Arbitrabilita korporátnych sporov na Slovensku

Rozhodcovské¹⁾ konanie je často vnímané ako najefektívnejší a najvhodnejší spôsob riešenia obchodnoprávnych sporov. Uvedené platí tak pre medzinárodnú, ako aj pre vnútroštátnu obchodnú arbitráž.

Pokiaľ ide o korporátnu arbitráž, tejto nebola dosiaľ venovaná náležitá pozornosť. Preto by sme aj týmto článkom radi prispeli k diskusii, ktorú otvorili J. Gyárfáš a K. Csach ešte v roku 2015.²⁾ V tomto článku sa zameriavame na arbitrabilitu vybraného druhu sporov, konkrétne na korporátne spory. Pokiaľ ide o bližšie vymedzenie pojmu "korporátne spory", máme na mysli spory týkajúce sa vnútorných záležitostí spoločnosti - teda tzv. intra-korporátne spory.

Arbitrabilita je v zásade otázkou domáceho práva. To znamená, že každý štát si vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch určí, ktoré druhy sporov sú arbitrabilné (t. j. spôsobilé byť rozhodnuté v rozhodcovskom konaní). Rozsah arbitrabilných vecí sa v jednotlivých štátoch líši, reflektujúc politické, sociálne a ekonomické prerogatíva štátu, ako aj všeobecný prístup daného štátu k arbitráži.³⁾ Štáty s moderným prístupom k arbitráži majú tendenciu rozširovať okruh arbitrabilných vecí. Arbitrabilita korporátnych sporov má svoj historický vývoj. V mnohých jurisdikciách nie je v súčasnosti sporné, že korporátne dokumenty môžu obsahovať rozhodcovské doložky a že korporátne spory sú vo všeobecnosti arbitrabilné. V niektorých štátoch tvoria korporátne spory dokonca podstatnú časť všetkých sporov rozhodovaných v rozhodcovskom konaní - napríklad v Nemecku.⁴⁾

Prístup zákonodarcu k arbitrabilite korporátnych sporov môže byť rôzny, pričom sa môžeme stretnúť s nasledovným: a) právny poriadok daného štátu neobsahuje žiadne ustanovenie výslovne upravujúce arbitrabilitu tohto typu sporov, a tak je doktrínou a judikatúrou posudzovaná podľa všeobecných podmienok arbitrability, b) arbitrabilita korporátnych sporov je zákonom výslovne pripustená bez vymedzenia podmienok arbitrability tohto typu sporov a c) výslovná úprava podmienok arbitrability korporátnych sporov.⁵⁾

Po načrtnutí právnej úpravy arbitrability korporátnych sporov na Slovensku a podmienok arbitrability sa budeme venovať špecifickým typom sporov a ich arbitrabilite v najrozšírenejšom type obchodnej spoločnosti na Slovensku - v spoločnosti s ručením obmedzeným.⁶⁾ Taktiež sa pokúsime nájsť odpoveď na otázku, prečo v praxi nenájdeme takmer žiadne rozhodcovské doložky v korporátnych dokumentoch slovenských spoločností.⁷⁾

Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní" alebo "ZoRK") účinné od 1. januára 2015 ustanovuje, že: V dôvodovej správe k novele zákona o rozhodcovskom konaní⁸⁾je uvedené: Z uvedenej zmeny sa zvykne vyvodzovať záver, že týmto bola arbitrabilita korporátnych sporov na Slovensku, resp., podľa nášho názoru, presnejšie povedané . V tomto ohľade sa totiž stotožňujeme s názorom autorov komentára k zákonu o rozhodcovskom konaní, ktorí tvrdia, že korporátna arbitráž bola za určitých podmienok možná aj za právneho stavu účinného do 31. decembra 2014.⁹⁾

V každom prípade v súčasnosti platí, že korporátne spory sú vo všeobecnosti arbitrabilné. Napriek tomu je však potrebné pozrieť sa na podmienky ich arbitrability a na to, aké prípadné obmedzenia v súčasnosti existujú. Zákon o rozhodcovskom konaní explicitne neustanovuje žiadne špecifické podmienky arbitrability korporátnych sporov. Je to tak z dôvodu, že zákonodarca - inšpirovaný nemeckým vzorom - nechal túto otázku, t. j. konkretizáciu podmienok platnosti rozhodcovskej doložky a rozsah arbitrabilných vecí, na judikatúru a právnu vedu.¹⁰⁾ Sme toho názoru, že pre aplikačnú prax na Slovensku je príznačná tendencia striktne sa spoliehať na výslovnú úpravu uvedenú v právnom predpise.¹¹⁾ Z tohto dôvodu bol, podľa nášho názoru, zvolený prístup zákonodarcu príliš ambiciózny a nepredstavuje najideálnejšie riešenie pre slovenské právne pro­stredie. Neprekvapuje preto, že rozhodcovské doložky nenájdeme takmer v žiadnom korporátnom dokumente slovenských spoločností. V tejto súvislosti neexistujú žiadne súdne rozhodnutia a zmluvné strany sa odôvodnene obávajú dať rozhodcovské doložky do svojich korporátnych dokumentov; predovšetkým nevedia, čo môžu očakávať od slovenských súdov, a taktiež tu neexistuje právna regulácia toho, ako postupovať pri výbere rozhodcu v prípadoch plurality subjektov na jednej strane (napr. viac žalovaných). Formulácia podmienok arbitrability korporátnych sporov súdmi a právnou vedou môže trvať dlhšie obdobie, pričom autori majú ambíciu týmto článkom prispieť a napomôcť k formulácii uvedených podmienok, ktoré budú aplikovateľné v slovenskej korporátnej arbitráži.

Hoci v súčasnosti neexistujú explicitne stanovené špecifické podmienky arbitrability korporátnych sporov, v nasledujúcej časti sa budeme venovať určitým všeobecným podmienkam arbitrability, berúc do úvahy osobitosti arbitráže korporátnych sporov.

Rozhodcovské konanie je založené na predchádzajúcom súhlase strán s riešením ich sporu rozhodcami. Aby mohol rozhodcovský súd rozhodovať, vždy musí existovať platná rozhodcovská zmluva.¹²⁾ V nasledujúcom texte sa zameriame na osobitosti spojené s platnou rozhodcovskou zmluvou vo sfére slovenského korporátneho práva. Predovšetkým sa budeme venovať nasledujúcim aspektom platnej rozhodcovskej zmluvy:

Rozhodcovské zmluvy podliehajú požiadavkám na formu. Najvýznamnejšou a najdôležitejšou je požiadavka písomnej formy. Modelový zákon UNCITRAL napríklad ustanovuje, že ."¹³⁾Podobne § 4 ods. 2 ZoRK uvádza, že: Zákon o rozhodcovskom konaní však neobsahuje definíciu písomnej formy. Preto pri aplikácii zákona o rozhodcovskom konaní možno použiť všeobecnú definíciu písomnej formy podľa § 40 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OZ").¹⁴⁾ Okrem toho, zákon o rozhodcovskom konaní ustanovuje ďalšie situácie, kedy je písomná forma rozhodcovskej zmluvy tiež zachovaná (§ 4 ods. 3 až 5 ZoRK).

Vo vzťahu ku korporátnym sporom je najviac relevantný už skôr citovaný § 4 ods. 5 ZoRK. Toto ustanovenie reguluje dve situácie, kedy je písomná forma rozhodcovskej zmluvy tiež zachovaná: