Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

SLOVDAN, SPOL. S R. O. proti Slovenskej republike

rozhodnutie z 12. októbra 2021 k sťažnosti č. 46341/17 pre namietané porušenie článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku)

Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc 12. októbra 2021 vo výbore v zložení:

Péter Paczolay, predseda,
Alena Poláčková,
Gilberto Felici, sudcovia,

a Attila Teplán, úradujúci zástupca tajomníka sekcie,

berúc do úvahy uvedenú sťažnosť podanú 22. júna 2017,

berúc do úvahy formálne vyhlásenia o prijatí zmieru vo veci, pokiaľ ide o sťažnosť podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (účasť v konaní pred ústavným súdom),

berúc do úvahy stanovisko predložené dotknutou vládou a následné stanovisko k nemu predložené sťažujúcou sa spoločnosťou vo vzťahu k sťažnosti podľa článku 1 Protokolu č. 1 (právna istota),

po prerokovaní, rozhoduje takto

SKUTKOVÝ STAV
1. Sťažujúca sa spoločnosť, SLOVDAN, spol. s r. o., je súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným, založená v roku 1993 a sídliaca v Bratislave. Pred Súdom ju zastupoval pán Z. Nováček, advokát pôsobiaci v Bratislave.
2. Vládu Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") zastupovala pani M. Bálintová, jej spoluzástupkyňa.
3. Skutkové okolnosti prípadu tak, ako ich uviedli strany, možno zhrnúť takto.
4. Podľa súkromnoprávnej zmluvy z roku 2006 sa sťažujúca sa spoločnosť zaviazala za odmenu poskytovať služby inej súkromnej obchodnej spoločnosti (ďalej len "žalovaná"). Uzavretie zmluvy sa týkalo sprostredkovania poistných zmlúv.
5. V roku 2009 sťažujúca sa spoločnosť podala žalobu na žalovanú o zaplatenie peňažnej sumy podľa zmluvy.
6. Vyložiac vnútroštátne právo a zmluvné podmienky, všeobecné súdy na dvoch stupňoch nariadili žalovanej zaplatiť sťažujúcej sa spoločnosti okolo 982 000 EUR a vo zvyšku návrh zamietli. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. júna 2015 a konanie na jeho výkon sa začalo 15. júna 2015.
7. Dňa 30. marca 2016 najvyšší súd odmietol dovolanie žalovanej, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom bez priameho vplyvu na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku.
8. Žalovaná ďalej riešila svoj prípad prostredníctvom ústavnej sťažnosti, odvolávajúc sa, okrem iného, na článok 6 ods. 1 Dohovoru a tvrdiac, že odôvodnenie dané všeobecnými súdmi bolo nedostatočné. Sťažnosť bola podaná osobne v podateľni ústavného súdu 13. júla 2016.
9. Podľa prílohy k rozvrhu práce ústavného súdu účinnej vtom čase, doručené návrhy, ktoré boli podané osobne, sa mali prideliť sudcovi spravodajcovi systémom náhodného prideľovania hneď po podaní a zaevidovaní v informačnom systéme ústavného súdu.
10. Podľa potvrdenia o prijatí podania vydaného ústavným súdom 13. júla 2016, práve v tento deň bola sťažnosť pridelená tam označenému sudcovi spravodajcovi. Toto potvrdenie označuje podanie jeho číslom v evidencii došlej pošty a obsahuje ďalšie identifikačné odkazy. Podľa záznamu z prvého pridelenia spisov, vystaveného ústavným súdom 6. februára 2020, digitálny algoritmus systému náhodného prideľovania použitého pre pridelenie ústavnej sťažnosti žalovanej sudcovi spravodajcovi bol spustený o 14:19:32 v deň podania (13. júla 2016). Tieto doklady boli predložené vládou v konaní pred Súdom. Vláda ďalej tvrdila, že v prípade osobne doručených podaní jedno vyhotovenie potvrdenia o prijatí podania je vydané osobe uskutočňujúcej podanie a jedno je založené do spisu, ako sa to urobilo v posudzovanom prípade.
11. Ako poukázala sťažujúca sa spoločnosť, v posudzovanom prípade potvrdenie o prijatí podania nebolo uvedené v obsahu spisu ústavného súdu a nebolo očíslované ako jeho súčasť. Sťažujúca sa spoločnosť ďalej predložila automaticky generovaný dokument z internetovej stránky ústavného súdu, ktorý uvádza, že predmetné "podanie" bolo uskutočnené 13. júla 2016, ale "spis" vo vzťahu k nemu bol zahájený 14. júla 2016, spolu so spismi týkajúcimi sa iných podaní uskutočnených 14. júla 2016. Ďalšia podobná dokumentácia z internetovej stránky ústavného súdu preukazuje, že "spisy" pokiaľ ide o iné "podania" uskutočnené 13. júla 2016, boli zahájené v ten deň a to zahŕňa aj "podania", ktoré prišli v ten deň, ale neskôr než "podanie" sťažnosti žalovanej.
12. Dňa 14. septembra 2016 ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku.
13. Dňa 3. októbra 2016 sťažujúca sa spoločnosť požiadala o vedľajšie účastníctvo v konaní pred ústavným súdom ako tretia strana žiadajúc, okrem iného, o kópiu sťažnosti žalovanej. Ústavný súd odpovedal 4. a 7. októbra 2016 tým, že sťažujú
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).