Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Aplikačné osobitosti v konaní o priznaní nemajetkovej ujmy z dôvodu nezákonne vedeného trestného stíhania

MOKRÁ, I.: Aplikačné osobitosti v konaní o priznaní nemajetkovej ujmy z dôvodu nezákonne vedeného trestného stíhania. Právny obzor, 107, 2024, č. 1, s. 54 – 66.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.1.04

Application specifics in the procedure for awarding non-pecuniary damage due to an illegally conducted criminal prosecution. The activity of law enforcement authorities has significantly increased in the context of the current situation on the Slovak scene. This fact can also be justified by the disclosure of increasingly serious criminal activity, in the context of which it is necessary to apply procedural acts that flagrantly interfere with the fundamental rights and freedoms of persons accused of the criminal activity in question. As an example, we can mention in particular the reinsurance institute in the form of bond. Even if the fact in question is understandable, in this connection it is necessary to emphasize that the acts in question are carried out with the intention of legality, legitimacy and, last but not least, proportionality. Assuming the absence of the mentioned attributes, it is the duty of the authorities to bear objective responsibility for their actions. This fact reflects not only the legal consequence of an illegal procedure, but also the requirement for the designation of a certain state as legal. The submitted contribution will focus attention on the actuality of proceedings on the recognition of non-pecuniary damage due to an illegally conducted criminal prosecution. Following on from the above, it also draws attention to application peculiarities that we may encounter.

Key words: law enforcement authorities, accusation, criminal prosecution, application issues


