Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Premlčanie pri náhrade škody spôsobenej porušením súťažného práva

DULAK, A. - DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, D.: Premlčanie pri náhrade škody spôsobenej porušením súťažného práva. Právny obzor, 103, 2020, č. 5, s. 357 - 371.
Limitation period in respect of
claims for compensation for damage caused by violation of competition law.
The EU Antitrust Damages Directive is intended to achieve greater harmonisation between private competition enforcement regimes across Member States, in pursuit of the expressed aim of the European Commission to encourage greater private enforcement of competition law. It is also intended to foster a complementary relationship between public and private enforcement. The Damages Directive introduced a minimum limitation period of five years for cartel damages claims. The Directive also includes a provision to suspend the limitation period during an investigation and any subsequent appeal process. Despite harmonisation efforts, some divergence will remain.
Key words:
limitation periods, competition law, damage
Prijatím zákona č. 350/2016 Z.z.
1)
Slovenská republika splnila svoju povinnosť transponovať do vnútroštátneho poriadku smernicu č. 2014/104/EÚ o určitých pravidlách upravujúcich žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (ďalej "smernica 2014/104/EÚ).
2)
Navrhnuté opatrenia majú zabezpečiť, aby nedochádzalo k narušovaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Ak k porušeniu došlo, smernica mala za cieľ harmonizovať právne prostredie tak, aby si každý (jednotlivec, podnik, či orgán verejnej moci) mohol na vnútroštátnych súdoch uplatniť nárok na náhradu škody, ktorú porušením súťažného práva utrpel.
Prvoradou a hlavnou zásadou prijatej právnej úpravy je plná kompenzácia za vytrpenú ujmu.
3)
Naplnenie tohto zámeru predpokladá, že každá poškodená osoba bude mať prístup k účinným mechanizmom nápravy. V prípade sporov o náhradu škody spôsobenej porušením súťažného práva to zároveň znamená vytvoriť podmienky pre prekonanie typickej štrukturálnej asymetrie. Pochopiteľnými sú preto snahy uľahčiť poškodeným preukazovanie skutočností dôležitých pre úspešné uplatnenie nárokov zo spôsobenej škody. Náprava nerovnakého prístupu k podstatným informáciám sa má korigovať napríklad úpravou práva poškodeného na získanie prístupu k dôkazom (preambula, bod 15), ustanoveniami o kvantifikácii rozsahu škody (preambula, body 46, 47), zavedením prezumpcie vzniku škody či zavineného konania žalovaného. Medzi takéto opatrenia možno radiť aj úpravu premlčania (preambula, bod 36).
4)
Predstavu o obsahu právnej úpravy premlčania v oblasti náhrady škody spôsobenej porušením európskeho súťažného práva načrtol ešte pred prijatím smernice 2014/104/EÚ Súdny dvor EÚ v spore Manfredi.
5)
Európsky súd zdôraznil, že pri absencii európskej úpravy je povinnosťou každého členského štátu upraviť premlčacie doby s cieľom zabezpečiť kompenzáciu škody spôsobenej dohodami či praktikami, ktoré sú v rozpore s článkom 81 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,
6)
s prihliadnutím na princípy ekvivalencie a efektívnosti. Ústrednou sa stala myšlienka, že žiadne z pravidiel týkajúcich sa súkromného vymáhania nárokov z porušenia súťažného práva nemôže byť účinným, ak je spojené s neefektívnym systémom premlčania.
7)
Z tohto dôvodu smernica 2014/104/EÚ zaraďuje právnu úpravu premlčania medzi svoje podstatné ciele.
8)
V rámci úvah o úprave premlčania sa pri žalobách z porušenia súťažného práva ukázali ako dôležité viaceré okolnosti. Predovšetkým nejednoznačnou sa javila potreba zakotviť dlhšie (objektívne) lehoty.
9)
Po ďalšie, pre nastavenie dĺžky premlčacej doby sa potrebným ukázalo rozlišovať medzi tzv. samostatnými (
stand-alone
) žalobami a následnými žalobami (
follow-on actions
). Dôvodom je odlišné postavenie poškodeného, ktorý sa po rozhodnutí orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v pomerne krátkej dobe dostane k informáciám postačujúcim na to, aby mohol podať žalobu. Pri hľadaní ideálneho riešenia sa počítalo aj s možnosťou nasledovať nastavenie premlčacích lehôt podľa smernice o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.
