Spor o platnosť právneho úkonu a zápis do katastra nehnuteľností

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako "katastrálny zákon"), ako ani iný právny predpis neobsahuje výslovnú právnu úpravu postupu okresného úradu, katastrálneho odboru (ďalej ako "okresný úrad") v konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v prípade vzniku sporu o platnosť právneho úkonu, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností (ďalej ako "kataster") formou vkladu alebo formou záznamu. Vzhľadom na túto skutočnosť sa smerodajným pre postup okresného úradu v prípade určitého druhu takéhoto sporu (sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou) v niektorom zo skôr uvedených katastrálnych konaní stalo stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentované v rozsudku sp. zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 81/2014 (ďalej ako "rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.7.2011" alebo "predmetné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky").

Podľa predmetného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade odstúpenia niektorého účastníka od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou, by mal okresný úrad vyzvať ostatných účastníkov tejto zmluvy, aby sa v ustanovenej lehote vyjadrili, či uznávajú platnosť odstúpenia od tejto zmluvy s poučením, že ak platnosť odstúpenia od tejto zmluvy neuznávajú, majú v tej istej lehote preukázať okresnému úradu podanie žaloby na súd, pretože ak sa v ustanovenej lehote nevyjadria a ani nepreukážu podanie žaloby na súd, bude sa mať za to, že nemajú námietky proti platnosti odstúpenia od zmluvy, resp. uznávajú platnosť odstúpenia od zmluvy. Ak ide o žalobu, ktorú by v ustanovenej lehote mali podať účastníci zmluvy neuznávajúci platnosť odstúpenia od zmluvy, Najvyšší súd Slovenskej republiky odkázal na § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v rámci katastrálnej praxe sa malo za to, že títo účastníci zmluvy môžu v zásade vždy podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, t. j. žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Ak tým Najvyšší súd Slovenskej republiky do určitej miery "vyriešil", ako by mal okresný úrad postupovať v konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v prípade vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou, rekodifikácia civilného práva procesného opäť zneistila aplikačnú prax. Vychádzajúc z dôvodovej správy k § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") sa totiž na prvý pohľad môže javiť, že po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku by už žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu nemali byť vôbec "prípustné". V aplikačnej praxi vyvstala najmä otázka, akú žalobu by potom mal účastník zmluvy, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad, neuznávajúci platnosť odstúpenia od tejto zmluvy podať, resp. otázka, či je možné aj po nadobudnutí účinnosti reformy civilného procesu vyzývať účastníka zmluvy neuznávajúceho platnosť odstúpenia iného účastníka od tejto zmluvy ešte pred rozhodnutím okresného úradu o návrhu na vklad, aby podal žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy.¹⁾

Predmetom tohto príspevku preto bude problematika postupu okresného úradu v konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v prípade vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy s dôrazom na otázku prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti skôr uvedených právnych úkonov v nadväznosti na tieto spory. Východiskom úvah bude právna úprava obsiahnutá najmä v § 137 CSP a predmetné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Predmetom tohto príspevku bude aj problematika postupu okresného úradu v prípadoch obdobných prípadu vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, a to v prípadoch sporu o platnosť právneho úkonu, ktorým si darca uplatnil právo na vrátenie daru, ktorým je nehnuteľnosť, a sporu o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.

Podľa novej právnej úpravy civilného sporového konania - podľa § 137 CSP možno žalobou požadovať, aby sa ro­zhodlo najmä o

Podľa dôvodovej správy k § 137 CSP, ktorá predstavuje autentický výklad tejto právnej normy,

Znenie § 137 CSP nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, že toto ustanovenie uvádza len demonštratívny výpočet toho, čoho sa možno žalobou domáhať. Aj v odbornej literatúre bolo konštatované, že § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne.²⁾ To znamená, že podľa § 137 CSP sa žalobou možno domáhať aj iných rozhodnutí súdu, ako to je uvedené v tomto ustanovení Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že § 137 CSP je potrebné vnímať v úzkej spojitosti s § 3 CSP, podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Čo sa týka dôvodovej správy k § 137 CSP, ktorá v úvode vyvolala uvedené pochybnosti, je z nej zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo vylúčiť "nepotrebné a nezmyselné žaloby o