Sociálne a zdravotné poistenie konateľ a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným

V tejto časti príspevku analyzujeme špecifiká poistnej (resp. odvodovej) participácie konateľa a aj spoločníka s. r. o. vrátane situácie vyplatenia podielu na zisku, pričom odhliadame od ďalšieho vznikajúceho teoreticko-aplikačného problému, sekundárne súvisiaceho s tu analyzovanou problematikou, založeného nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 190/15 z 13. 9. 2016 a z neho argumentačne vychádzajúcim rozsudkom Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 31 Cdo 4831/2017 o možnosti člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti dojednať (napr. v manažérskej zmluve) podriadenie činností, ktoré nemajú podľa obchodnoprávnych predpisov kogentnú povahu, pracovnoprávnemu režimu výkonu závislej práce podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.¹⁵

Právna úprava systému sociálneho poistenia účinná od 1. januára 2011, ktorá zaviedla priame prepojenie medzi zárobkovou činnosťou poistnej kategórie zamestnanca a daňovým vymedzením príjmu zo závislej činnosti, spôsobila, že konateľ a spoločník s. r. o. majú rôznu úroveň sociálnej ochrany v poisťovacom systéme, ktorú dokážu modifikovať vlastným rozhodovaním sa, a to predovšetkým v situácii jednoosobovej s. r. o. V systéme verejného zdravotného poistenia bol konateľ a spoločník s. r. o. subsumovaný pod poistnú kategóriu zamestnanca zákonom č. 352/2005 Z. z., ktorý menil a dopĺňal zákon č. 580/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2005.

V základnej situácii, ak konateľ s. r. o. (zároveň môže a aj nemusí byť spoločníkom) e, tak neparticipuje na systémoch sociálneho poistenia. V prípade systému verejného zdravotného poistenia, vzhľadom na jeho osobitnú existenciu trvania poistného vzťahu a absolútnu solidaritu vyžadujúcu plnenie odvodovej povinnosti v každom období života poistenca (priamu alebo suplujúcu štátom), je konateľ v postavení samoplatiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie¹⁶.

Opačnou a častejšou situáciou je . Je potrebné rozlíšiť, či  alebo nie (pri určovaní pravidelnosti mesačného zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti je rozhodujúce zmluvné zakotvenie práva na pravidelný príjem s mesačnou splatnosťou, nie jeho zúčtovanie či faktická výplata¹⁷). Ak konateľ pravidelne mesačne poberá odmenu, tak má odvodové zaťaženie rovnaké ako "typický" zamestnanec v pracovnom pomere v sociálnom poistení, ako aj v zdravotnom poistení. Vznik a zánik poistných vzťahov v sociálnom poistení je previazaný na vznik a zánik daného právneho vzťahu. V systéme (verejného) zdravotného poistenia uvedené nie je potrebné skúmať, keďže poistný vzťah vzniká spravidla narodením a končí smrťou, a teda dochádza len k zmene platiteľa poistného (napr. v predchádzajúcom roku nemal konateľ vyplatenú žiadnu odmenu alebo bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, tak bol v pozícii samoplatiteľa poistného alebo bol tzv. poistencom štátu).

V prípade konateľa je to deň vzniku a zániku funkcie konateľa (uvedený v Obchodnom registri SR) a v prípade spoločníka s. r. o. je to deň zápisu a deň výmazu ako spoločníka s. r. o. (v prípade spoločníka je jeho odmeňovanie v praxi zriedkavé).¹⁸

Uvedený interpretačný prístup potvrdzuje aj stanovisko Sociálnej poisťovne, podľa ktorého "Konateľ (a aj spoločník) s. r. o. nadobudne postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia iba v prípade, ak mu vznikne právny vzťah konateľa alebo spoločníka zápisom do obchodného registra, a zároveň, ak mu určitý úkon (napr. mandátna zmluva, zmluva o výkone funkcie) zaručuje právo na príjem zo závislej činnosti za prácu konateľa alebo spoločníka. Pritom nie je rozhodujúce, či spoločník alebo konateľ má odmenu skutočne vyplatenú. Dôležité je, že má právo na tento príjem.¹⁹"

Špecificky by sa postupovalo v prípade, ak konateľ vykonával funkciu bez nároku na odmenu a valné zhromaždenie spoločnosti by prijalo rozhodnutie o priznaní jednorazovej odmeny konateľovi. V takom prípade by konateľovi vzniklo povinné dôchodkové poistenie zamestnanca prijatím rozhodnutia valného zhromaždenia.

Spoločnosť s ručením obmedzeným má v situácii poskytovania odmeny konateľovi (príp. spoločníkovi) s. r. o. postavenie zamestnávateľa na účely poistných systémov a spolupodieľa sa na odvodovej povinnosti tak konateľa, ako aj spoločníka (stále za predpokladu, že sú pravidelne mesačne odmeňovaní) na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení, poistení v nezamestnanosti a aj verejnom zdravotnom poistení, ale neplatí garančné poistenie a úrazové poistenie. Zdôrazňujeme pravidlo, že každý právny vzťah sa v poistných systémoch posudzuje samostatne, obzvlášť je to dôležité, ak by konateľ alebo spoločník s. r. o. uzatvorili so spoločnosťou ešte aj pracovnoprávny vzťah [vznikali by tzv. viacnásobné poistné vzťahy v rovnakom poistnom základe (systéme), ale ako ďalej uvedieme, tak v inej kvalite].

Ak je , tak výlučne obligatórne participuje na dôchodkovom poistení²⁰ a na verejnom zdravotnom poistení, pričom aj keď s. r. o. má postavenie zamestnávateľa na účely poistných systémov, tak neplatí úrazové a garančné poistenie z odmeny tohto konateľa, a teda nie je ani úrazovo, ani garančne poistená (za predpokladu, ak nezamestnáva v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu ďalšiu fyzickú osobu). Osobitne vo vzťahu k plneniu odvodovej povinnosti dodávame, že ak je konateľovi s. r. o. vyplatená (nepravidelná) odmena počas kalendárneho roka, tak podľa § 139b ods. 2 ZoSP sa suma tejto odmeny rozpočíta medzi jednotlivé mesiace trvania tohto poistného vzťahu na dôchodkovom poistení v poslednom (aktuálnom) roku až do mesiaca, ktorý predchádza mesiacu výplaty odmeny, a to až do dosiahnutia sumy maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného²¹. Uvedené . Tento právny stav vytvára  v situácii vyplatenia vysokej odmeny prevyšujúcej sumu maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného do systémov sociálneho poistenia v prvý mesiac nasledujúceho kalendárneho roka (a rozhodnúť o ich vyplatení možno aj na konci predchádzajúceho roka). Tento prístup o úniku z plnenia odvodovej povinnosti je taktiež aplikovateľný aj na vysokopríjmové skupiny zamestnancov²².

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie z vyplatenej nepravidelnej odmeny konateľovi sa odvodová situácia komplikuje. Z vyplatenej odmeny za daný mesiac platí konateľ a aj s. r. o. ako zamestnávateľ preddavky na zdravotné poistenie a v mesiacoch, v ktorých nemá konateľ právo na odmenu, sa považuje za samoplatiteľa poistného na zdravotné poistenie. Takto zákonodarcom navodený právny stav vytvára priestor pre špekulatívne správanie, keďže konateľ je "kompetenčne spôsobilý" navodiť veľmi nízku sumu odmeny vyplácanú pravidelne, čím "obíde" zákonodarcom určenú minimálnu sumu preddavku na zdravotné poistenie, ktorú by musel odvádzať v postavení samoplatiteľa poistného, a to aj v porovnaní s "typickým" zamestnancom odmeňovaným v pracovnom pomere minimálnou mzdou ( ). V konečnom dôsledku má konateľ v takto navodenom stave vyplácania "nízkych odmien" nárok na rovnakú úroveň (kvalitu) poskytovanej zdravotnej starostlivosti ako iní poistenci, ktorí riadne platia poistné na zdravotné poistenie formou preddavkov zo svojich miezd a platov či iných druhov príjmov zo závislej činnosti.

Predposlednou skutkovou situáciou je variant, že konateľ s. r. o. ( ) s právom na vyplatenie (resp. pravidelné vyplácanie) odmeny nadobudne postavenie zamestnanca z titulu uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. V tejto situácii sa na účely participácie v systémoch sociálneho poistenia posudzuje každý právny vzťah regulujúci tak postavenie konateľa, ako aj postavenie zamestnanca samostatne, pričom pravidelnosť odmeny a mzdy bude rozhodujúca na posúdenie rozsahu odvodovej participácie v sociálnom poistení. Vo verejnom zdravotnom poistení má fyzická osoba s vyplácanou odmenou konateľa s. r. o. a s vyplácanou pracovnoprávnou mzdou (alebo odmenou na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) vždy postavenie zamestnanca bez potreby ďalšieho rozlišovania postavenia.

