Úvod
Jednou z formálnych kvalít dobrého práva je aj jeho určitosť.1) Určitosť práva pomáha adresátovi práva vytvoriť si predstavu o svojej vlastnej právnej pozícii, čo je nevyhnutným predpokladom pre dobrovoľné dodržiavanie práva. Dobrovoľné dodržiavania práva je pozitívnym stavom vecí tak z technicko-organizačného, ako aj z morálno-politického hľadiska. Z technicko-organizačného hľadiska ide o pozitívny stav, pretože čím väčšmi ľudia dodržiavajú právo dobrovoľne, tým menší je tlak na štát, aby prehusťoval svoju sieť orgánov aplikácie práva a aby zrýchľoval proces aplikácie práva na úkor jeho kvality. Z morálno-politického hľadiska ide o pozitívny stav, pretože štát berie adresátov práva ako uvedomelé ľudské bytosti, ktoré sú samé schopné vopred si vyhľadať, aké sú ich povinnosti a slobodne sa rozhodnúť, že ich dodržia, čím sa podporuje hodnota ich dôstojnosti.2) Opakom tejto situácie je, keď sa ľudia dozvedia o svojej právnej pozícii až z rozhodnutia súdu, v ktorom sa im retrospektívne stanoví, aké povinnosti vlastne mali dodržať. Postavenie človeka v takomto stave sa podobá postaveniu psa, ktorý sa dozvie, čo má zakázané až po tom, ako ho jeho pán za nejaký prehrešok vytrestá.3)
Určitosť nie je jedinou formálnou kvalitou, ktorú by malo dobré právo vykazovať. Podľa Montesquieuho, osvietenského filozofa, ktorý asistoval pri zrode kultu zákona na európskom kontinente, by mali byť zákony stručné: "
Ich štýl musí byť jednoduchý... Zákony nemusia byť podrobné: sú vydávané pre ľudí priemerného chápania, nemajú v sebe umenie logiky, ale zdravý rozum prostého otca rodiny.
"
4)Dobré právo - stelesnené vo forme zákona - má byť teda nielen presné, ale aj zrozumiteľné. Problém však spočíva v tom, že čím presnejšie sú formulácie zákona, tým menej sú všeobecne zrozumiteľné. Formulovať zákon presne znamená, okrem iného, aj nahrádzať zvyčajné významy jeho slov špecifickými legálnymi definíciami. Jednoduché vety treba nahradiť zložitými vetnými konštrukciami, ktoré dopodrobna zachytávajú všetky možné druhy prípadov, na ktoré sa zákon v budúcnosti bude aplikovať. V snahe formulovať zákon presne sa nám tak nakoniec môže stať, že zo sto slov budeme mať slov tisíc. Z jednoduchého princípu, ktorý si občan zapamätá po prvom prečítaní sa stane členitý paragraf, ktorý keď občan dočíta dokonca, tak si nepamätá, čo bolo na jeho začiatku.
Tak ako sme skôr usúdili, že určitosť práva prispieva k
