Súdne precedensy - VYBRANÉ - RINGIER AXEL SPRINGER SLOVAKIA, A.S. proti Slovenskej republike (č. 4)

Sťažujúca sa spoločnosť je súkromná obchodná spoločnosť, založená v roku 1990 podľa slovenského právneho poriadku, so sídlom v Bratislave. Je multimediálnym vydavateľstvom.

Vláda bola zastúpená svojou spoluzástupkyňou, pani M. Bálintovou, z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Skutkové okolnosti prípadu tak, ako boli predložené stranami, možno zhrnúť takto.

Dňa 13.júla2012 sťažujúca sa spoločnosť odvysielala v rámci rubriky "Celebrity", prístupnej prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, krátky program obsahujúci rozhovor s populárnym slovenským spevákom X. s názvom "[X.] na [odovzdávanie hudobnej ceny]: Chcel šokovať, keď ďakoval za rastlinku?". Nasledoval komentár X. pri udeľovaní výročných hudobných cien na Slovensku, že je vďačný za "inšpiratívnu zelenú rastlinku" (marihuanu). Redaktorka v programe hovorila o úspechu X., ako aj o uvedenom výroku, ktorý podľa jej názoru pravdepodobne šokoval väčšinu divákov. Boli tiež ukázané videoklipy, ako X. fajčí. Rozhovor potom prebiehal takto:

Následne, Rada pre vysielanie a retransmisiu začala správne konanie voči sťažujúcej sa spoločnosti vo vzťahu k už uvedenému programu.

Rozhodnutím z 18. decembra 2012 Rada pre vysielanie a retransmisiu konštatovala, že sťažujúca sa spoločnosť porušila vysielaním programu, ktorý otvorene propagoval užívanie drog, svoje záväzky podľa § 19 ods. 1 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii (zákon č. 308/2000 Z.z., v znení neskorších predpisov). Odkazujúc na § 64 ods. 1 písm. d) a § 67 ods. 15 písm. a) tohto zákona, Rada pre vysielanie a retransmisiu uložila sťažujúcej sa spoločnosti pokutu vo výške 500 EUR za toto porušenie.

Sťažujúca sa spoločnosť sa odvolala a tvrdila, že Rada pre vysielanie a retransmisiu posúdila relevantné prvky izolovane a bez ohľadu na kontext, a pojem "propagácia" interpretovala príliš široko. Sťažujúca sa spoločnosť tvrdila, že účelom napadnutého programu bolo informovať verejnosť o otázkach legitímneho verejného záujmu: namiesto schvaľovania kontroverzných výrokov X. alebo podpory užívania marihuany mal za cieľ zdôrazniť, s určitou dávkou irónie, očividný pokus osoby X. upútať pozornosť a zároveň vyjadriť názor, že otázka užívania drog by mala byť predmetom otvorenej diskusie, ktorej súčasťou boli aj názory X.

Rozsudkom z 30. októbra 2013 najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že Rada pre vysielanie a retransmisiu nevyvážila obmedzenie slobody prejavu sťažujúcej sa spoločnosti na jednej strane v porovnaní s potrebou chrániť verejný záujem na strane druhej, tak, ako to vyžaduje judikatúra Súdu.

Dňa 11. februára 2014 Rada pre vysielanie a retransmisiu vydala nové rozhodnutie, v ktorom opäť dospela k záveru, že sťažujúca sa spoločnosť porušila zákon o vysielaní a retransmisii a uložila jej pokutu vo výške 500 EUR. Rozhodla, že sloboda prejavu sťažujúcej sa spoločnosti musela byť obmedzená na základe § 19 ods. 2 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý zakazuje propagáciu užívania drog a ktorý sleduje legitímny cieľ ochrany verejného poriadku. Tento zákaz odzrkadľoval verejný záujem nezverejňovať informácie obsahujúce pozitívne hodnotenie užívania drog. Vzhľadom na objektívnu (prísnu) zodpovednosť správneho deliktu, to, čo bolo v prejednávanej veci rozhodujúce, nebolo to, či cieľom sťažujúcej sa spoločnosti bola propagácia užívania drog, ale či program vzhľadom na jeho obsah a spôsob spracovania informácií mal propagačný charakter. Podľa názoru Rady pre vysielanie a retransmisiu to tak bolo, pretože výroky X. šírili myšlienku, že marihuana má pozitívny vplyv; novinárkine komentáre ich bagatelizovali a odôvodňovali ako bežné, čo presiahlo rámec obyčajného vyjadrenia názorov a reprodukovania informácií, ktoré už boli verejne známe. Sťažujúca sa spoločnosť týmto spôsobom výrazne zasiahla do oprávnených záujmov ochrany verejného poriadku, zdravia a morálky, pričom najnižšia možná pokuta obmedzila jej slobodu prejavu iba vo veľmi malom rozsahu, čo malo za následok primeranosť zásahu.

Na základe odvolania sa sťažujúcej sa spoločnosti vyhlásil najvyšší súd 24. februára 2015 rozsudok, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu ako neprekračujúce zákonom stanovené limity. Nesúhlas