LIBER IV, TITULUS IV: DE MINORIBUS VIGINTI QUINQUE ANNIS (pars reliqua) 4. kniha, 4. titul: O osobách mladších ako dvadsaťpäť rokov (posledná časť)

Cum minor quam quinque et viginti annis adversus eum, cum quo tutelae egit, restituitur, non ideo tutori contrarium tutelae iudicium restituendum est.

Keď niekto mladší ako dvadsaťpäť rokov je uvedený do pôvodného stavu proti tomu, s kým vedie spor z poručníctva, nesmie sa preto poručníkovi navrátiť protižaloba z poručníctva.

Etiamsi patre eodemque tutore auctore pupillus captus probari possit, curatorem postea ei datum nomine ipsius in integrum restitutionem postulare non prohiberi.

Tiež keby bolo možné dokázať, že nedospelý bol oklamaný pri zastupovaní poručníkom, ktorý bol zároveň jeho otcom, nezabraňuje sa opatrovníkovi, ktorý mu bol ustanovený neskôr, aby jeho menom žiadal navrátenie do pôvodného stavu.

Si filius emancipatus, contra tabulas non accepta possessione, post inchoatam restitutionis quaestionem, legatum ex testamento patris maior viginti quinque annis petisset, liti renuntiare videtur, cum et si bonorum possessionis tempus largiretur, electo iudicio defuncti repudiatum beneficium praetoris existimaretur.

Keby emancipovaný syn, potom ako neprijal držbu (pozostalosti) proti závetu a bolo začaté vyšetrovanie ohľadom uvedenia do pôvodného stavu, starší ako dvadsaťpäť rokov vymáhal odkaz z otcovho testamentu, uznáva sa, že odmieta spor, keďže aj keby lehota na držbu pozostalosti zostávala, zvolením si rozhodnutia zomretého by sa uznávalo, že pomoc prétora bola odmietnutá.

Si mulier, postquam heres extitit, propter aetatem abstinendi causa in integrum restituta fuerit, servos hereditarios ex fideicommisso ab ea recte manumissos retinere libertatem respondi: nec erunt cogendi viginti aureos pro libertate retinenda dependere, quam iure optimo consecuti videntur. nam et si quidam ex creditoribus pecuniam suam ante restitutionem ab ea reciperassent, ceterorum querella contra eos qui acceperunt ut pecunia communicetur, non admittetur.

Ak žena, potom ako sa stala dedičkou, bola pre svoj vek navrátená do pôvodného stavu, aby sa zdržala dedičstva, odpovedal som, že otroci patriaci do dedičstva, prepustení ňou riadne podľa fideikomisu, si zachovávajú slobodu: a nebudú musieť byť prinútení zaplatiť dvadsať zlatých v záujme zachovania slobody, ktorú, zdá sa, nadobudli plným právom. Lebo aj keby od nej niektorí z veriteľov znovu získali svoje peniaze pred navrátením do pôvodného stavu, požiadavka ostatných proti príjemcom, aby sa peniaze delili, nebude pripustená.

Minor viginti quinque annis adito praeside ex aspectu corporis falso probavit perfectam aetatem: curatores cum intellexissent esse minorem perseveraverunt in administratione: medio tempore post probatam aetatem ante impletum vicensimum quintum annum solutae sunt adulescenti pecuniae debitae easque male consumpsit. quaero cuius sit periculum: et quid si curatores quoque in eodem errore perseverassent, ut putarent maiorem esse et abstinuissent se ab administratione, curationem etiam restituissent, an periculum temporis, quod post probatam aetatem cessit, ad eos pertineat? respondi: hi qui debita exsolverunt liberati iure ipso non debent iterum conveniri. plane curatores, qui scientes eum minorem esse perseveraverunt in eodem officio, non debuerunt eum pati accipere pecunias debitas et debebunt hoc nomine conveniri. quod si et ipsi decreto praesidis crediderunt et administrare cessaverunt vel etiam rationem reddiderunt, similes sunt ceteris debitoribus, ideoque non conveniuntur.

Niekto mladší ako dvadsaťpäť rokov sa obrátil na správcu (provincie) a na základe (svojho) telesného vzhľadu ho klamlivo presvedčil, že dovŕšil vek (plnoletosti): keďže (jeho) opatrovníci vedeli, že je neplnoletý, pokračovali v spravovaní (jeho záležitostí): v čase medzi určením jeho veku a dovŕšením dvadsiateho piateho roku boli mladíkovi vyplatené dlhované peniaze a tie nevhodne vynaložil. Pýtam sa, kto znáša riziko a čo sa