ZR LVI/2020 (43/2019) - ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019, sp. zn. 3Obdo/11/2019)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2019, s. 77 – 84.

I. Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou.

II. Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené časové obdobie.

III. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019, sp. zn. 3Obdo/11/2019)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 11. októbra 2016, č. k. 16Cb/258/2010-294 I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 616,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7 891,02 eur od 16. decembra 2009 do zaplatenia a zo sumy 1 725,50 eur od 2. apríla 2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 5 000,- eur, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa dodať a namontovať automatické dvere T. Predmetné dielo bolo odovzdané žalovanému ako objednávateľovi dňa 30. novembra 2009, pričom vady vytknuté žalovaným boli odstránené dňa 18. decembra 2009. Kompenzačnú námietku žalovaného vo výške 7 600,- eur súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko nepreukázal, že by žalovaný uvedenú sumu uhradil obchodnej spoločnosti S. P., s. r. o. ako cenu rekonštrukcie podhľadu nad vstupným schodiskom. Okrem doplatku ceny diela vo výške 7 891,02 eur vyhodnotil okresný súd ako opodstatnený aj nárok žalobcu vo výške 1 725,50 eur predstavujúci cenu prác vykonaných žalobcom v súvislosti s demontážou pôvodných vchodových dverí a s prípravou a zváraním novej podpernej konštrukcie, ktoré neboli zahrnuté v cenovej ponuke, a ktoré v súvislosti s osadením nových automatických dverí bolo potrebné vykonať.

3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal aj na to, že žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom uviedol, že žalobca má právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú nepovažoval za neprimeranú alebo rozpornú so zásadou poctivého obchodného styku. Avšak vzhľadom na to, že ku dňu rozhodovania súdu zmluvná pokuta predstavovala sumu približne 60.000,- eur, ktorú považoval za neprimeranú, a z tohto dôvodu posudzoval, v akom rozsahu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži.

4. V rámci aplikácie moderačného práva okresný súd skonštatoval, že veriteľ má vždy právo na zmluvnú pokutu aspoň vo výške vzniknutej škody. S prihliadnutím na uvedené znížil žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu na sumu 5 000,- eur, ktorú považoval za primeranú, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nevznikla škoda. Neuhradením ceny diela vo výške 9 616,52 eur žalovaným riadne a včas nemohol žalobca v rámci svojho podnikania disponovať s predmetnou sumou, pričom v prípade, ak by bol žalobca nútený situáciu riešiť uzavretím zmluvy o úvere na obdobie, počas ktorého trvá súdny spor, by úroky pri úrokovej sadzbe 5 – 5,5% ročne – ktoré by bol žalobca povinný zaplatiť – predstavovali sumu približne 3 500,- eur. Vzhľadom na uvedené okresný súd moderoval výšku zmluvnej pokuty na sumu 5 000,- eur a v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty žalobu žalobcu zamietol.

5. O odvolaniach žalobcu a žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom zo 6. marca 2018, sp. zn. 6Cob/21/2017, 6Cob/22/2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že ak žalovaným nebola hodnoverne preukázaná existencia vád diela v čase jeho prevzatia, nebolo možné dospieť k záveru, že by dielo nebolo riadne vykonané. Na vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela nemá vplyv ani prípadný výskyt vád diela v záručnej dobe, pričom žalovaný ako objednávateľ ani nepreukázal, že by uplatnil voči žalobcovi nároky z vád diela v súlade s ustanovením § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.

7. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby v časti zmluvnej pokuty krajský súd skonštatoval, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie poukazujúc na znenie ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje súdu znížiť zmluvnú pokutu. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie okresného súdu v tejto časti dostatočné, presvedčivé a logické, pričom zohľadňuje aj ustálenú súdnu prax.

8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dňa 7. júna 2018 dovolanie, ktorým žiadal, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty prevyšujúcej sumu 5.000,- eur zrušil a aby v rozsahu zrušenia vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval žalobca z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.

9. Dovolateľ uviedol, že ako to vyplýva aj z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka zakotvuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré umožňuje, aby súd po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dodatočne znížil zmluvnú pokutu. Z vecného hľadiska zákon ustanovuje kritérium hodnoty a kritérium významu zabezpečenej povinnosti na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.

10. Žalobca vytýkal súdom nižšej inštancie, že nevzali do úvahy všetky relevantné skutočnosti, a preto podľa jeho názoru nesprávne aplikovali moderačné právo. V prvom rade poukázal na to, že zmluvná pokuta zabezpečovala zaplatenie ceny diela vo výške 24 856,42 eur. Vychádzajúc tak z hodnoty zabezpečeného záväzku bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 36% ročne alebo 0,1% denne. Z tohto pohľadu nemožno dospieť k záveru, že by výška zmluvnej pokuty bola neprimeraná. Aj keby sa vychádzalo len z výšky dlhu v sume 9 616,52 eur, denná výška zmluvnej pokuty by bola vo výške 0,25%, ktorá je úplne bežná v obchodnoprávnych vzťahoch.

11. Ako podstatnú skutočnosť uviedol dovolateľ to, že zmluvn