SP XVII/2020 (37/2016)

Zo súdnej praxe, č. 4/2016, s. 174 – 178.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obdo 12/2013, týkajúce sa
§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
§ 241 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku

Skutkový stav:

Okresný súd Č. rozsudkom z 20. apríla 2010, č. k. 4 Cb 62/2006-329 vyhovel žalobe a žalovanému u l o ž i l povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 329,95 eur istiny s 13 % úrokom z omeškania od 16. septembra 2005 do zaplatenia a 1 746,76 eur na účet jeho zástupcu náhradu trov konania. Návrh žalovaného na náhradu zavinených trov konania zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z pretlmočených dôkazov mal za preukázané dodanie nábytku 20. júna 2005 žalovanému čo do druhu a ceny, špecifikovaného vo faktúre č. 1270/05/W zo 17. júna 2005, splatnej 15. septembra 2005. Tovar bol dodaný na základe faxovej objednávky žalovaného. Dokladom o dodaní tovaru je špecifikácia dodaného tovaru na č. l. 17 a medzinárodný nákladný list (CMR) potvrdený pracovníkom žalovaného. Dodaný tovar v cenovom vyjadrení predstavoval sumu 100 318,20 Sk (3 329,95 eur). Súčasťou ustáleného skutkového stavu bola aj dohoda zmluvných strán, obsiahnutá vo faktúre a to: „Vyhlasujem, že akceptujem túto faktúru a tým uznávam v nej obsiahnutý záväzok.

Do okamihu úplnej úhrady tejto faktúry, tovar ostáva vlastníctvom žalobcu“. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný tovar predával zákazníkom svojím menom a nie menom žalobcu. Predával ho na svoj účet, nie na účet žalobcu. Žalovaný nepreukázal vrátenie ani jednej zásielky od 3. novembra 2011 doteraz, s výnimkou reklamovaných zásielok. Tým nepreukázal hmotnoprávny základ pre komisionársky vzťah, kedy tovar možno vrátiť nielen z titulu nedostatkov, ale aj preto, že ho nemožno predať. Nepreukázal ani to, že by nebolo došlo k predaju sporného tovaru tak, ako tvrdil, pretože ho fyzicky nepredložil stanoveným spôsobom k obhliadke. Nepreukázal právne vzťahy medzi žalobcom a tretími osobami. Nepreukázal platby provízie z účtu žalobcu na účet žalovaného. Tzv. platba provízie pre navýšenú kúpnu cenu o 8 % je zavádzajúce tvrdenie. Kúpna cena v navýšenej časti je ziskom predávajúceho – žalovaného, o ktorú si tento kúpnu cenu navýšil. Každý podnikateľský subjekt podniká s cieľom dosiahnutia zisku. Dodanie tovaru v stanovenom rozsahu za uvedenú cenu žalovaný ani nespochybnil.

Súd na daný právny vzťah aplikoval Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru oznámený pod číslom 160/1991 Zb. (ďalej len Dohovor), pretože zmluvné strany majú miesto podnikania v rôznych štátoch a sú zmluvnými štátmi. Poukázal na čl. 11 a čl. 14 ods. 1 Dohovoru s tým, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému tovar čo do druhu, ceny, množstva špecifikovaného vo faktúre č. 1270/05/W zo 17. júna 2005, splatnej 15. septembra 2005, na základe objednávky žalovaného.

Súd mal ďalej za preukázané dodanie tovaru listinnými dôkazmi a nespornými tvrdeniami účastníkov konania, pretože žalovaný po celú dobu konania nespochybnil dodanie tovaru v uvedenom množstve, druhu a cenovom vyjadrení. Sporné bolo len to, že dodaný tovar nezodpovedal vždy objednávke. Predmetom sporu nie je tovar v celom rozsahu objednávky, v každom spore je len tá časť objednaného tovaru, ktorý žalovaný skutočne prevzal a ktorý mu bol vyfakturovaný, čo potvrdil podpisom zodpovedného pracovníka.

Súd prvého stupňa ustálil, že žalobca so žalovaným uzavreli v rámci faktúry č. 1270/05/W platnú dohodu o výhrade vlastníctva. Podľa čl. 4 Dohovoru však nemožno na dohodu o výhrade vlastníckeho práva aplikovať Dohovor ani všeobecné zásady, ani medzinárodné právo súkromné, ale bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 445 Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“). Z platnej dohody o výhrade vlastníckeho práva vyplýva, že pri dojednaní tohto práva sa žalovaný nestal vlastníkom tovaru až do jeho zaplatenia a žalobca mal právo voľby, či bude požadovať zaplatenie kúpnej ceny, alebo vydanie tovaru. Právo voľby má žalobca ako predávajúci, nie žalovaný ako kupujúci. Kupujúci teda nemôže nútiť predávajúceho, aby tovar prevzal, keď predávajúci uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny. Keďže žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej dodal tovar žalovanému, žalovanému vznikla povinnosť podľa čl. 53 Dohovoru za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu v dobe splatnosti, dohodnutej vo faktúre. Žalovaný v lehote splatnosti kúpnu cenu nezaplatil, preto sa dostal do omeškania s platením. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu 100 318,20 Sk spolu s 13 % úrokom z omeškania od 16. septembra 2005 až do zaplatenia.

Pokiaľ ide o reklamáciu nedostatkov tovaru, počas celého konania súd vyzýval žalovaného, aby predložil reklamáciu, doručenku, z ktorej by bolo zrejmé, že v záručnej lehote reklamoval konkrétne nedostatky, že uplatnil konkrétne právo zo zodpovednosti za nedostatky. Žalovaný počas celej doby nepredložil dôkazy a nedoložil ani hromadnú reklamáciu, v ktorej by jednotlivé dodávky boli konkretizované. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu nedostatkov dodaného tovaru a ich uplatnenie v záručnej lehote zákonným spôsobom v zmysle čl. 38 Dohovoru, preto jeho právo zaniklo. Nestotožnil sa ani s obranou žalovaného, obsahom ktorej bolo započítanie pohľadávok. Napriek niekoľkým výzvam súdu, žalovaný nekonkretizoval, ktoré pohľadávky započítal s konkrétnymi pohľadávkami žalobcu, kedy došlo k započítaniu a nepredložil k tejto skutočnosti žiadne dôkazy. Uplatnená pohľadávka teda nezanikla započítaním. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žalobe vyhovel.

Okresný súd Č. opravným uznesením z 13. septembra 2010, č. k. 4 Cb 62/2006-345 opravil označenie žalovaného na správne označenie M. Č., dátumom narodenia, Z. 1596, K. n. K.

Krajský súd v Ž. na odvolanie žalovaného vec prerokoval a rozhodol rozsudkom z 9. novembra 2011, č. k. 13 Cob 363/2010-365 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d i l a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 137,53 eur náhrady trov odvolacieho konania.

K odvolaciemu dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, keď vec bola na pojednávaní 20. apríla 2010 prerokovaná a rozhodnutá v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, uviedol, že žalovaným tvrden