Úvod
Procesné inštitúty* trestného konania a ich uplatňovanie v aplikačnej praxi nachádza legislatívne vyjadrenie v jednotlivých ustanoveniach Trestného poriadku (tiež "TP"). V početných prípadoch a s osobitným poukazom na aktuálnu situáciu na slovenskej scéne sú však vystavené kritike nielen laickej, ale aj odbornej verejnosti. Predmetná kritika spočíva najmä v narastajúcich neodôvodnených a nezákonných zásahoch do základných práv a slobôd obvinených vo vedených trestných konaniach. V tejto spojitosti nejde len o zásahy do práva na súkromie (príkaz na odpočúvanie), nedotknuteľnosti obydlia (domová prehliadka), ale aj toho najzávažnejšieho v podobe osobnej slobody (väzba).
Vychádzajúc z uvedeného, by malo byť imanentnou súčasťou konania ako orgánov činných v trestnom konaní (ďalej tiež OČTK), tak súdov, postupovať pri predmetných úkonoch len v intenciách zákonnosti, legitímnosti a v neposlednom rade proporcionality. Za predpokladu absencie uvedených atribútov je povinnosťou štátnych orgánov niesť objektívnu zodpovednosť za ich konanie. Táto skutočnosť odráža nielen právny následok nezákonného postupu, ale aj požiadavku na prívlastok určitého štátu ako právny, čo potvrdzujú súdy aj v rámci svojej judikatúry, keď uvádzajú, že charakter právneho štátu, sa odvíja aj od povinnosti
"niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prihliadnuť, že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo."
1)
Práve existencia hrozby verejnoprávnej sankcie za porušenie ľudských práv orgánom verejnej moci pôsobí ako preventívny nástroj vo vzťahu k dodržiavaniu ľudských práv, či už v hmotnoprávnej rovine alebo v procesnoprávnej rovine.
2)
Uvedenému zodpovedá predovšetkým právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 3 s osobitnou právnou úpravou na to nadväzujúcou v podobe zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
V tejto spojitosti je možné aj s ohľadom na súdnu prax poukázať na tú skutočnosť, že vedenie trestného stíhania a osobitne uznesenie o vznesení obvinenia určitej osobe predstavuje výrazný zásah do jej súkromného a osobného života, cti a dobrej povesti.
3)
Nemenej podstatne vo vzťahu k osobe obvinenej vyznieva aj to, že laická verejnosť si pojmy ako "odsúdený" a "obvinený" zvykne zamieňať a v početných prípadoch vníma obvinených optikou právoplatne odsúdených aj napriek zaručeniu prezumpcie neviny, čo má značne difamujúci účinok vo vzťahu k ich osobe. Nebolo teda prekvapením keď zákonodarca zákonom č. 517/2008 Z. z. novelizoval dovtedajšie znenie vyššie uvedeného osobitného zákona o náhrade škody a doplnil do jeho obsahu aj ust. § 17, ktoré otvorilo priestor pre poškodených, domáhať sa aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v civilnom konaní za predpokladu, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V takom prípade vzniká poškodenému nárok aj na nemajetkovú ujmu v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
4)
Je teda viac než zrejmé, že uznesenie vznesení obvinenia je potrebné vnímať ako jedno zo zásadných rozhodnutí predstavujúcich výrazný zásah do základných ľudských práv a slobôd osôb a v tejto spojitosti aj ako zákonný titul uplatnenia náhrady škody ako aj nemajetkovej ujmy v prípade nezákonne vedeného trestného stíhania.
5)
Aby však nedošlo k nesúrodosti predkladaného príspevku s poukazom na jeho názov, autorka v jeho úvode približuje aj osobitný zákon o č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý neodmysliteľne nadväzuje na konanie o uplatnení nároku za vzniknutú nemajetkovú ujmu v dôsledku nezákonne vedeného trestného stíhania a súčasne poukazuje na vybrané osobitosti, ktoré sú s týmto konaním previazané nielen v rámci súdnej praxe v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike.
1. Náhrada škody kontra náhrada nemajetkovej ujmy
Ústava Slovenskej republiky (tiež aj Ústava SR) v čl. 46 ods. 3 garantuje každému právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. V tomto smere je otázka obsahového vymedzenia pojmu nezákonného rozhodnutia na účel analyzovanej problematiky najvýznamnejšou. Vychádzajúc z predmetného znenia ústavného článku je predpokladom vzniku nároku na náhradu škody vydanie individuálneho právneho aktu so zákonom určenými náležitosťami, ktoré však bolo iným orgánom štátu príslušným na rozhodnutie o tomto právnom akte zmenené alebo zrušené, pričom tento výpočet dopĺňa osobitný zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (tiež aj zákon o zodpovednosti za škodu) aj o podmienku využitia opravného prostriedku.
6)
Dotknutým rozhodnutím môže byť najmä rozhodnutie vydané v civilnom sporovom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní. Keďže osobitný zákon explicitne nevymedzuje pojem "nezákonné rozhodnutie," otvára sa tak priestor pre rozmanitosť podôb nezákonnosti. V kontexte uvedeného, R. Jakubáč v komentári k predmetnému zákonu spresňuje, že takéto rozhodnutie môže mať charakter nielen rozhodnutia meritórneho (vo veci samej), ale môže byť aj rozhodnutím procesnej povahy
7)
(napr. uznesenie o vznesení obvinenia). Vyššie zmienený osobitný zákon vymedzuje podmienky, za predpokladu naplnenia ktorých, je možné dosiahnuť úspešné odškodnenie.
Otázka možného odškodňovania poškodených (obvinených) za nezákonné trestné stíhanie vzbudila viaceré búrlivé reakcie orgánov dotknutých povinnosťou túto škodu nahradiť (napr. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky), a to najmä z dôvodu, že predmetný zákon podraďuje pod nezákonnosť trestného stíhania okrem nedodržania zákonných podmienok na vznesenie obvinenia aj situácie, ak uznesenie o vznesení obvinenia bolo síce vydané zákonne t. j. orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade s ustanoveniami TPa s ohľadom na požiadavku riadneho objasnenia trestného činu a spravodlivého potrestania páchateľa, avšak vo výsledku trestného konania bol obvinený oslobodený spod obžaloby, alebo bolo voči nemu trestné stíhanie zastavené.
8)
V tejto spojitosti sa teda neposudzuje správnosť, či nesprávnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska toho
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 1/2024

1/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov