho prieskumu. V tomto príspevku autorky analyzujú navrhovanú časť právnej úpravy a snažia sa pritom poukázať na problematické momenty v riešení viacerých otázok, najmä požiadaviek kladených na priebeh interného prieskumu, rozhodnutí orgánov a ich účinkov, zloženia a spôsobu rozhodovania revízneho orgánu právnickej osoby či vzťahu interného a súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov právnických osôb.

Úvod
Pre
1)
všeobecnú právnu úpravu právnických osôb obsiahnutú v § 18 až 21 OZ je príznačný minimalistický prístup k riešeniu základných otázok použiteľných pre všetky právnické osoby bez ohľadu na ich právnu formu. V krátkosti ho možno zhrnúť do právnej regulácie otázok spôsobilosti právnickej osoby, ochrany jej názvu, vymedzenia štatutárneho orgánu a iných osôb oprávnených konať v jej mene. Je preto prirodzené, že právna úprava Občianskeho zákonníka v tejto skromnej podobe nedokáže pokryť bežnú realitu právnických osôb a mnohé zo základných otázok sú pre jednotlivé právne formy právnických osôb upravené rozmanito v osobitných právnych predpisoch. Takéto fragmentované právne úpravy sa pre praktické použitie ukazujú ako nedostatočné, na svojich adresátov nedôvodne kladú zvýšené nároky na predvídateľnosť riešenia a v konečnom dôsledku oslabujú úroveň ich právnej istoty.
V tomto smere je potreba rozšíriť všeobecnú úpravu právnických osôb dlhodobo známa a zdôraznil ju aj Legislatívny zámer Občianskeho zákonníkaschválený vládou SR ešte v roku 2009.
2)
Ten síce predpokladá, že nový Občiansky zákonník bude obsahovať všeobecnú úpravu právnických osôb, avšak vymedzenie rámca základných pravidiel spoločných pre všetky právnické osoby ostalo neohraničené.
Pracovný návrh rekodifikácie Občianskeho zákonníka (ďalej aj "návrh") predložený v ostatnom období na verejnú a odbornú diskusiu
3)
zahrnul do okruhu spoločnej úpravy aj problematiku rozhodnutí orgánov právnickej osoby, ich vád, následky vád a možností ich súdneho prieskumu. Ak nepochybujeme o tom, že prijímanie rozhodnutí orgánmi právnickej osoby je bežným javom v živote právnických osôb, prípadne, že vady rozhodnutí a ich následky môžu mať mnoho spoločných čŕt, je potrebné zámer predkladateľa navrhovanej úpravy len privítať.
V rámci takto vymedzenej problematiky prináša návrh viacero zásadných zmien. Jednou z nich sú spoločné pravidlá týkajúce sa možnosti internej a externej/súdnej kontroly rozhodnutí orgánov právnických osôb. V predkladanom príspevku sa pokúsime analyzovať navrhovanú právnu úpravu riešení nedostatkov rozhodnutí orgánov právnických osôb v podobe fakultatívneho režimu internej kontroly rozhodnutí orgánov právnických osôb a ich súdneho prieskumu. Naším cieľom je pritom upriamiť pozornosť nielen na vzťah internej a externej (súdnej) kontroly rozhodnutí orgánov, ale taktiež aj na požiadavky návrhu kladené na priebeh internej kontroly, zloženie revízneho orgánu právnickej osoby a jej členov, rozhodnutie revízneho orgánu ako výsledok internej kontroly a na to nadväzujúce procesné otázky spojené so súdnym prieskumom rozhodnutí orgánov právnickej osoby. Snahou je poukázať na viaceré úskalia nejasných formulácií predloženého návrhu, ktoré nie sú textačne precizované a môžu byť rizikové z pohľadu právnej istoty.
1. Interná kontrola nedostatkov rozhodnutí orgánov právnických osôb ako alternatíva k ich súdnemu prieskumu

§ 96 ods. 1 

"V stanovách možno určiť, ktorý orgán združenia rozhoduje spory I I vyplývajúce z vnútorných pomerov združenia a preskúmava rozhodnutia jeho I I orgánov. Ak nie je spor rozhodnutý týmto orgánom do šiestich mesiacov, tak I I sa môže dotknutá osoba obrátiť na súd."

Osobitné ustanovenia o rozhodnutí orgánov obchodných spoločností 

"(1) Ustanovenia o kontrole rozhodnutí orgánu združenia iným orgánom združenia sa nepoužijú na obchodné spoločnosti, ibaže by zákon ustanovoval inak."
Ako sme už v úvode naznačili, návrh prináša zásadnú zmenu v podobe
všeobecnej úpravy nedostatkov rozhodnutí orgánov
právnických osôb a alternatívnych možností ich preskúmania. Z pohľadu systematiky je návrh kontroly nedostatkov rozhodnutí orgánov právnických osôb zaradený do právnej úpravy spolkov - združení osôb, pričom navrhovaná právna úprava by sa mala použiť aj pre iné právnické osoby, napríklad nadácie, i keď vzhľadom na ich charakter a absenciu členstva iba primerane.
4)
V príspevku sme preto zvolili používanie rozsahovo širšej formulácie uplatnenia prieskumu vzťahujúceho sa na rozhodnutia orgánov (všetkých) právnických osôb súkromného práva a nielen na rozhodnutia orgánov združení osôb.
Okrem
všeobecnej úpravy súdneho prieskumu
vadných rozhodnutí orgánov právnických osôb (§ 99 a nasl. návrhu) návrh výslovne formuluje
fakultatívny režim internej kontroly
rozhodnutí orgánov. Keďže dvojstupňový interný prieskum je v návrhu formulovaný ako
opt-in mechanizmus
, príslušné ustanovenia návrhu sa uplatnia iba v prípade, ak stanovy právnickej osoby internú kontrolu rozhodnutí jej orgánov výslovne pripustia. Jej kontúry sú obsiahnuté v § 96 ods. 1 návrhu, ktorým sa spolu s ďalšími ustanoveniami do navrhovanej úpravy prinavracia tzv. spolková žaloba, ktorá bola prijatím procesných kódexov v roku 2016 zo zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej aj "zákon o združovaní občanov") vypustená. Zdá sa, že návrh rekodifikácie, obdobne ako formulácia spolkovej žaloby v pôvodnom § 15 zákona o združovaní občanov, predpokladá, že súdny prieskum má predstavovať iba subsidiárny opravný prostriedok nápravy oproti internému preskúmaniu rozhodnutia orgánu právnickej osoby.
5)
Podľa § 96 ods. 1 návrhu si právnická osoba môže v rámci organizačnej štruktúry
určiť orgán
, ktorý bude mať právomoc
rozhodovať sporné otázky vyplývajúce z vnútorných pomerov (orgán na riešenie sporov) a preskúmavať rozhodnutia jej orgánov (revízny orgán)
. Usudzujeme, že orgánom rozhodujúcim v druhej inštancii môže byť stanovami zriadený fakultatívny orgán (napr. revízna komisia, rozhodcovská komisia, kontrolná komisia a iné), prípadne bude na rozhodovanie v druhom stupni oprávnená členská schôdza alebo iný zákonom ustanovený orgán.
Napriek absencii všeobecnej úpravy je dvojstupňový mechanizmus kontroly v rámci súkromnoprávnych entít aj za súčasného stavu prípustný a pri niektorých typoch právnických osôb dokonca v praxi často využívaný.
6)
Osobitná zákonná úprava interného režimu kontroly rozhodnutí orgánov ďalším orgánom právnickej osoby je
de lege lata
obsiahnutá v družstevnom práve. Podľa § 231 ods. 3 OBZ má člen družstva právo podať odvolanie proti rozhodnutiu predstavenstva alebo stanovami určeného orgánu o jeho vylúčení na členskú schôdzu. Kým v uvedenom ustanovení zákonodarca výslovne predpokladá, že opravným prostriedkom člena družstva proti rozhodnutiu predstavenstva o jeho vylúčení je odvolanie, navrhovaná právna úprava takúto limitáciu, rešpektujúc spolkovú autonómiu, neustanovuje. Usudzujeme preto, že opravný prostriedok môže byť v stanovách označený rôzne, napríklad ako námietka alebo odvolanie, dôležitejšie však je, aby jeho aplikáciou bolo možné dosiahnuť zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, proti ktorému sa použije. Postupne v príspevku poukážeme na viacero rozdielov, ako aj podobností, ktoré návrh v porovnaní s vnútrodružstevnou kontrolou vylúčenia člena z družstva prináša.
1.1 Rozsah interného prieskumu rozhodnutí orgánov právnických osôb
Podľa zverejneného zdôvodnenia vychádza návrh z predpokladu, že predmetom prieskumu, či už interného, a následne externého, by mali byť
"akékoľvek rozhodnutia, ktoréhokoľvek orgánu"
právnickej osoby.
7)
V prvom rade usudzujeme, že vôľa navrhovateľa smeruje k tomu, aby sa prieskum rozhodnutí orgánov nelimitoval výlučne na rozhodnutia najvyššieho orgánu - členskej schôdze. Kontrola sa tak nemusí obmedzovať na rozhodnutia určitého typu orgánu v prvom stupni alebo na typ orgánu, ktorého revízne rozhodnutie by následne mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Výnimkou sú požiadavky na členov orgánu, ktorý rozhoduje v druhom stupni (§ 96 ods. 2 návrhu). Vítame, že návrh v tomto smere rešpektuje autonómny priestor právnickej osoby pri určení spôsobu rozhodovania o vnútorných sporoch. Pre porovnanie si dovolíme uviesť, že hoci súčasná právna úprava internej kontroly pri vylúčení člena družstva voľbu orgánu v prvom stupni nelimituje,
8)
interným orgánom preskúmania rozhodnutia je zo zákona obligatórne členská schôdza družstva. Následne môže vylúčený člen podať žalobu len proti rozhodnutiu členskej schôdze, ktorá rozhodovala ako odvolací orgán internej kontroly.
9)
Ďalej sa domnievame, že, zohľadňujúc spolkovú autonómiu právnickej osoby, by rozsah interného prieskumu mohol byť stanovami limitovaný tým spôsobom, aby sa aplikoval výlučne na jeden alebo viacero druhov rozhodnutí orgánu právnickej osoby, napríklad výlučne na rozhodnutia orgánu o vylúčení člena právnickej osoby. Pri ostatných rozhodnutiach orgánu by stanovy mohli upravovať jednostupňové interné rozhodovanie.
Vzhľadom na prípustný
neobmedzený rozsah predmetu interného prieskumu
bude potrebné podrobiť skúmaniu aj rozsah predmetu súdnej kontroly a zaoberať sa otázkou, či proklamovaná rozšírená konštrukcia súdneho prieskumu na všetky rozhodnutia orgánov právnických osôb nemôže predstavovať neadekvátny priestor na súdnu ingerenciu do vnútrospolkovej autonómie a samosprávy. Bližšie sa tejto otázke venujeme v príspevku neskôr.
1.2 Vylúčenie interného prieskumu rozhodnutí orgánov v práve obchodných spoločností
Podľa navrhovaného znenia, ktoré by sa malo pretaviť do nového zákona o obchodných spoločnostiach, sa možnosť
"interného prieskumu rozhodnutí orgánov iným orgánom právnickej osoby nebude uplatňovať v práve obchodných spoločností, ibaže by zákon
(zákon o obchodných spoločnostiach
- pozn. autoriek) ustanovil inak".
Zvolená formulácia navrhovaného znenia priestor na interný prieskum v práve obchodných spoločností výslovne ponecháva. Kladieme si preto otázku, v akých situáciách vidí predkladateľ návrhu reálnu možnosť na využitie dvojstupňového rozhodovania v obchodných spoločnostiach. Pre kapitálové spoločnosti pritom platí, že ich organizačná štruktúra v podobe základných orgánov, ich pôsobnosti a funkcie, ktorú primárne sledujú, je ustanovená zákonnou normou a ich rozhodovacie kompetencie sú v zásade jasne rozdelené, čím sa vylučuje, aby rozhodnutia spadajúce do pôsobnosti jedného orgánu boli preskúmané iným (fakultatívnym) orgánom spoločnosti.
10)
Domnievame sa tak, že priestor na aplikáciu internej kontroly rozhodnutí orgánov v práve obchodných spoločností je skôr minimálny a možnosti jej využitia budú priamo závisieť od novelizovanej úpravy pre družstvá, na ktorú si ešte musíme chvíľu počkať.
1.3 Miera závislosti internej a súdnej kontroly podľa návrhu
Artikulácia návrhu riešenej problematiky vyvoláva viaceré nejasnosti o miere previazanosti internej kontroly so súdnym prieskumom. Pre jednoznačnejšie definovanie ich vzájomného vzťahu je kľúčová otázka, či prebiehajúca interná kontrola rozhodnutia orgánu právnickej osoby
vylučuje alebo nevylučuje
súdny prieskum na podklade niektorej z návrhu predvídaných žalôb.
11)
Na prvý pohľad sa môže z návrhu javiť, že prebiehajúca interná kontrola síce vylučuje, aby počas šiestich mesiacov súd vo veci rozhodol, čo však samo osebe nevylučuje, aby samotná žaloba dotknutej osoby bola podaná na súd. Uvedené môže indikovať formulácia § 98 ods. 1 návrhu (
"rozhodnutie orgánu združenia, ktoré nie je preskúmateľné iným orgánom združenia, súd zruší, ak..."
), ktorá vylučuje, aby súd vo veci podanej žaloby rozhodol, ak je rozhodnutie preskúmateľné iným orgánom, nevylučuje však podanie žaloby vo veci samej. Vychádzame pritom z toho, že formálny predpoklad vyjadrený v § 98 ods. 1 návrhu ako "
rozhodnutie orgánu združenia, ktoré nie je preskúmateľné iným orgánom združenia
," musí byť splnený v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe. Ak by návrh sledoval zámer nevylúčiť možnosť podania žaloby počas internej kontroly, vynára sa otázka o možných procesných následkoch začatia súdneho konania počas prebiehajúcej internej kontroly. Je možné pritom uvažovať o dvoch situáciách. V prvej situácii by súd rozhodoval o žalobe podanej síce počas internej kontroly, avšak v čase rozhodovania súdu by interná kontrola už neprebiehala. Mohla skončiť vydaním revízneho rozhodnutia alebo mohla márne uplynúť šesťmesačná lehota, počas ktorej revízny orgán nerozhodol. Ak platí, že súd rozhoduje podľa stavu daného v čase vydania rozhodnutia, domnievame sa, že by sme mohli konštatovať naplnenie formálnej podmienky podľa § 98 ods. 1 návrhu. Márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty prvostupňové rozhodnutie orgánu právnickej osoby možno interpretovať ako nepreskúmateľné iným orgánom združenia. Ak by však revízny orgán skutočne rozhodol o prvostupňovom rozhodnutí ešte pred rozhodovaním súdu, takýto záver by zrejme vyznieval formalisticky a nekoncepčne. V druhej situácii by súd rozhodoval o žalobe podanej počas internej kontroly, ktorá v čase jeho rozhodovania stále prebieha, resp. neuplynula šesťmesačná lehota. V tomto bode by súd zrejme musel posúdiť prebiehajúcu internú kontrolu ako nedostatok formálnej podmienky podľa § 98 ods. 1 návrhu a žalobu z tohto dôvodu zamietnuť. Prerušenie súdneho prieskumu by bolo možné zrejmé len na základe spoločného návrhu účastníkov konania.
Oproti tomu, ak by sme vychádzali z predpokladu, že súdna kontrola má predstavovať iba subsidiárny opravný prostriedok nápravy vadného rozhodnutia, potom by malo byť možné uplatniť právo na súdnu ochranu iba v prípade, ak bol vyčerpaný interný opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu právnickej osoby a (i) revízny orgán rozhodnutie potvrdil, zmenil alebo zrušil, alebo (ii) márne uplynula zákonom ustanovená lehota, v ktorej revízny orgán v tejto veci nerozhodol.
12)
Uvedenému čiastočne zodpovedá formulácia úvodného § 96 ods. 1 druhá veta návrhu, podľa ktorého sa
"dotknutá osoba môže obrátiť na súd, ak nie je spor rozhodnutý týmto
(revíznym
- pozn. autoriek) orgánom do šiestich mesiacov".
Tu si v prvom rade dovolíme predostrieť potrebu korigovať formulačnú nepresnosť riešeného ustanovenia, ktoré upravuje právo domáhať sa súdnej kontroly výlučne v nadväznosti na
nerozhodnutie sporu
, pričom druhá právomoc interného orgánu spočívajúca v preskúmaní rozhodnutia orgánu právnickej osoby sa v texte opomína.
Pokiaľ bolo zámerom predkladateľa návrhu vylúčiť začatie súdneho konania pred tým, ako sa skončí interná kontrola, prípadne márne uplynie lehota na rozhodnutie revízneho orgánu, potom je namieste si klásť otázku, aký vplyv má prebiehajúca interná kontrola na plynutie lehôt podľa § 99 ods. 2 návrhu, v zmysle ktorého
"žalobu možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o prijatí rozhodnutia žalobca dozvedel, najneskôr však do šiest
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 2/2022

2/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov