Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Zhromažďovacie právo v kontexte pandémie COVID-19

Cieľom tohto článku je posúdenie súladu vybraných aspektov obmedzovania zhromažďovacieho práva v priebehu pandémie COVID-19 s garanciami ochrany ľudských práv.
1)
S využitím judikatúry národných i nadnárodných súdov prichádzame k záveru, že plošný zákaz zhromaždení použitý v našej právnej úprave nie je proporcionálnym obmedzením zhromažďovacieho práva, ale naopak, predstavuje "vyprázdnenie" jeho podstaty. Rovnako tak skúmame možnosti potenciálneho obmedzenia zhromaždenia zo 17. novembra 2020, pričom konštatujeme, že jeho rozpustenie by neprešlo testom proporcionality.

The aim of this article is to assess how chosen aspects of restrictions of the freedom of assembly during the COVID-19 pandemic are in compliance with human rights standards. With using case law of national and supranational courts we come to the conclusion that the blanket prohibition of assemblies which was used in our legal adjustment is not a proportional restriction of the freedom of assembly - it is "emptying" of its essence. Moreover, we scrutinise possibilities of potential restriction of the 17th November 2020 assembly and we state that a dissolution of this assembly would not be in compliance with standards of the proportionality test.

BRIEŠŤANSKÝ, A.: Zhromažďovacie právo v kontexte pandémie COVID-19; Justičná revue, 76, 2024, č. 2, s. 178 - 196.

Kľúčové slová: zhromažďovacie právo, rozpustenie zhromaždenia, protipandemické opatrenia, verejné zdravie.

Key words: freedom of assembly, dissolution of assembly, anti-pandemic measures, public health.

Právne predpisy/legislation: Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

1 ÚVOD
V reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, ktorá vo svete vypukla začiatkom jari 2020, dochádzalo v globálnom meradle k prijímaniu protipandemických opatrení, ktorých cieľom bolo spomaliť šírenie nového vírusu. Opatrenia boli vo všeobecnosti zamerané najmä na obmedzenie pohybu obyvateľstva, no rovnako tak aj na obmedzenie stretávania sa väčšieho počtu ľudí na jednom mieste. Na Slovensku vláda na šírenie ochorenia po prvý raz legislatívne zareagovala uznesením vlády SR č. 45/2020 Z. z. o vyhlásení núdzového stavu. Núdzový stav bol následne viackrát predlžovaný, pričom k štandardným opatreniam, ktoré boli na základe jeho vyhlásenia prijímané, patril zákaz hromadných podujatí (tzn. obmedzovanie zhromažďovacieho práva).
Počas pandémie z rôznych dôvodov narastala úroveň sociálneho napätia, čo viedlo k tomu, že určitá časť obyvateľstva si začala uplatňovať svoje zhromažďovacie právo aj napriek protipandemickým reštrikciám, ktoré jeho uplatňovanie zakazovali. Predovšetkým opozičné politické strany v uvedenom čase organizovali viaceré (z hľadiska počtu účastníkov pomerne významné) zhromaždenia. Ich forma bola rôzna - kým niektoré z nich sa uskutočnili formou zhromaždenia účastníkov na námestiach (typicky napr. zhromaždenie zo 17. novembra 2020), bolo možné zaznamenať i zhromaždenie prebiehajúce špecifickou formou automobilového sprievodu. Represívne orgány na tieto nepovolené zhromaždenia reagovali skôr pasívne a k rozpúšťaniu nepovolených zhromaždení nedochádzalo.
Cieľom nášho článku bude preskúmať niektoré aspekty obmedzovania zhromažďovacieho práva v slovenských podmienkach z hľadiska ich proporcionality. Popri skúmaní reštrikcií zhromažďovacieho práva
in generalis
sa pokúsime overiť hypotézu, či rozpúšťanie (hoci nepovolených) zhromaždení realizovaných v podmienkach núdzového stavu, ktoré súčasne prebiehajú pokojnou formou, nemožno považovať za proporcionálne. Z metodologického hľadiska v rámci práce využívame test proporcionality, ale aj judikatúru národných i nadnárodných súdnych autorít (najmä ESĽP a nemeckého Spolkového ústavného súdu).
Po stručnom vymedzení podstaty zhromažďovacieho práva v prvej časti článku sa v druhej a tretej časti venujeme analýze dvoch vybraných prípadov obmedzovania zhromažďovacieho práva - a to predovšetkým zhromaždenia zo 17. novembra 2020, v stručnejšom rozsahu sa však zaoberáme i tzv. "automobilovým protestom" z decembra 2021. Vo štvrtej časti, najmä na podklade komparácie našej právnej úpravy s reguláciou zhromažďovacieho práva počas pandémie v iných európskych i mimoeurópskych krajinách, formulujeme závery v súvislosti s ľudsko-právnou konformitou obmedzení zhromažďovacieho práva v našich podmienkach.
2 ZHROMAŽĎOVACIE PRÁVO
Zhromažďovacie právo z hľadiska klasifikácie zaraďujeme k politickým právam, prostredníctvom ktorých dochádza k dotváraniu ústavných mechanizmov vzniku politickej moci, jej výkonu, kontroly, ale aj deštrukcie v prípade, ak porušuje demokratické princípy vládnutia
2)
. Jeho podstatou je predovšetkým možnosť realizácie spoločenskej diskusie prostredníctvom verejne a kolektívne prejaveného názoru občanov. Zhromažďovacie právo je veľmi úzko späté so slobodou prejavu a niekedy sa označuje aj ako "kolektívny výkon slobody prejavu"
3)
. Ako súčasne pripomína L. Orosz, práve prostredníctvom zhromažďovacieho práva sa na našom území uskutočnili takmer všetky zásadné sociálne zmeny vo vzťahu k nastoleniu demokracie
4)
.
Tak ako väčšina práv, ani zhromažďovacie právo nemá absolútnu povahu a možno ho obmedziť, pokiaľ jeho obmedzenie prejde tzv. testom proporcionality. Francúzska doktrína výstižne diferencuje dôvody potenciálneho obmedzenia zhromažďovacieho práva na dôvody nemateriálneho charakteru (typicky z dôvodu plnenia medzinárodného záväzku, napr. zhromaždenia smerujúce k podpore rasovej neznášanlivosti) a dôvody materiálneho charakteru (výkon zhromažďovacieho práva, ktorý závažným spôsobom narúša verejný poriadok a bezpečnosť, napr. zhromaždenie blokujúce cestnú dopravu na frekventovanom dopravnom uzle)
5)
.
K dvom základným formám obmedzenia zhromažďovacieho práva zaraďujeme zákaz zhromaždenia (preventívna forma obmedzenia, tzn. vždy predchádza samotnému aktu zhromaždenia) a rozpustenie zhromaždenia (následná forma obmedzenia, tzn. prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ už zhromaždenie prebieha)
6)
.
3 ZHROMAŽDENIE ZO 17. NOVEMBRA 2020
Predmetom nasledovnej časti bude analýza ľudsko-právnych aspektov realizácie zhromaždenia, ktoré bolo v našich podmienkach predmetom azda najvýraznejšej mediálnej pertraktácie - a síce zhromaždenia (resp. zo širšieho uhla pohľadu série zhromaždení, keďže v danom čase prebiehali zhromaždenia aj v iných slovenských mestách) zo 17. novembra 2020. Šlo o zhromaždenie organizované politickou opozíciou a realizované v Bratislave v blízkosti Úradu vlády SR, ktorého deklarovaným cieľom bolo predovšetkým vyjadrenie nesúhlasu s niektorými krokmi vlády v rámci boja s pandémiou - najmä proti v tom čase prebiehajúcemu plošnému testovaniu a tiež proti povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest na verejnosti. Zo strany viacerých vystupujúcich na zhromaždení zároveň dochádzalo k spochybňovaniu samotnej závažnosti pandémie COVID-19
7)
. Toto zhromaždenie bolo realizované na rôznych miestach v rámci Bratislavy (najmä pred Úradom vlády SR a na Hodžovom námestí - tzn. na verejných priestranstvách), pričom relevantnou skutočnosťou je tiež to, že medzi jednotlivými účastníkmi zhromaždenia neboli zabezpečené odstupy a výrazný počet protestujúcich nemal prekryté horné dýchacie cesty
8)
.
Polícia proti protestujúcim s využitím donucovacích prostriedkov zasiahla až vo chvíli, kedy začali byť agresívni a bezprostredne hrozilo, že narušia integritu priestorov Úradu vlády SR, pričom postup polície bolo možné hodnotiť skôr ako defenzívny. Nezakročila proti samotnému aktu zhromaždenia napriek tomu, že predstavoval porušenie protipandemických reštrikcií a súčasne tiež hrozbu pre verejné zdravie. Uvedený postup polície sa v danom čase stal predmetom polemiky politológov, bezpečnostných expertov i publicistov; možno konštatovať, že ústavnoprávna a ľudsko-právna rovina takéhoto postupu doposiaľ nebola podrobená detailnejšej doktrinálnej analýze. Z tohto dôvodu v tejto časti práce posúdime jednak možnosti potenciálneho rozpustenia uvedeného zhromaždenia, súčasne však aj ľudsko-právnu konformitu vyššie načrtnutého prístupu polície.
3.1 Legalita potenciálneho zásahu
V odbornej verejnosti je dlhodobo pertraktovaná otázka legality vo vzťahu k prijatým protipandemickým opatreniam
9)
. Rozsah nášho článku a jeho zameranie nám neumožňuje túto problematiku rozobrať detailnejšie, preto sa na tomto mieste obmedzíme na konštatáciu, že v zmysle čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu možno v čase núdzového stavu, okrem iného, obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať. Núdzový stav bol na území Slovenska vyhlásený na základe uznesenia vlády č. 268/2020 Z. z. o vyhlásení núdzového stavu na dobu 45 dní (neskôr zmenené na dobu 90 dní). Na základe trvania núdzového stavu vláda uznesením č. 284/2020 Z. z. zakázala uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať v počte vyššom ako 6 osôb.
Hoci legalita predmetom nášho skúmania nie je, považujeme za potrebné na tomto mieste venovať niekoľko riadkov pomerne významnému faktu súvisiacemu s vynucovaním dodržiavania hygienických opatrení (prekrytie horných dýchacích ciest, odstupy, atď.) na zhromaždení. Realizácia zhromaždení bola v čase konania predmetného zhromaždenia podrobnejšie upravená vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 24/2020 V. v. SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí (vyhláška nadobudla účinnosť 16. novembra 2020). V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky sa všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám zakazovalo usporadúvať hromadné podujatia v jednom okamihu v počte nad 6 osôb. Podmienky výkonu hromadných podujatí boli ďalej špecifikované v rámci § 4 ods. 3 - šlo najmä o povinnosť umožniť pobyt v mieste hromadného podujatia len s prekrytými hornými dýchacími cestami či povinnosť pri organizácii hromadného podujatia zabezpečiť dodržiavanie dvojmetrových rozostupov medzi osobami.
Je však potrebné uviesť, že podmienky, dané § 4 ods. 3 vyhlášky, sa vzťahovali výlučne na tie hromadné podujatia, ktoré boli vyhláškou povolené (tzn. na hromadné podujatia s počtom účastníkov nie vyšším ako 6 osôb). Hromadné podujatia s vyšším počtom účastníkov boli na základe vyhlášky zakázané, čo znamená, že sa na ne nevzťahovali žiadne hygienické opatrenia. Vynucovanie dodržiavania hygienických opatrení voči účastníkom zhromaždenia zo 17. novembra 2020 by z tohto dôvodu bolo, podľa nášho názoru, výrazne problematické. Táto nedôslednosť zákonodarcu pri obmedzovaní zhromažďovacieho práva nie je súladná s požiadavkou, ktorú vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje napr. Ústavný súd ČR - právna úprava obmedzujúca určité základné právo musí byť vo svojich formuláciách presná a zreteľná, avšak zároveň aj dostatočne predvídateľná, aby bola schopná potenciálne dotknutým jednotlivcom poskytnúť informácie o podmienkach, za ktorých je verejná moc oprávnená k zásahu do ich základného práva
10)
.
Na iný problém v súvislosti s legalitou potenciálneho rozpustenia zhromaždenia upozorňuje M. Domin, podľa ktorého je otázne tiež to, ktorý právny dôvod rozpustenia zhromaždenia by mali represívne orgány pri potenciálnom rozpustení zhromaždenia využiť
11)
. Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve totiž s možnosťou rozpustenia zhromaždenia z dôvodu, ktorý vyplýva z osobitného právneho aktu (teda napr. z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva), nepočíta.
3.2 Test proporcionality
Po niekoľkých nevyhnutných poznámkach v súvislosti s legalitou sa bližšie sústredíme na materiálne (tzn. obsahové) náležitosti v súvislosti s potenciálnym rozpustením uvedeného zhromaždenia. Na účel preskúmania súladu rozpustenia s národnými aj nadnárodnými garanciami ochrany základných práv aplikujeme test proporcionality, ktorého aplikácia je v praxi európskych ústavných súdov pri posudzovaní ľudsko-právnej konformity určitého opatrenia štandardom
12)
. Aplikácii testu proporcionality predchádza zistenie, či posudzovaný prípad spadá pod rozsah pôsobnosti niektorého základného práva. Ak odpovieme kladne, skúmame, či došlo k zásahu do tohto práva
13)
.
V súvislosti s otázkami predchádzajúcimi testu proporcionality konštatujeme, že v tomto prípade ide o konflikt dvoch ústavou zaručených práv - zhromažďovacieho práva a práva na zdravie. Do obidvoch týchto práv bolo v rámci predmetnej situácie zasiahnuté - do zhromažďovacieho práva na základe zákazu zhromaždenia a do práva na zdravie na základe nevynucovania dodržiavania predmetného zákazu.
3.2.1 Test vhodnosti a test nevyhnutnosti
V rámci prvej z častí testu proporcionality, a síce tzv. subtestu vhodnosti, sa zameriavame na skúmanie právnej normy, obmedzujúcej určité základné právo, jednak z hľadiska určenia legitímneho účelu daného obmedzenia a následne z hľadiska verifikácie, či je dosiahnutie daného legitímneho účelu možné (inak povedané, či jestvuje objektívna spojitosť, tzn. racionálna väzba medzi legitímnym účelom a obmedzením)
14)
.
Ako legitímny účel uvedených opatrení sme schopní identifikovať zabezpečenie priaznivej epidemiologickej situácie (snaha o spomaľovanie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby) ako tzv. determinantu zdravia v nadväznosti na vznik situácie, z ktorej vyplýva výrazné ohrozenie verejného zdravia (masové zhromaždenie počas pandémie). Ako uvádza D. Krošlák, zabezpečenie determinantov zdravia ako podmienok, v ktorých ľudia môžu viesť zdravý život, je (popri práve na bezplatnú zdravotnú starostlivosť) súčasťou pozitívneho záväzku štátu vo vzťahu k právu na zdravie, garantovaného na základe čl. 40 Ústavy SR
15)
. Z tohto pozitívneho záväzku štátu vyplýva povinnosť v prípade ohrozenia verejného zdravia prijímať vhodné opatrenia s cieľom minimalizácie následkov. Na základe uvedených konštatácií uvádzame, že legitímny účel bol v tomto prípade splnený. Test racionálnej väzby považujeme za rovnako tak splnený - keďže práve pri rôznych formác
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 2/2024

2/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov