Rodné číslo v pracovnej zmluve

Právny¹⁾ úkon, ktorý sa v kontexte tohto článku príkladmo obmedzuje len na pracovnú zmluvu alebo niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, musí spĺňať určité zákonné náležitosti platnosti. Platnosť je základným atribútom záväznosti práv a povinností účastníkov, ktoré im vyplývajú z právnych vzťahov založených právnymi úkonmi. Z hľadiska platnosti každého právneho úkonu je nevyhnutné označenie zmluvných strán a ich náležitá identifikácia. Kým absencia označenia zmluvných strán zapríčiní absolútnu neplatnosť právneho úkonu, neúplná či chybná identifikácia automaticky takýto právny účinok nemá. Nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel.²⁾

Žiadne ustanovenie Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len "Zákonník práce") výslovne nepredpisuje povinné identifikátory zmluvnej strany. Zamestnávateľ sa tak zvyčajne identifikuje rovnako ako vo svojich obchodných dokumentoch.³⁾ Uvádzanie obchodného mena je pritom samozrejmosťou, ale nie povinnosťou, pokiaľ je nepochybné, kto je účastníkom právneho úkonu, ak, navyše, pracovnoprávne predpisy neobsahujú povinnosť označiť zamestnávateľský subjekt jeho obchodným menom.⁴⁾ Identifikátory požadované od zamestnanca majú v praxi skutočné široký diapazón. Na internetových stránkach možno dohľadať rôzne "zaručene použiteľné" vzory pracovnej zmluvy alebo niektorej dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré vyžadujú vyplniť na identifikáciu zmluvnej strany súčasne, ale aj v rôznych kombináciách: meno a priezvisko zamestnanca, rodné priezvisko, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu/pasu/iného identifikačného dokladu, adresu bydliska, emailovú adresu, telefónne číslo, rodinný stav a pod. Skôr, ako sa zamestnávateľ rozhodne pre editovanie niektorého vzoru, mal by kvalifikovane posúdiť, ktoré údaje zamestnanca môže z pohľadu pravidiel ochrany osobných údajov pre identifikáciu zmluvnej strany vôbec vyžadovať.

V načrtnutých súvislostiach upriamujeme pozornosť na oprávnenosť zamestnávateľa získať a spracúvať rodné číslo zamestnanca na pracovnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve, a to v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ďalej len "GDPR") a pripravovaného zákona o ochrane osobných údajov, ktorým sa zruší zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len nový "zákon o OOÚ").⁵⁾

Rodné číslo je osobným údajom, pretože umožňuje identifikovať konkrétnu fyzickú osobu. V podmienkach Slovenskej republiky⁶⁾ je to jedinečný a trvalý identifikátor fyzickej osoby, z ktorého je možné určiť aj ďalšie osobné údaje, a to dátum narodenia (vek) a pohlavie. Rozoznávame medzi bežnými (všeobecnými) osobnými údajmi a tzv. citlivými údajmi, ktorých spracovanie podlieha sprísneným pravidlám ochrany. Terminológiou zatiaľ platného a účinného zákona č. 122/2013 Z.z. a pripravovaného nového zákona o OOÚ v prípade citlivých údajov ide o osobitnú kategóriu osobných údajov.

Zákon č. 122/2013 Z.z. spomína všeobecne použiteľný identifikátor (rodné číslo) v § 13 ods. 2 v súvislosti s obmedzením jeho použitia len na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Ustanovenie § 13 je uvádzané nadpisom "". Na základe danej systematiky Úrad pre ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len "Úrad") považuje/považoval rodné číslo za citlivý údaj.⁷⁾

Nový zákon o OOÚ inovuje viaceré pravidlá ochrany osobných údajov a systematika zákona č. 122/2013 Z.z. je zásadne "prekopaná". V súlade s § 17 ods. 1 nového zákona o OOÚ sa citlivými údajmi rozumejú taxatívne vymedzené údaje. Ide o údaje "." Spracúvanie citlivých osobných údajov sa zakazuje, až na desať vý