BOSITS proti Slovenskej republike

1.Sťažovateľ sa narodil v roku 1966 a žije v Budapešti. Zastupovala ho pani T. Kes- zegh, advokátka pôsobiaca v Dunajskej Strede.

2.Vládu Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pi- rošíková.

3.Maďarská vláda, ktorá bola vyzvaná na predloženie písomného vyjadrenia k prípadu, nevyjadrila želanie využiť toto právo (článok 36 ods. 1 Dohovoru a pravidlo 44 ods. 1).

4.Skutkové okolnosti prípadu, ako ich predložili strany, možno zhrnúť takto.

5.Podľa nariadenia prijatého v roku 1945 došlo ku konfiškácii poľnohospodárskej pôdy patriacej sťažovateľovým predkom; individuálne rozhodnutie konfiškačnej komisie, ktoré bolo zapísané do pozemkovej knihy, bolo vydané v roku 1946. Podľa vlády sa tak štát stal vlastníkom dotknutého majetku.

6.V rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z.z., ktoré je podkladom pre register obnovenej evidencie pozemkov, príslušný správny orgán 29. septembra 2000 rozhodol o opätovnom zápise predkov sťažovateľa ako vlastníkov sporných pozemkov. Sťažovateľ nadobudol vlastnícke právo k týmto pozemkom dedením v roku 2006.

7.V roku 2009 podal štát proti sťažovateľovi občianskoprávnu žalobu o určenie vlastníckeho práva a tvrdil, že od konfiškácie vlastnil a obhospodaroval dotknutú pôdu takmer 70 rokov, a že obnovený zápis vlastníckeho práva sťažovateľových predkov sa nezakladal na dostatočných údajoch.

8.Súdy na dvoch stupňoch zamietli žalobu štátu z dôvodu, že nebolo preukázané, že konfiškačné rozhodnutie z roku 1946 bolo doručené sťažovateľovým predkom; proces konfiškácie teda nebol náležite ukončený. Odvolací súd doplnil, že štát bol členom komisie poverenej obnovou evidencie dotknutých pozemkov a prostredníctvom rozhodnutia verejného orgánu vydaného v roku 2000 štát uznal vlastnícke právo sťažovateľových predkov. Zároveň zamietol návrh štátu na vyslovenie prípustnosti dovolania s tým, že otázky, majúce podľa navrhovateľa zásadný právny význam, ktoré sa týkali predovšetkým aplikácie vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. a účinnosti konfiškačného rozhodnutia, už boli v rozhodovacej praxi vyriešené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. septembra 2013.

9.Následne štát podal podnet generálnemu prokurátorovi na uplatnenie jeho diskreč- nej právomoci napadnúť skôr uvedené rozsudky prostredníctvom mimoriadneho dovolania na najvyšší súd, tvrdiac, že rozsudky sa zakladali n