Spočívanie premlčacej doby

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2022 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, obchodnej spoločnosti,
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Cdo 253/2019 z 25. apríla 2022 a prijal ju na ďalšie konanie.

Právny predchodca sťažovateľky (ďalej len „veriteľ“) uzavrel s dlžníkmi zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov na prefinancovanie bývania (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ dlžníkomúčelovo určené peňažné prostriedky. Dlžníci sa zaviazali splatiť úver veriteľovi v pravidelných anuitných mesačných splátkach. Doba splatnosti bola dojednaná na 30 rokov. Keďže sa dlžníci dostali do dlhodobého omeškania s úhradou jednotlivých splátok, veriteľ vyhlásil k 25. januáru 2011 predčasnú splatnosť úveru.

Pri uzatváraní zmluvy o úvere veriteľ v súlade s § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase kontraktácie, plniac si svoju zákonnú povinnosť, ponúkol dlžníkom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Dlžníci po zákonnom poučení zo strany veriteľa súhlasili s uzavretím rozhodcovskej zmluvy, čím bez ďalšieho vyslovili súhlas s prijatím návrhu veriteľa na riešenie prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere prednostne na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len "SRS SBA").

Po zosplatnení úveru preto uplatnil veriteľ svoj nárok žalobou z 11. novembra 2011 na SRS SBA. Rozhodcovský súd v prvom rade posudzoval svoju právomoc a s tým spojenú platnosť rozhodcovskej doložky, a to aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a rozhodcovským rozsudkom č. k. II/2011-8324 z 26. júna 2012 žalobe bezmála v celom rozsahu vyhovel (zamietol ju iba v časti nároku na úrok z omeškania, prevyšujúci 9%p.a.).

Na základe vykonateľného exekučného titulu sa veriteľ domáhal vymoženia judikovanej pohľadávky proti dlžníčke v rámci exekučného konania. Uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len "okresný súd") z 8. novembra 2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá, pretože vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na to nadviazal konklúziu, že pre absenciu platnej rozhodcovskej zmluvy SRS SBA nemal právomoc vydať exekučný titul. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal veriteľ odvolanie. Krajský súd v Nitre (ďalej len "krajský súd") uznesením z 31. januára 2014 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Veriteľ následne pokračoval v riadnom uplatňovaní práva a podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd odmietol uznesením z 27. apríla 2015.

Vzhľadom na závery exekučných súdov si veriteľ uplatnil pohľadávku zo zmluvy o úvere žalobou na všeobecnom súde. Okresný súd vydal 28. júla 2016 v tejto veci platobný rozkaz, ktorým uložil dlžníčke povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 22 665,12 EUR a náhradu trov konania. Dlžníčka podala proti platobnému rozkazu odpor. Okrem iného namietla v podanom odpore aj premlčanie pohľadávky žalobcu.

Rozsudkom okresného súdu č. k. 14 C 249/2016-97 z 23. januára 2017 bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu premlčania. Vo vzťahu k argumentácii veriteľa, že mu počas rozhodcovského a nadväzujúceho exekučného konania spočívala premlčacia lehota, okresný súd pomerne stroho konštatoval, že sa s týmto tvrdením nestotožnil, keďže v danom prípade nebola splnená podmienka uplatnenia práva " " v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.

Veriteľ bol 1. augusta 2017 vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. V zmysle § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka sa jeho univerzálnym právnym nástupcom stala sťažovateľka, čím zároveň prebrala všetky veriteľove práva a záväzky.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom apelovala najmä na princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sa legitímne domnievala (až do právoplatného rozhodnutia v exekučnom konaní), že rozhodcovská zmluva (doložka) bola uzatvorená platne, a preto je vylúčené, aby sa na veriteľa spätne vzťahovali negatívne účinky spojené s uplatnením práva na nepríslušnom orgáne (nespočívanie premlčacej lehoty). Krajský súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie rozsudkom č. k. 15 Co/24/20188-143 z 22. januára 2019 bez náležitého preskúmania vecnej správnosti potvrdil napadnuté rozhodnutie.

Sťažovateľka podala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci [