Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K rozhodovaniu o nároku ustanoveného obhajcu na odmenu a náhradu trov obhajoby podľa § 553 ods. 3 Trestného poriadku
VOJTUŠ, F.: K rozhodovaniu o nároku ustanoveného obhajcu na odmenu a náhradu trov obhajoby podľa § 553 ods. 3 Trestného poriadku; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 63 - 78.
Úvod
Rozhodovanie o nároku ustanoveného obhajcu na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom má úzky súvis s rozhodovaním o samotných trovách trestného konania,
1)
2)
a aj preto je táto problematika v Trestnom poriadku
3)
upravená v šiestej časti Trestného poriadku, teda v časti, ktorá rieši problematiku trov trestného konania, konkrétne tých, ktoré znáša štát. Ide o ustanovenie § 553 Trestného poriadku (ďalej len "TP"). Toto ustanovenie v ods. 1 určuje, ktoré nevyhnutné trovy trestného konania znáša štát. Vo zvyšných odsekoch je riešená problematika rozhodovania a úhrady odmeny a náhrad hotových výdavkov ustanoveného obhajcu, resp. advokáta ustanoveného ako zástupcu poškodeného podľa § 47 ods. 6 TP.S účinnosťou od 1. januára 2016 bola zákonom č. 397/2015 Z.z. na koniec ustanovenia § 553 ods. 3 Trestného poriadku doplnená veta
"O výške odmeny a náhrady obhajcu podľa osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania."
Predmetná novela (veta) priniesla v praxi aplikačné problémy v prípadoch, ak sa ustanovení obhajcovia, ktorých zastupovanie skončilo ešte počas prebiehajúceho trestného konania, obrátili na orgány činné v trestnom konaní alebo súdy so svojimi nárokmi na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, vzniknuté v súvislosti s vykonávaním obhajoby z ich strany, a to ako ustanovených obhajcov obvineného, resp. obvinených v danom trestnom konaní. Takto postupovali aj ustanovení obhajcovia, ktorých zastupovanie zaniklo počas prebiehajúceho trestného konania ešte pred účinnosťou predmetnej novely TP, avšak trestné konanie po účinnosti novely ešte nebolo právoplatne skončené. Aplikačný problém sa objavil v tých prípadoch, keď medzi ukončením zastupovania ustanoveného obhajcu (výkonom obhajoby z jeho strany) a uplatnením nároku na preplatenie odmeny a náhrady podľa tarify určenej osobitným predpisom (ďalej aj ako "preplatenie trov obhajoby") prešlo trestné konanie z prípravného štádia do niektorého zo štádií súdnej časti trestného konania. V takomto prípade niektoré súdy postúpili žiadosti ustanovených obhajcov o preplatenie trov obhajoby orgánom činným v trestnom konaní (ďalej "OČTK") na rozhodnutie s tým, že o takejto žiadosti sú príslušné v zmysle § 553 ods. 3 posledná veta Trestného poriadku rozhodnúť OČTK a nie súd. Naopak, niektoré súdy takéto žiadosti OČTK nepostupovali ani nepostupujú.
Problém v tomto prípade spočíva v tom, ako vykladať § 553 ods. 3 posledná veta TP z hľadiska príslušnosti subjektov trestného konania, ktoré majú o takomto návrhu rozhodnúť v prípade, ak došlo k zmene štádia trestného konania. V našom článku najskôr rozoberieme problematiku a podmienky uplatnenia nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby, rozhodovanie o nej a následne možné výklady ustanovenia § 553 ods. 3 posledná veta Trestného poriadku. Pokúsime sa dospieť k záveru, kto by mal byť v už spomínanom prípade príslušný na rozhodovanie o žiadostiach ustanovených obhajcov na preplatenie trov obhajoby. Zároveň pri rozbore poukážeme aj na niektoré aplikačné problémy spojené s uplatňovaním nárokov ustanovených obhajcov na preplatenie trov obhajoby, ktoré predmetná novela, resp. prax priniesla.
Pôvodná právna úprava trov a dôvody zmeny
Do prijatia zákona č. 397/2015 Z.z. dovtedajšia právna úprava rozhodovania o nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby, resp. o nároku advokáta ustanoveného ako zástupcu poškodeného podľa § 47 ods. 6 TP, bola upravená výlučne v ustanovení § 553 ods. 5 TP (do 1.9.2011 ods. 4). Toto ustanovenie ustanovovalo (aj stále ustanovuje), že o nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby rozhoduje ten OČTK, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne meritórne skončilo. V prípravnom konaníto teda bol prokurátor, resp. ním poverený asistent prokurátora, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa, resp. ním poverený vyšší súdny úradník.
Lehota na rozhodnutie o takomto návrhu ustanoveného obhajcu (nie však o návrhu advokáta ustanoveného na zastupovanie poškodeného), ktorá je uvedená v ods. 3, bola do TP zavedená až zákonom č. 262/2011 Z.z. V zmysle § 553 ods. 3 TP by mali OČTK a súd rozhodnúť do 30 dní od obdržania návrhu ustanoveného obhajcu, a následne priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov by OČTK alebo súd mali vyplatiť najneskôr do 90 dní od právoplatnosti ich rozhodnutia o uplatnenom nároku.
Do 31.12.2015 teda platilo, že o uplatnenom nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby rozhodoval prokurátor alebo predseda senátu, resp. ním poverené osoby, a to až po právoplatnom skončení trestného stíhania. Skončením trestného stíhania však v zmysle § 553 ods. 5 TP nemožno rozumieť jeho prerušenie na základe niektorého z dôvodov uvedených v § 228 ods. 2 TP, § 228 ods. 3 alebo ods. 4 TP, resp. 244 ods. 4 TP. Uvedený stav viedol v praxi k tomu, že aj ustanovení obhajcovia, ktorých ustanovenie bolo zrušené alebo zaniklo počas trestného konania, museli na rozhodnutie o svojich nárokoch na preplatenie trov obhajoby čakať až do právoplatného skončenia samotného trestného stíhania. To sa, samozrejme, pri dlhšie trvajúcich trestných konaniach stretávalo z ich značnou nevôľou.
4)
Zrejme to bol aj hlavný dôvod novely ustanovenia § 553 ods. 3 TP, vykonanej zákonom č. 397/2015 Z.z., v podobe, v akej je už uvedená v tomto článku. Doplnenie § 553 ods. 3 TP o poslednú vetu bolo vykonané na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu predneseného na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Samotný návrh a jeho odôvodnenie je uvedené v uznesení Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR č. 738 zo 4.11.2015. Zdôvodnenie navrhovanej zmeny znelo: "
s ohľadom na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje riešiť osobitne otázku rozhodovania o trovách ustanovených obhajcov, ktorý ukončili zastupovanie vo veci. Navrhuje sa, aby o výške odmeny a náhrady obhajcu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodol na návrh obhajcu orgán činný v trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania, nie až po právoplatnom skončení veci. V praxi totiž boli identifikované prípady, kedy obhajca, ktorý ukončil zastupovanie vo veci napr. z dôvodu odchodu do dôchodku, nemal niekoľko rokov vyplatenú odmenu a náhradu z dôvodu, že doposiaľ nedošlo k právoplatnému skončeniu veci."
V tejto súvislosti treba hneď úvodom poukázať na prvý teoreticko-aplikačný problém. Ten spočíva v tom, že s cieľom zabezpečenia preplatenia trov obhajoby ustanoveným obhajcom po skončení ich zastupovania ešte počas prebiehajúceho konania, bolo nelogicky a nesystematicky v tomto smere novelizované ustanovenie § 553 ods. 3 TP a nie § 553 ods. 5 TP, ktoré hovorilo o tom, kto a kedy rozhoduje o nárokoch ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby. Samotný ods. 3 do vykonanej novely riešil len lehoty rozhodnutia a vyplatenia nároku. Uvedené má následné konsekvencie z viacerých hľadísk. V prvom rade ide o otázku odkladného účinku sťažnosti voči rozhodnutiu podľa § 553 ods. 3 posledná veta TP. Odkladný účinok totiž ustanovenie § 553 ods. 6 TP priznáva iba sťažnosti voči rozhodnutiu podľa § 553 ods. 5 TP a nie podľa § 553 ods. 3 posledná veta TP. Zároveň v prípade, ak by o nároku ustanoveného obhajcu podľa § 553 ods. 3 posledná veta TP rozhodoval súd, nebola by proti takémuto uzneseniu v zmysle § 185 ods. 2 TP prípustná sťažnosť, keďže § 553 ods. 6 TP výslovne pripúšťa sťažnosť len voči rozhodnutiu podľa § 553 ods. 5 TP. Navyše, v tomto prípade musí, podľa nášho názoru, rozhodovať o nároku ustanoveného obhajcu ten súd, ktorý konal vo veci v čase ukončenia zastupovania, teda nie len súd prvého stupňa, ako je to v § 553 ods. 5 TP, ale aj odvolací súd. Vzhľadom na znenie § 553 ods. 5 TP je taktiež otázne, či môže prokurátor alebo predseda senátu poveriť asistenta prokurátora, resp. vyššieho súdneho úradníka rozhodnutím podľa § 553 ods. 3 posledná veta TP. Podľa nášho názoru - nemôže, keďže § 553 ods. 5 TP umožňuje takýto postup iba pri rozhodovaní podľa § 553 ods. 5 TP. V ďalšej časti sa bližšie pozrieme na podmienky vzniku nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby.
Podmienky vzniku nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby
V zmysle § 553 ods. 2 TP má ustanovený obhajca voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak. Osobitným predpisom je v tomto prípade vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška č. 655/2004 Z.z."), ktorá ustanovuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe ustanovenia na to oprávneným orgánom (§ 1 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Na to, aby obhajcovi vznikol nárok na preplatenie trov obhajoby, ktoré mu vznikli v trestnom konaní, musia byť splnené kumulatívne nasledujúce podmienky:
a)
ustanovenie za obhajcu v trestnom konaní
;b)
vykonávanie úkonov v trestnom konaní
, za ktoré patrí obhajcovi odmena, resp. v ich súvislosti náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času podľa osobitného predpisu;c)
zánik ustanovenia obhajcu
;d)
podanie návrhu (žiadosti) na vyplatenie odmeny a náhrad pre obhajcu podľa osobitného predpisu
.K podmienke a)
Kto a za akých podmienok môže byť ustanoveným obhajcom v trestnom konaní, ustanovuje TP v § 36 a nasl. Ustanoveným obhajcom v trestnom konaní môže byť iba advokát, ktorý bol ustanovený sudcom pre prípravné konanie v prípravnom konaní alebo predsedom senátu v konaní pred súdom obvinenému, ktorýsi buď sám obhajcu v určenej lehote nezvolil, napriek tomu, že ho musí mať v trestnom konaní, alebo o ustanovenie obhajcu požiadal z dôvodu, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby (§ 36 ods. 1 TP v spojení s § 40 ods. 1 TP, resp. § 40 ods. 2 TP). Obhajcu sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu ustanovuje opatrením. Ustanovený obhajca je následne povinný obhajobu bez meškania prevziať (§ 41 ods. 1 TP). Nemôže sa však stať, aby mal obvinený v jednom trestnom konaní zvoleného a aj ustanoveného obhajcu (§ 40 ods. 5 a § 41 ods. 2 TP).
K podmienke b)
Akú odmenu a za ktoré konkrétne úkony právnej služby si môže obhajca v trestnom konaní uplatňovať, to ustanovuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. a to najmä v § 1 ods. 4 a § 12, § 13, § 14 vyhlášky. Náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času upravuje tretia časť vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 15 - § 17).
V súvislosti s nárokmi ustanovených obhajcov na odmenu je pomerne častým problémom nesprávne určenie (vyčíslenie) výpočtového základu na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní, kedy obhajcovia zabúdajú na ustanovenie § 1 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., resp. ho nesprávne aplikujú.
5)
Ďalej ide o problém nesprávneho subsumovania niektorých úkonov pod konkrétne ustanovenia § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., resp. prípadne uplatňovanie si odmeny za činnosti, za ktoré ustanovenému obhajcovi odmena nepatrí. Napríklad podľa súdnej praxe -
"ak ustanovený obhajca v rámci obhajoby študuje, r
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 1/2021
