Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vplyv rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci plošného odhaľovania informácií o konečných užívateľoch výhod na právny poriadok Slovenskej republiky
Kubinec , M., Ušiaková , L., Dzimko , J., Krištiaková , K.: Vplyv rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci plošného odhaľovania informácií o konečných užívateľoch výhod na právny poriadok Slovenskej republiky. Právny obzor, 106, 2023, č. 5, s. 447 – 460.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.5.05
The impact of the decision of the Court of Justice of the European Union in the matter of widespread disclosure of information about the final users of benefits on the legal order of the Slovak Republic. The authors analyze the Judgment of the Court of Justice of the European Union in joined cases C-37/20 WM and C-601/20 Sovim SA v Luxembourg Business Registers of 22.11.2022 and its impact on the legal regulation of the disclosure of data on the end-user of benefits in the legal order of the Slovak Republic. The authors suggest possible application problems as well as de lege ferenda considerations in relation to this decision and its impact on the Slovak legal order.
Key words: beneficial ownership, commercial register, register of legal persons, register of public sector partners, Court of Justice of the European Union
Úvod
Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že v súčasnosti je otázka právnej regulácie skutočného vlastníctva obchodných spoločností či v širšom zmysle právnických osôb, veľmi aktuálna a neustále naberá na intenzite, a to najmä v oblasti právnych predpisov proti praniu špinavých peňazí. Najmä z tohto dôvodu majú orgány verejnej moci záujem vedieť, kto má prospech z činnosti konkrétnej obchodnej spoločnosti, aby zabránili praniu špinavých peňazí alebo financovaniu teroristických skupín. Trend prijímania zákonov, ktoré odhaľujú skutočných vlastníkov spoločností, je možné vnímať ako celosvetový, a to najmä po tzv. kauze
Panama papers.
1)
Zákonom č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol novelizovaný zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1. januára 2019 do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovala Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (ďalej aj ako "Smernica o boji proti praniu špinavých peňazí").
V súvislosti s touto právnou úpravou vznikla podnikateľským subjektom povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod, pribežne aktualizovať identifikačné údaje o ňom a tieto údaje uchovávať. Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa zapisujú do viacerých štátom zriadených registrov, pričom týmto spôsobom sú dostupné aj širokej verejnosti. Práve dostupnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod je dlhodobo predmetom viacerých polemík, a to najmä v otázke, komu tieto údaje majú byť dostupné, v akom rozsahu a na aké účely.
V nadväznosti na to nedávny rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-37/20 WM a C-601/20 Sovim SA proti Luxembourg Business Registers zo dňa 22. novembra 2022 (ďalej aj ako len "Rozsudok") obmedzuje možnosť verejnej dostupnosti údajov o konečných užívateľoch výhod širokej verejnosti.
Cieľom príspevku je poukázať na vplyv Rozsudku na právny poriadok Slovenskej republiky, ako aj poukázať na prípadné aplikačné problémy, ktoré v súvislosti s implementáciou tohto rozhodnutia do právneho poriadku Slovenskej republiky môžu vzniknúť.
1. K záväznosti rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie v prejudiciálnom konaní vo všeobecnosti
Na posúdenie vplyvu Rozsudku na právny poriadok Slovenskej republiky je potrebné vymedziť záväznosti rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktoré boli vydané v prejudiciálnom konaní na právne poriadky členských štátov.
Prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie je konanie, ktoré zásadne ovplyvňuje tvorbu judikatúry slovenských súdov. Ide o nesporové konanie, v ktorého rámci Súdny dvor Európskej únie odpovedá na otázky položené zo strany národných súdov členských štátov počas trvania samotného sporu pred národným súdom. Je potrebné zdôrazniť, že odpovede poskytnuté Súdnym dvorom Európskej únie neriešia meritum veci samotného sporu riešeného národným súdom, ale poskytujú sudcovi národného súdu členského štátu interpretáciu práva Európskej únie potrebnú na rozhodnutie v merite veci samej. Na základe odpovedí zo Súdneho dvora Európskej únie sudca národného súdu členského štátu následne aplikuje právo Európskej únie na samotný spor, ktorý je pred ním vedený a vo veci samej rozhodne. Zároveň sudca národného súdu členského štátu, ak rieši otázku interpretácie práva Európskej únie, ktorá už bola riešená pred Súdnym dvorom Európskej únie, je povinný poznať takúto judikatúru a správne na ňu odkázať.
2)
Je nesporné, že Súdny dvor Európskej únie je jednou z kľúčových inštitúcií zabezpečujúcich jednotnosť výkladu práva Európskej únie, čím výrazne vplýva nielen na judikatúru členských štátov, ale aj na ich právne poriadky univerzálne, a to vďaka záväznému výkladu, ktorý poskytuje národným súdom.
Dosah rozhodnutí vydaných v prejudiciálnom konaní sa môže prejavovať v dvoch rovinách, a to v rovine záväznosti
erga omnes
a záväznosti
inter partes
. Prejudiciálne konanie má charakter nesporového konania, ktoré môže iniciovať národný súd členského štátu za účelom získania odpovede na určitú ním stanovenú otázku vo veci aplikácie práva Európskej únie. Touto odpoveďou, a teda výkladom Súdneho dvora Európskej únie, je národný súd následne viazaný pri riešení sporu, v ktorom došlo k nejasnostiam vo vzťahu k aplikácii práva Európskej únie a ktorý bol pre národný súd impulzom na iniciovanie prejudiciálneho konania. Tu sa prejavuje záväznosť rozhodnutia vydaného v prejudiciálnom konaní v rovine
inter partes
.
3)
V tomto smere sa prejavuje záväznosť rozhodnutia pôsobiaca
erga omnes
, ktorú je možné demonštrovať na rozsudku CILFIT, ako jednom z kľúčových rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého
"...súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo že Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva, alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom nijaké rozumné pochybnosti..."
4)
Všeobecnú záväznosť rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie vydanej v prejudiciálnom konaní však Súdny dvor Európskej únie deklaroval už predtým, a to vo veci Da Costa en Schaake.
5)
Vo vzťahu k časovým účinkom judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je potrebné konštatovať, že Súdny dvor Európskej únie výkladom ustanovení práva Európskej únie objasňuje zmysel a pôsobnosť tohto vykladaného ustanovenia už od okamihu, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť, a teda Súdnym dvorom Európskej únie interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozhodnutia. Prejudiciálne rozhodnutie teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter.
6)
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nezaväzuje len súdy toho štátu, ktorý prejudiciálnu otázku položil, ale aj súdy všetkých ostatných členských štátov, čo je logické vzhľadom na snahu o dosiahnutie garancie jednotného výkladu práva Európskej únie pre všetky členské štáty.
Z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (napr. z rozsudku Regina v. Secretary of State
7)
) vyplýva, že záväznosť rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie siaha ešte ďalej, keďže je rozhodujúca nielen pre súdy členských štátov Európskej únie, ale aj pre zákonodarné orgány jednotlivých členských štátov v rámci legislatívneho procesu. Nemožno opomenúť ani výkonné orgány, keďže aj pre tie je judikatúra Súdneho dvora Európskej únie v prejudiciálnom konaní smerodajná.
8)
V nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vytvárajú ustálenú judikatúru záväznú tak pre súdy, ako aj ostatné orgány všetkých členských štátov Európskej únie v rámci aplikácie práva Európskej únie. Ak teda Súdny dvor Európskej únie vyhlási v rozsudku určitú normu práva Európskej únie, resp. ustanovenia určitého záväzného aktu Európskej únie za neplatné, tým dochádza k zrušeniu aplikovateľnosti daného záväzného aktu vo všetkých členských štátoch.
9)
2. Právny stav pred prijatím Rozsudku
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018 bola novelizovaná Smernica o boji proti praniu špinavých peňazí. Podľa novelizovaného článku 1 ods. 1 je cieľom smernice zabrániť používaniu finančného systému Európskej únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Smernica o boji proti praniu špinavých peňazí zároveň v článku 30 bod 3 v spojení s článkom 31 bod 4 uložila členským štátom povinnosť uchovávať informácie o skutočných vlastníkoch (konečných užívateľoch výhod) obchodných spoločností registrovaných v príslušných členských štátoch v registri.
Podľa článku 3 bod 3 prvá veta Smernice proti praniu špinavých peňazí sa konečným užívateľom výhod rozumie akákoľvek fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo vykonáva kontrolu nad klientom, a/alebo fyzická osoba, v ktorej mene sa transakcia alebo činnosť vykonáva. Článok 30 bod 5 Smernice proti praniu špinavých peňazí vytvoril prístup k informáciám o konečnom užívateľovi výhod právnickej osoby v zmysle článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pre nasledujúce skupiny osôb:
- príslušné orgány členských štátov a finančné spravodajské jednotky, a to bez obmedzenia;
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 5/2023
