SP XXVIII/2020 (21/2017)

Zo súdnej praxe, č. 3/2017, s. 113 - 115.

Rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 V Cdo 1/2017, týkajúci sa
§ 76 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku
§ 102 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku
§ 48 ods. 2 Civilného sporového poriadku

Skutkový stav:

Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľností (stavby a zastavaného pozemku), ktorá sú v katastri nehnuteľností vedené ako vlastníctvo obchodnej spoločnosti I., je naďalej obchodná spoločnosť E., aj keď tieto nehnuteľnosti previedla na obchodnú spoločnosť I. kúpnou zmluvou z 27. januára 2005 (ďalej len „kúpna zmluva“).

Kúpna zmluva bola totiž uzatvorená napriek zákazu predaja týchto nehnuteľností vyplývajúceho z predbežného opatrenia právoplatne nariadeného rozhodnutím okresného súdu. Žalobca zastával názor, že porušenie takéhoto zákazu zakladá absolútnu neplatnosť zmluvy, preto ani nedošlo k prevodu nehnuteľností na žalovanú.

Okresný súd (ďalej „súd prvého stupňa“) rozsudkom určil, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností je obchodná spoločnosť E.

Vychádzal z toho, že žalobca preukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení [§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] a výsledky vykonaného dokazovania viedli k skutkovým zisteniam umožňujúcim prijať právny záver, že kúpna zmluva je z dôvodov uvedených v žalobe absolútne neplatná [§ 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ“)].

Žalovaná podala proti tomuto rozsudku odvolanie.

Krajský súd, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Samostatným výrokom pripustil proti tomuto rozsudku dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 OSP.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu sú správne závery súdu prvého stupňa o existencii žalobcovho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Odvolací súd konštatoval, že skoršie rozhodnutia vydané správnymi orgánmi alebo súdmi v správnom súdnictve, ktoré majú súvis so spornosťou vzťahu procesných strán, v danom prípade - vzhľadom na odlišnosť okruhu dotknutých subjektov - nezakladajú prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Pokiaľ žalovaná vytýkala súdu prvého stupňa, že slovným spojeniam použitým v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. mája 2008 sp. zn. 1 Sžo 101/2007 (teda pojmom „účinky právneho úkonu“ a „účinnosť právneho úkonu“) pripisoval neadekvátny právny význam, odvolací súd uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého „nakladanie s nehnuteľnosťou“ predstavuje už len uzatvorenie kúpnej zmluvy. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu je kúpna zmluva absolútne neplatná z dôvodu, že bola uzatvorená napriek súdom nariadenému zákazu sporné nehnuteľnosti predať, darovať alebo inak scudziť.

Odvolací súd za právne zásadného významu považoval otázku, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti sú majetkom zaniknutej obchodnej spoločnosti, ak by vyhovením žalobe mohlo dôjsť v súlade s ustanovením § 75a Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“) k priaznivému ovplyvneniu právneho postavenia žalobcu, ktorý je vo vzťahu k zaniknutej spoločnosti veriteľom v prebiehajúcich exekučných konaniach (ďalej len „dovolacia otázka č. 1“).

Vzhľadom na rozdielnosť obsahu právnych pojmov „účinnosť zmluvy“, ktorý predstavuje obligačno-právny dôsledok zmluvy (viazanosť