Medzinárodná ochrana diskriminovaných mužov

Prelomovým spôsobom sa 20. storočie zapísalo do vývoja ľudskej spoločnosti zásadnou zmenou paradigmy organizácie života rodiny z pohľadu postavenia a úloh mužov a žien v nej. V priebehu búrlivej doby, orámovanej svetovými vojnami, ale aj vznikom a rozpadom totalitných štátov, dochádza, popri nebývalom porušovaní ľudských práv, k postupnej emancipácii žien v spoločnosti aj v rodine. Paradoxne, potreba uvoľniť ženy z domácich prác pre potreby či už vojnového priemyslu alebo doháňania kapitalizmu socialistickou výrobou v zoštátnených podnikoch, sa emancipácia žien skôr presadila v socialistických štátoch (príkladom môže byť nový rodinný kódex vyprodukovaný právnickou dvojročnicou v Československu po prevrate v roku 1948), než v "zabehnutých" demokraciách . Heslom sa v Európe postupne stalo odstraňovanie rodinných stereotypov a boli prijímané viaceré proaktívne opatrenia, vrátane pozitívnej diskriminácie žien. Postupom času sa však práve (a to je druhý paradox) uplatňovanie tejto pozitívnej diskriminácie žien stalo prekážkou pre odstraňovanie rodinných stereotypov, resp. organizácie rodinného života, v ktorom sa žena starala o domácnosť a muž finančne zabezpečoval jej chod. Pozitívne opatrenia uplatňované voči ženám začali brániť tomu, aby sa o domácnosť, vrátane starostlivosti o deti začali primárne starať muži. Tento paradox stále viac vyúsťuje do diskriminácie mužov, pričom medzinárodná ochrana rodiny je prioritne zameraná na ženy. Príkladom môže byť univerzálny systém ochrany ľudských práv, vytvorený Organizáciou spojených národov, ktorý prijal Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien ("CEDAW"), ale nepovažuje (zrejme, aj objektívne) za potrebné prijať analogický dohovor na ochranu mužov. Na rozdiel od tejto univerzálnej úrovne prijal Výbor ministrov č. R(85)2 z 5. februára 1985 o právnej ochrane pred diskrimináciou na základe pohlavia, ktorú považuje Európsky súd pre ľudské práva ("ESĽP") za jeden z prameňov "živého medzinárodného práva" pri aplikovaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor"). Za jednu z najdôležitejších oblastí vyrovnávania nerovností medzi pohlaviami považuje ESĽP systém sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Práve v tejto oblasti vyrovnávanej opatreniami založenými na pozitívnej diskriminácii žien vzniká diskriminácia mužov, ktorú na začiatku milénia najprv ESĽP len objavoval, ale postupne ju začína aj odstraňovať. Určitým vyvrcholením je rozhodnutie Veľkej komory ESĽP vo veci , v ktorom išlo o diskriminačné zaobchádzanie s vdovcami, ktorí na rozdiel od vdov stratili nárok na pozostalostný dôchodok vyplácaný z dôvodu plnej starostlivosti o deti, ak tieto deti nadobudli plnoletosť.

Prípad sa síce primárne týkal diskriminácie mužov (všeobecnejšie diskriminácie na základe pohlavia) v systéme sociálneho, resp. dôchodkového zabezpečenia, ale vo svojom komplexe zásadným spôsobom ukazuje na tri problémy, ktoré sú v evolučnom výklade sociálnych práv (z propedeutického hľadiska všeobecnejšie zaraďovaných do ľudských práv druhej generácie) (ne)upravené v Dohovore, a to

V komentári k rozhodnutiu vo veci som upozornil na príklade ochrany osôb so zdravotným postihnutím, že vďaka evolučnej metóde výkladu ľudských práv garantovaných Dohovorom" ".

V prípade systémov sociálneho a dôchodkového zabezpečenia sa takýmto "trojským koňom" stal spočiatku predovšetkým čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru, ktorý chránil právo na pokojne užívanie majetku. Stalo sa tak najmä vďaka extenzívnemu výkladu pojmu "majetok" za pomoci inštitútu tzv. legitímneho očakávania. Európska komisia pre ľudské práva, ale aj ESĽP v minulom storočí zásadne nepripúšťali, že z čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovorumôže vzniknúť pre štát povinnosť vytvoriť určitý systém sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Zároveň však prvýkrát v tzv. rozšíril ESĽP aplikovateľnosť čl. 14 Dohovoru nielen na práva vyplývajúce priamo z Dohovoru, ale aj na tie práva, ktoré možno z Dohovoru odvodiť (v tomto prípade vlastnícke právo preniesol aj na legitímne očakávanie získania majetku), a v prípade, že sa ich štát rozhodol zaručiť, tak aj v rozsahu, v akom ich štát vo