Napokon uvádzame právne riešenie situácie vyplatenia podielu na zisku [ ] konateľovi s. r. o., ktorému je vyplatená (resp. pravidelne vyplácaná) aj odmena a ktorý je buď aj spoločníkom spol. s r. o., alebo ním nie je. Ak  podlieha podľa § 138 ods. 1 ZoSP odvodovej povinnosti, a to len na účely dôchodkového poistenia za predpokladu, že konateľ má právo len na nepravidelne vyplácanú odmenu; v opačnom prípade má odvodovú povinnosť rozšírenú aj na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Ak  nepodlieha odvodovej povinnosti na účely sociálneho poistenia (právnym základom je nasledujúca právna textácia " "). Ak konateľ nemá právo na vyplatenie (resp. vyplácanie) odmeny a je mu vyplatený podiel na zisku, je právne irelevantné, či má postavenie spoločníka, a podiel na zisku v absolútnom vyjadrení nepodlieha odvodovej povinnosti na účely sociálneho poistenia. Ak je spoločníkovi s. r. o. vyplatený podiel na zisku, tak tento podiel na zisku nezakladá odvodovú povinnosť na účely sociálneho poistenia. Poznamenávame, že podiel na zisku vyplatený z účtovného roka 2017 nepodlieha odvodovej povinnosti na účely verejného zdravotného poistenia ( ).

Zdôrazňujeme, že ak konateľ s. r. o. je aj spoločníkom s. r. o. a poberá odmenu za výkon funkcie konateľa a aj odmenu spoločníka, tak každý právny vzťah regulujúci jeho postavenie konateľa a postavenie spoločníka s právom na odmenu sa posudzuje na účely participácie v systémoch sociálneho poistenia samostatne. Vo verejnom zdravotnom poistení má fyzická osoba s vyplácanou odmenou tak spoločníka, ako aj konateľa s. r. o. vždy postavenie zamestnanca bez potreby rozlišovania postavenia v spoločnosti.

Na ťažko prehľadnú právnu úpravu poistno-odvodovej participácie konateľa a spoločníka s. r. o. s právom na výplatu nepravidelnej odmeny (príp. podielu na zisku) musela zareagovať aj právna úprava dávkových vzťahov dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 6 ZoSP nie je hodnoteným obdobím dôchodkového poistenia na účely výmery dôchodkovej dávky obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca, teda aj konateľa s. r. o., v ktorom nemal vymeriavací základ na platenie poistného (teda právo na odmenu bolo zmluvne zakotvené, ale nedošlo k jeho realizácii). Toto pravidlo reflektujúce na prevalenciu zásluhovosti pri výmere dôchodkových dávok predstavuje v tomto prípade opodstatnené zníženie úrovne sociálnej ochrany, ktorú by ale mohol zákonodarca  zmierniť zakotvením možnosti doplatenia poistného na dôchodkové poistenie s účinkom ako tak urobil už v štyroch taxatívne vymedzených prípadoch ( ).

Inou problémovou situáciou poistno-odvodovej participácie konateľa a spoločníka s. r. o. s priamym dosahom na dôchodkové dávkové vzťahy je inštitút tzv. minimálneho starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku jeho poberateľa ). Tento inštitút minimálneho starobného dôchodku, ktorý mal vo svojej podstate reflektovať len rozumne odôvodnené snahy o dosiahnutie vyššej miery sociálnej spravodlivosti u poberateľov uvedených dôchodkov, bol v dôsledku politického ( ) boja od roku 2020 poznačený zmenami takého charakteru, ktoré "otvárajú ľahkú možnosť" nadobudnutia obdobia dôchodkového poistenia aj skupinami konateľov a spoločníkov s. r. o. Právna úprava tohto inštitútu do konca roka 2019 vyžadovala určitú kvalitu plnenia odvodovej povinnosti na účely získania obdobia dôchodkového poistenia (vyjadreného v kalendárnych rokoch) potrebného na zákonnú aplikáciu zvýšenia sumy starobného (invalidného) dôchodku do sumy tzv. minimálneho dôchodku, a to získanie v kalendárnom roku hodnotu osobného mzdového bodu²³v hodnote min. 0,241 [ . Súčasná právna úprava od tejto kvalitatívnej podmienky hodnotenia obdobia dôchodkového poistenia upustila, čo vytvára, ako v už u