SP XXVI/2020 (12/2017)

Zo súdnej praxe, č. 2/2017, s. 66 - 70.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn 3 Cdo 223/2016, týkajúce sa
§ 135 Občianskeho súdneho poriadku
§ 193 Civilného sporového poriadku
§ 37 Občianskeho zákonníka

Skutkový stav:

Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd určil, že: a/ je výlučnou vlastníčkou v žalobe špecifikovaných nehnuteľností (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), b/ žalovaný v prvom rade nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, c/ je neplatná kúpna zmluva uzavretá 20. októbra 2008, ktorou žalovaný v druhom rade predal sporné nehnuteľnosti žalovanému v prvom rade (ďalej len „kúpna zmluva z 20. októbra 2008“). Zároveň žiadala, aby súd zaviazal: d/ žalobkyňu zaplatiť žalovanému v druhom rade sumu 25 762,27 eur v lehote šiestich mesiacov od zápisu jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, e/ žalovaného v druhom rade zaplatiť žalobkyni sumu 6 789,29 eur titulom náhrady škody a napokon f/ žalovaného v druhom rade zaplatiť žalovanému v prvom rade sumu vo výške prijatého plnenia podľa kúpnej zmluvy.

Na odôvodnenie žaloby žalobkyňa poukazovala na to, že v minulosti prechádzala ťažkým životným obdobím a mala aj finančné problémy, v dôsledku ktorých nebola schopná splácať úver poskytnutý obchodnou spoločnosťou A., s. r. o. V tejto situácii jej žalovaný v druhom rade ponúkol, že za ňu uhradí dlh, ak na neho „formálne prepíše dom“, pričom v dome môže naďalej bývať. Pristúpila k navrhnutému riešeniu a 10. októbra 2008 so žalovaným v druhom rade uzavrela kúpnu zmluvu o prevode sporných nehnuteľností (ďalej len „kúpna zmluva z 10. októbra 2008“), hoci v skutočnosti nebolo jej vôľou previesť na neho vlastníctvo. V rozpore s prísľubom, ktorý dostala, jej kúpna cena nebola vyplatená a žalovaným v druhom rade bola dokonca vyzvaná, aby sporné nehnuteľnosti vypratala. Navyše, dodatočne sa dozvedela, že žalovaný v druhom rade predal sporné nehnuteľnosti žalovanému v prvom rade. Z týchto dôvodov žalobkyňa zastávala názor, že je neplatná (§ 37 ods. 1 a § 49a OZ) tak kúpna zmluva z 10. októbra 2008, ako aj kúpna zmluva z 20. októbra 2008. So zreteľom na neplatnosť týchto právnych úkonov ju treba naďalej považovať za výlučnú vlastníčku sporných nehnuteľností.

Okresný súd rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol aj o trovách konania. Žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovaného v druhom rade zaplatiť žalobkyni 6 789,29 eur vylúčil na samostatné konanie.

V odôvodnení uviedol, že skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal sú odlišné od okolností, z ktorých vychádzal trestný súd, pričom závery trestného súdu nemajú sami o sebe vplyv na platnosť kúpnej zmluvy z 10. októbra 2008. Vykonaným dokazovaním nebolo v tomto civilnom spore preukázané, že žalobkyňa nemala v úmysle sporné nehnuteľnosti predať žalovanému v druhom rade a že ním bola uvedená do omylu. Súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalovaného v druhom rade, že zmluva o pôžičke 1 000 000 Sk nebola uzavretá. Dospel k názoru, že žalobkyňa vedela od začiatku, že podpisuje kúpnu zmluvu a sporné nehnuteľnosti predáva. Vedela aj to, že jej dlh voči A., s. r. o. je už uhradený. O rozsahu dlhov a finančnej situácii nemohla byť žalobkyňa uvedená do omylu žiadnou cudzou osobou, lebo všetky doklady posielali veritelia na jej adresu a žalobkyňa doručované zásielky preberala. Žalovaný v druhom rade sa o jej dlhoch dozvedel až na základe jej informácií. Žalovaný v druhom rade preukázal, že mal peniaze na kúpu sporných nehnuteľností. Dodatok ku kúpnej zmluve z 10. októbra 2008 je verejnou listinou, preto jej obsah treba považovať za pravdivý, pokiaľ nie je preukázaný opak.

V danom prípade žalobkyňa písomne potvrdila, že prevzala celú kúpnu cenu, bolo teda na nej, aby preukázala, že sa tak nestalo. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že jej kúpna cena nebola vyplatená. Ak by aj kúpna cena nebola v plnej výške zaplatená, nezakladalo by to neplatnosť kúpnej zmluvy z 10. októbra 2008 (len dôvod na odstúpenie od nej). Súd prvej inštancie preto vychádzal zo záveru, že účinne neodstúpila od kúpnej zmluvy z 10. októbra 2008. Uzavrel, že táto zmluva je platná.

Pokiaľ žalobkyňa žiadala určiť, že žalovaný v prvom rade nie je vlastníkom sporných nehnuteľností a že je neplatná kúpna zmluvy z 20. októbra 2008, súd prvej inštancie zamietol jej žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení [§ 80 písm. c) OSP], lebo rozhodnutie o tom by neodstránilo stav právnej neistoty žalobkyne a neviedlo by k zmene (obnoveniu) evidencie vlastníckych práv v katastri v jej prospech. A pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva z 10. októbra 2008 je neplatná, napriek tomu však od nej odstúpila, v podstate potvrdila, že tento úkon sama považuje za platný (odstúpiť možno len od platnej zmluvy).

Krajský súd na odvolanie žalobkyne napadnutý rozsudok zmenil v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníctva žalobkyne; odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie) určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v druhom rade sumu 25 762,27 eur do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil. Rozhodol aj o trovách konania.

K dôvodom zmeny napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v „prehľade udalostí“, ktoré sa odohrali pred a po uzavretí kúpnej zmluvy z 10. októbra 2008, na prvom mieste uviedol zmluvu o úvere, ktorú žalobkyňa uzavrela 6. decembra 2007 s A., s. r. o. Podľa tejto zmluvy bola žalobkyni poskytnutá suma 200 000 Sk s tým, že žalobkyňa A., s. r. o. vráti 714 000 Sk. Podľa súdnej praxe sa úroky a poplatky, ktoré takto vysoko presahujú istinu, považujú za neplatne dojednané, v dôsledku čoho nevzniká dlžníkovi povinnosť zaplatiť ich veriteľovi. Z vykonaného dokazovania a výpovede samotného žalovaného v druhom rade v civilnom aj trestnom konaní mal odvolací súd preukázané, že žalovaný v druhom rade vedel o dlhu žalobkyne, ktorý bol motívom pre všetky úkony smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy z 10. októbra 2008. Žalovaný v druhom rade vyhľadal žalobkyňu, nepomáhal jej ale pri tom tak, aby sa domohla ochrany svojich práv z úverovej zmluvy, pričom (ak by takáto jeho pomoc bola efektívna) by d