BOSITS proti Slovenskej republike

1.Sťažovateľ sa narodil v roku 1966 a žije v Budapešti. Zastupovala ho pani T. Kes- zegh, advokátka pôsobiaca v Dunajskej Strede.

2.Vládu Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pi- rošíková.

3.Maďarská vláda, ktorá bola vyzvaná na predloženie písomného vyjadrenia k prípadu, nevyjadrila želanie využiť toto právo (článok 36 ods. 1 Dohovoru a pravidlo 44 ods. 1).

4.Skutkové okolnosti prípadu, ako ich predložili strany, možno zhrnúť takto.

5.Podľa nariadenia prijatého v roku 1945 došlo ku konfiškácii poľnohospodárskej pôdy patriacej sťažovateľovým predkom; individuálne rozhodnutie konfiškačnej komisie, ktoré bolo zapísané do pozemkovej knihy, bolo vydané v roku 1946. Podľa vlády sa tak štát stal vlastníkom dotknutého majetku.

6.V rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z.z., ktoré je podkladom pre register obnovenej evidencie pozemkov, príslušný správny orgán 29. septembra 2000 rozhodol o opätovnom zápise predkov sťažovateľa ako vlastníkov sporných pozemkov. Sťažovateľ nadobudol vlastnícke právo k týmto pozemkom dedením v roku 2006.

7.V roku 2009 podal štát proti sťažovateľovi občianskoprávnu žalobu o určenie vlastníckeho práva a tvrdil, že od konfiškácie vlastnil a obhospodaroval dotknutú pôdu takmer 70 rokov, a že obnovený zápis vlastníckeho práva sťažovateľových predkov sa nezakladal na dostatočných údajoch.

8.Súdy na dvoch stupňoch zamietli žalobu štátu z dôvodu, že nebolo preukázané, že konfiškačné rozhodnutie z roku 1946 bolo doručené sťažovateľovým predkom; proces konfiškácie teda nebol náležite ukončený. Odvolací súd doplnil, že štát bol členom komisie poverenej obnovou evidencie dotknutých pozemkov a prostredníctvom rozhodnutia verejného orgánu vydaného v roku 2000 štát uznal vlastnícke právo sťažovateľových predkov. Zároveň zamietol návrh štátu na vyslovenie prípustnosti dovolania s tým, že otázky, majúce podľa navrhovateľa zásadný právny význam, ktoré sa týkali predovšetkým aplikácie vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. a účinnosti konfiškačného rozhodnutia, už boli v rozhodovacej praxi vyriešené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. septembra 2013.

9.Následne štát podal podnet generálnemu prokurátorovi na uplatnenie jeho diskreč- nej právomoci napadnúť skôr uvedené rozsudky prostredníctvom mimoriadneho dovolania na najvyšší súd, tvrdiac, že rozsudky sa zakladali na nesprávnom právnom posúdení veci.

10.Dňa 4. septembra 2014 generálny prokurátor takéto dovolanie podal, pričom mal taký názor, že súdy nedodržali relevantné právne ustanovenia, a že navrhovateľ (štát) uniesol svoje dôkaz