SP VIII/2020 (56/2016) Prípustnosť mimoriadneho dovolania vo svetle judikatúry ESĽP

Zo súdnej praxe, 6/2016, s. 259 – 261.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2015, týkajúce sa
§ 243a až § 243j Občianskeho súdneho poriadku

Skutkový stav:

Okresný súd rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaná bol súdom zaviazaná zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy 3 300 eur z dôvodu ťažkého a trvalého poškodenia zdravia, ktoré mu žalovaná spôsobila pri dopravnej nehode, ktorá sa stala 24. januára 2008; rozhodol aj o náhrade trov konania.

V odôvodnení súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná dopravnú nehodu nezavinila, túto zapríčinil svojím správaním žalobca, ktorý ako účastník cestnej premávky porušil viaceré ustanovenia zákona o cestnej premávke. Žalovaná preto nenesie zodpovednosť za ujmu, ktorá u žalobcu nastala v dôsledku poškodenia jeho zdravia (§ 13 ods. 2 OZ). K námietke premlčania vznesenej žalovanou uviedol, že pri nárokoch na ochranu osobnosti platí všeobecná trojročná premlčacia doba a že v danom prípade k jej uplynutiu nedošlo a žalobca uplatnil nárok včas. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP")

Krajský súd na odvolanie žalobcu napadnutý rozsudok potvrdil.

V odôvodnení uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny (§ 219 ods. 1 OSP). Stotožnil sa s jeho názorom, že na nárok uplatnený žalobcom sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba, nestotožnil sa však s posúdením začiatku jej plynutia, keď súd prvého stupňa pri určení začiatku jej plynutia vychádzal z právoplatnosti trestného konania vedeného proti žalovanej - 21. septembra 2010, v ktorom bola spod prečinu ublíženia na zdraví žalobcovi podľa § 157 ods. 1 TZ oslobodená. Uviedol, že začiatok plynutia všeobecnej trojročnej doby náhrady za nemajetkovú ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Keďže v danej veci k dopravnej nehode došlo 24. januára 2008, zásah do osobnostných práv žalobcu nastal týmto momentom. Žalobca mohol svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy vykonať prvýkrát 25. januára 2008 a od toho dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 25. januára 2011. Žalobca podal žalobu na súd 28. novembra 2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu premlčania nároku žalobcu sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi odvolania žalobcu, pretože premlčaný nárok bráni vecnému prerokovaniu nároku. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 224 a § 142 ods. 1 OSP.

Generálny prokurátor SR (ďalej len "generálny prokurátor") na podnet žalobcu podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu s odôvodnením, že bol ním porušený zákon.

Súdu vytkol, že nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby. Uviedol, že žalobca si uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy u iného príslušného orgánu v rámci trestného konania 4. mája 2009, v rámci ktorého bol so svoj