Procesnoprávne zneužitie práva: vlastnosti, aplikácia a následky v civilnom súdnom procese (1. časť)

Takouto záverečnou myšlienkou sme zakončili publikáciu, v ktorej sme sa venovali komplexným otázkam zákazu zneužitia práva prioritne v práve hmotnom, konkrétne občianskom, ako aj obchodnom - so zameraním sa na právo obchodných spoločností s nevyhnutným prieskumom teoretickoprávneho pozadia tohto právneho mechanizmu . Ak je každé recenzné konanie výberovým konaním na úspešnosť predkladaného článku, malo by byť z jeho obsahu a spôsobu zrejmé, že prináša nové zistenia, minimálne v kontexte svojho spôsobu spracovania prezentovaného predmetu výskumu, alebo v zmysle vzájomných spojovacích prvkov jednotlivých dielčích častí, z ktorého je príspevok "atómovo" vyskladaný. Predmetom predkladaného príspevku nie je zámer venovať sa otázke zneužitia práva a jeho súvisiaceho zákazu v oblasti hmotného práva, avšak - považujeme za potrebné v minimálnom rozsahu poukázať na jeho základné teoretickoprávne a hmotnoprávne východiská, keďže hmotnoprávne podhubie - ako budeme môcť vidieť - má veľakrát následky v procesnom práve.

V. Knapp uvádza, že Historický vývoj úvah nad možnosťou zneužitia práva , ktorým predchádzali historické diskusie prameniace z diverzity medzi sociologickou koncepciou vnímania výkonu subjektívnych práv - a pozitivistickou koncepciou, inak povedané, názorové rozdiely medzi Louisom Josserandom a Marcelom Planiolom v 19. storočí, ktoré boli ovplyvnené kodifikačnými posunmi písaného práva zo začiatku tohto storočia, musíme ponechať stranou, avšak môžeme zjednodušene záverovať, že prístup ustúpil sociologickému určeniu subjektívnych práv, ich účelu, určeniu a vnímaniu tretích osôb vrátane ich komplexného postavenia pri výkone subjektívneho práva. Pri spätnom pohľade pred uvedené obdobie môžeme konštatovať, že inštitút zákazu zneužitia práva zažil istý vývoj aj v stredoveku - pramienac z úvah nad možnosťou zneužívania vlastníckeho práva vo forme práva stavby. Jeho nízky výskyt v tomto období možno zjendodušene označiť aj ako následok jeho predošlej neexistencie, keďže v rímskom práve možno vystopovať iba náznaky korekčných klauzúl, ktoré niesli len niektoré prvky ponašom chápaného zákazu zneužitia práva, avšak bez explicitného pomenovania zneužitia práva a jeho zákazu ako právneho inštitútu .

Bez snahy o terminologický exkurz pokusov o vymedzenie zneužitia práva, ktorý sme už vykonali v skôr citovanej publikácii, zovšeobecnením môžeme uviesť, že , a to práv relatívnych alebo absolútnych. Zákaz zneužitia práva je klasická súkromnoprávna zásada, keďže ťažisko zneužitia subjektívnych práv je nepochybne v súkromnom práve, aj keď v jednotlivostiach nemožno celkom vylúčiť prípady zneužitia subjektívnych práv ani v právnych vzťahoch upravených normami verejného práva Inštitút zákazu zneužitia práva je upravený generálne pre oblasť súkromného práva v ustanovení a svoje nadviazania nachádza v jednotlivých právnych odvetviach

Ako je to zrejmé z úvodu k tomuto článku, hmotnoprávny výskum skutočne nie je prioritou týchto riadkov. Interdisciplinárnymi otázkami zneužitia práva sme sa okrem už citovanej publikácie zaoberali vo viacerých príspevkoch, zameraných napr. na preskúmanie, aké práva môžu byť zneužívané , kým môžu byť zneužívané so zameraním sa na spoločníkov obchodných spoločností , ale aj na legislatívny vývoj zákazu zneužitia práva , zneužívanie práva obchodnou spoločnosťou vrátane zamerania sa na daňové konanie , rovnako ako na následky zneužitia práva v rozsahu obchodného práva a systematike následkov vo vzťahu k občianskemu právu . Zaoberali sme sa aj europeizáciou tohto právneho inštitútu , dokázali sme identifikovať konkrétne formy zneužitia práva a v rozsahu hmotného práva sme vykonali aj prieskum rozhodovacej činnosti všeobecných súdov . Avšak, aj napriek smerovaniu tohto článku považujeme za potrebné upozorniť už na tomto mieste, že , a ako uvidíme neskôr, napr. zneužitie práva spoločníka obchodnej spoločnosti na informácie bude mať za následok procesný neúspech - teda ako výsledok súdneho konania. Jednotlivé zásadné zistenia budeme vždy v texte označovať číslom, z ktorých by sa následne mal stať poctivý základ pre formuláciu hutného a obsahovo nie skúpeho záveru.

Významnou publikáciou, pokiaľ ide o zneužitia práva, je od kolektívu autorov pod vedením Uchého, Maslowskeho a Troupa . Publikácia obsahuje príspevok Pulkrábka , venujúci sa zneužitiu práva v súkromnom práve, v ktorom formuluje zaujímavú myšlienku, a to, že Bez snahy o terminologické uchopenie zákazu zneužitia práva v rovine hmotného práva, ako výstižne uvádza Lavický , Už z týchto citovaných názorov možno abstrahovať, že následky zneužitia práva sa prejavujú v prípade a teda

Čo je teda inštitút zákazu zneužitia práva v procesnoprávnom chápaní? Podľa nášho názoru ide o inštitút, ktorý popiera rýdzo pozitivistickoprávne vnímanie objektívneho práva. Považujeme za podstatné v danom súvise - pri akejkoľvek snahe o argumentáciu zneužitím práva - dať do pozornosti . Nepopierame, že pri argumentácii, ktorou budeme odôvodňovať zneužitie práva, maju váhu aj ostastné výklady, a to jazykový, systematický, logický, historický a komparatívny, avšak - ako si ukážeme neskôr, pre argumentáciu v prospech zneužitia práva bude teleologický výklad právnych noriem a pravidiel obsiahnutých v právnom poriadku, z nášho pohľadu, tým najdôležitejším. Môžeme s istou dávkou zjednodušenia konštatovať, že teleologická metóda výkladu práva, právnej normy, právneho ustanovenia je zisťovaním a predovšetkým hľadaním účelu právnej normy, cieľa zákonodarcu. Teleologický výklad právnych predpisov ponúka alternatívy tam, kde jazykový a systematický výklad právnych predpisov nedáva odpovede vo vzťahu k zisteniu obsahu danej právnej normy Rovnako platí, že ak by mal mať subjekt práva záujem na dodrživaní zákona a záujem na konaní mal by teda logicky poznať uvádzaný, teleologickým výkladom hľadaný - účel zákona. Je však na druhej strane otázne, ako a v akom rozsahu je v podmienkach dneška adresát práva schopný nájsť účel konkrétneho práva, ktoré mu adresuje zákonodarca, ak si uvedomíme neustály nárast kvantity právnych predpisov a ich nezjednodušovanie; ba naopak, stretávame sa v podmienkach existujúcej partokracie s tendenciou prispôsobovať obsah právneho poriadku jednotlivým zámerom vládnucej väčšiny, čím dochádza k diverzite, rozdrobenosti a nekoherentnosti právnych predpisov. Tento stav môže, prirodzene, prispievať k narušeniu dôvery v právny poriadok, k narušeniu jeho prehľadnosti a predovšetkým k narušeniu objektívnej možnosti spoznať už pertraktovaný účel konkrétneho práva, jeho sociálne určenie či maximálny rozsah. To následne nabáda subjekty práva "využiť" právny poriadok na čo najväčšiu maximalizáciu svojich práv a pozícií, čo logicky môže viesť k tzv. "nadužívaniu práv", teda využívaniu práv a právom aprobovaných pozícií spôsobom zasahujúcim do p