10)
Presadili sa však názory, že nastavenie identických premlčacích lehôt pre obidva prípady náhrady škody nemusí byť efektívne. Rozhodol poznatok, že pri žalobách z porušenia súťažného práva existuje omnoho osobitejší vzťah medzi verejným a súkromným vymáhaním práva, než v prípade žalôb na náhradu škody spôsobenej vadným výrobkom.
Smernica 2014/104/EÚ obsahuje vlastnú úpravu dĺžky premlčacích lehôt (článok 10) s predpokladom, že členské štáty v súlade s týmto článkom stanovia vo svojom právnom poriadku pravidlá uplatniteľné na premlčacie lehoty na podanie žalôb o náhradu škody. Dôvodom harmonizácie sa stali poznatky z prieskumu právnych poriadkov členských štátov, ktoré poukazovali na veľmi rozdielne nastavenie premlčacích lehôt - pri subjektívnej lehote variovali od jednoročnej (§ 1968 španielskeho občianskeho zákonníka) po desaťročnú lehotu vo Francúzsku (článok 2270 ods. 1 CC). Podobne pri objektívnych lehotách išlo o rozpätie od najkratšej - päťročnej lehoty (Maďarsko) po najdlhšie - tridsaťročné, zakotvené v kódexoch Rakúska, Nemecka a Luxemburska.
11)
Subjektívna premlčacia lehota, ktorú nastavila smernica 2014/104/EÚ na päť rokov, predstavuje dolnú hranicu jej dĺžky s tým, že jednotlivé štáty ju môžu predĺžiť. To že nepôjde o nepodstatnú reformu premlčania sa preukázalo už v čase prípravy smernice 2014/104/EÚ snahou niektorých členských štátov vyhnúť sa revízií existujúcej úpravy premlčania. Príkladom je Cyprus, Írsko a Veľká Británia, ktoré aj na "nový" prípad premlčania práva na náhradu škody ponechalo existujúcu šesťročnú premlčaciu dobu; obdobne postupovalo Luxembursko, ktoré desať, resp. tridsaťročnú premlčaciu dobu rozšírilo aj na prípady škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže.
12)
Subjektívna a objektívna lehota
Smernicou 2014/104/EÚ navrhnutý systém jedinej (subjektívnej) premlčacej lehoty v trvaní 5 rokov sa stal vzorom pre väčšinu
13)
právnych poriadkov skúmaných členských štátov Únie, a to aj napriek tomu, že nastavené predpoklady premlčania nezodpovedali tradíciám národných súkromnoprávnych poriadkov a ani pokusom unifikovať súkromné právo v prostredí jednotného európskeho trhu.
14)
Skúsenosti z implementácie smernice do národných poriadkov preukázali, že väčšina krajín s pôvodne jednou sústavou premlčacích dôb si zachovala takýto prístup aj v prípade škody spôsobenej porušením súťažného práva. Kombináciu subjektívnej a objektívnej lehoty prevzalo Slovinsko (5+10 rokov), Chorvátsko (5 + 15 rokov) a Poľsko (5 + 10 rokov), avšak s rozdielnym začiatkom plynutia objektívnej lehoty. Zatiaľ čo v Chorvátsku a Slovinsku dlhšia lehota začína plynúť vznikom škody (v Slovinsku sa navyše vyžaduje skončenie porušenia súťažného práva), v Chorvátsku objektívna lehota začne plynúť ukončením činnosti, ktorým sa porušuje súťažné právo.
15)
Zaujímavý je prístup Českej republiky a Slovenska, ktoré v rozpore s tradíciou úpravy dvojakých režimov premlčacej lehoty zakotvili len subjektívnu premlčaciu dobu. Podľa vysvetlenia, pri českej úprave
16)
bolo snahou harmonizovať vnútroštátny poriadok s európskym právom. Slovenský spoluautor porovnávajúcej štúdie
17)
sa dôvodmi takejto transpozície nezaoberá; možnosť aplikácie desaťročnej premlčacej doby upravenej v Obchodnom zákonníku považuje za diskutabilnú.
Za nejednoznačnú sa považuje znenie maďarskej právnej úpravy. Občiansky zákonník (
2013. évi V. törvény a Polgári Törvénykönyvről
) v § 6:22
(Elévu¨lés)
upravuje päťročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie momentom vzniku škody. Ustanovenie § 6:24 (
Az elévu¨lés nyugvása)
OZ však umožňuje suspendovať plynutie premlčacej doby, ak veriteľ z ospravedlniteľných dôvodov nemôže podať žalobu.
18)
Podľa niektorých názorov, takýto dôvod sa vzťahuje aj na skutočnosť, že veriteľovi nie je známa škoda. Autor štúdie upozorňuje, že ak sa odborná prax nestotožní s uvedeným výkladom, potom by maďarská právna úprava bola vybudovaná na systéme päťročnej objektívnej premlčacej lehoty, čo je v rozpore so zámerom smernice 2014/104/EÚ a jej ustanovením článku 10 ods. 2.
19)
Začiatok plynutia premlčacej lehoty
Osobitosťou úpravy v smernici 2014/104/EÚ je stanovenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Smernica uvádza moment začiatku behu premlčacej doby v článku 10 ods. 2 ako kombináciu špecificky subjektívneho kritéria (žalobca sa dozvie alebo možno odôvodnene predpokladať, že sa dozvedel)
20)
a objektívneho prvku (došlo k skončeniu porušenia práva hospodárskej súťaže). Text smernice umožňoval členským štátom vymedziť začiatok plynutia premlčacej doby aj inak. Túto opciu využilo napríklad Nemecko, ktoré pre začiatok plynutia premlčacej doby určilo koniec roka, keď sa na uplatnenie práva naplnili predpoklady vyžadované smernicou.
21)
Zámerom prijatej formulácie bolo predovšetkým vylúčiť situácie, aby premlčacia lehota začala plynúť ešte pred skončením porušenia práva hospodárskej súťaže. Inšpiráciu pre takéto riešenie poskytol Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Manfredi.
22)
Ukázalo sa, že ak by premlčacia lehota začala plynúť skôr, napríklad momentom uzavretia kartelovej dohody, bolo by veľmi pravdepodobné, že by to viedlo k faktickej nemožnosti výkonu práva na náhradu škody; osobitne, ak by premlčacia lehota bola krátka a neexistovala by možnosť jej prerušenia. Navyše, pri trvalom alebo opakovanom porušení súťažného práva by nebolo možné vylúčiť uplynutie premlčacej lehoty ešte predtým, ako došlo k skončeniu porušenia súťažného práva.
23)
Pôvodné odporúčanie Komisie a obdobný názor generálneho advokáta
24)
o tom, že smernica by mala výslovne ustanoviť zákaz plynutia premlčacej lehoty pred skončením pokračujúceho alebo opakujúceho sa porušenia súťažného práva sa do finálneho znenia smernice 2014/104/EÚ nedostali. Postup zákonodarcu tak zostáva zdrojom diskusií.
25)
Vedomosť o porušení pravidiel hospodárskej súťaže
Podľa článku 10 smernice 2014/104/EÚ nesmú premlčacie lehoty začať plynúť skôr, než sa porušenie práva hospodárskej súťaže skončí a než sa žalobca dozvie (
the claimant knows
) alebo než možno odôvodnene predpokladať, že sa dozvedel (
claimant can reasonably be expected to know
)
26)
o správaní a o tom, že toto správanie predstavuje porušenie práva hospodárskej súťaže; ďalej o skutočnosti, že v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže utrpel škodu, ako aj a o totožnosti porušiteľa.
Začiatok plynutia premlčacej lehoty je tak podmienený reálnou (
actual knowledge
) alebo predpokladanou znalosťou (
constructive knowledge
) poškodeného o tom, že došlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže. Obdobnú (európsku) konštrukciu obsahovala aj smernica 85/374/EHS o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 294/1999 Z.z. v platnom znení. Aj dosiaľ platný Obchodný zákonník pri úprave premlčania pri práve na náhradu škody (§ 398) vyžaduje na začiatok plynutia premlčacej lehoty naplnenie predpokladu, že "sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu". Naproti tomu pre začiatok plynutia premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka sa vyžaduje vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ). Rozdiel v terminologickom vyjadrení je značný - na rozdiel od Občianskeho zákonníka, kde sa skúma faktická vedomosť danej osob
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 5/2020

5/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov